Juraj Janošovský: Boli sme príliš indoktrinovaní vierou v nesporné historické víťazstvo socializmu.
Cenzúra je príznak straty autority režimu tak v socializme, ako aj v kapitalizm
Juraj Janošovský (narodený 28. júla 1953 v Novom Meste nad Váhom) je slovenský novinár, aktivista, politik, podnikateľ a posledný predseda SZM až do roku 1989 (s presahom do roku 1990) na Slovensku.
Ste posledným predsedom najväčšej ľavicovej organizácie pre mladých, teda Socialistického zväzu mládeže. Nedávno si Slovensko až hystericky aktivistickým spôsobom a s proti-vládnym naratívom pripomenulo 17. november 1989. Ako ste to vnímali vy, takpovediac, z tej druhej strany. Vo svojich textoch ste patrili k ľuďom, ktorí v tom čase zastávali reformistické postoje. Pre objektivitu sme oslovili aj Jozefa Mikloška, aby vznikol pestrejší obraz o tom, čo sa stalo. Existujú v podstate dve protichodné teórie. Jedna, tá idealistická hovorí o tom, že išlo o spontánnu vzburu, ktorá vyústila k pádu režimu. Druhá hovorí o tom, že išlo o dohodu medzi tajnými službami a štruktúrami o transformácii režimu, čo čiastočne dokazuje spravodajská operácia okolo fiktívne mŕtveho študenta Šmída (agenta Ružičku). Podľa dokumentu PRIMA ZOOM „Martine Šmíde, nikdy nezapomeneme!“ (2019) sa na procesoch podieľali aj niektorí členovia SZM, je to pravda?
Od konca: určite sa na dianí v Novembri ´89 podieľali aj členovia SZM, veď na Slovensku bolo organizovaných viac ako 690 tisíc mladých ľudí, a mnohí študenti, mladí absolventi sa intenzívne zapojili do verejných akcií. Pripomeniem, že napr. Celozávodný výbor SZM v Slovenskej televízii bol prakticky totožný so „štrajkovým výborom“ v STV (predsedom CZV bol neskorší minister a trestanec Pavol Rusko). Na jednej strane v novembri 1989 bola spoločenská atmosféra, na druhej politická naivita. V podtexte otázky je zvedavosť na to, či sa na prípravách prevratu podieľali špičky SZM. Nie, prevrat bol výsledkom súhry mnohých tendencií. Pripomeniem, že ani V. Havel nebol 17.11.1989 v Prahe. Bežný „prestavbový“ protest sa zvrtol, zrejme na spravodajskej hre s „mŕtvym študentom Šmídom“. To bola profesionálna akcia, ktorá zrejme bola súčasťou širšej spolupráce CIA a KGB. A tam „zväzáci“ nefungovali… Suma sumárum „účastníci“ boli – väčšinovo- aktivisti, ktorí vyvíjali spontánnu aktivitu, a na Národní tříde účinkovali profíci, ktorí stratili kontrolu. Z nátlakovej akcie na zmenu vo vedení KSČ sa stal prevrat… No, a v pozadí – vo Washingtone a Moskve – účinkovali macchiavelisti, technológovia moci, ktorí urobili z miestnych profíkov, babrákov…
Ako vnímate ako jeden z aktérov minulej doby v t. č. existujúcu cenzúru. Paradoxom je, že v t. č. zakazovaná kapela Zóna A mala zakazované hranie vtedy, aj dnes. Cenzúra v inej, pokútnej forme existuje aj dnes (cancel culture, woke). Minulá vláda podľa serveru Marker nahlásila na zablokovanie vyše 2500 príspevkov na sociálnych sieťach, čo novinári absolútne odignorovali. Blokovali sa tu dokonca weby. Cenzúra bola v socializme, je aj v kapitalizme. Dnes to priznáva napr. aj jeden z aktérov novembra 89 Ján Čarnogurský, ktorý v diskusnej relácii TV SLOVENSKO spomenul vyhodenie pracovníkov istej televízie len preto, že mu dali priestor (pozn. red. v súčasnosti tá istá moderátorka diskutovala v STVR o cenzúre, čo je malý pokrok vpred). Každopádne, je možné vytvoriť socializmus pre 21. storočie, ktorý bude rezistentný voči cenzúre? Novomeský povedal, že ľudia prijali socializmus okrem iného aj v nádeji, že otvorí cestu k takej slobode myslenia a prejavu, akú im kapitalizmus neotvoril. Ako to vnímate?
Cenzúru považujem za príznak straty autority režimu, za politickú barličku, za steblo slamy pre topiaceho sa… Teda reštaurovaný kapitalizmus, zrejme, už stratil verejnú podporu (čo pred rokmi postihlo „reálny socializmus“). Jeho protagonisti a posluhujúci intelektuáli sa pokúšajú cenzúrou, ale aj politickým zastrašovaním, perzekúciou kritikov udržať sa pri moci. Je to typický príznak nefungujúcej resp. rozkladajúcej sa demokracie.
Predprevratový socializmus sa nechal vlákať do pasce studenej vojny až tak, že nebol schopný sa zbaviť obmedzení vojnového komunizmu (boj predpokladá jednotné velenie a zmenšuje priestor pre ľudovú demokraciu). Niekedy sa mi zdá, že sme kopili od Víťazného Februára ´48 chybu na chybu – mylný mýtus masovej strany a redukovaná demokracia v komunistickej strane. Revízia a oportunizmus v KSČ boli pravdepodobne pre socializmus väčším, resp. primárnejším problémom, než ekonomické problémy či pocit verejnosti z „neslobody“…
Robert Fico, sa dnes zaoberá myšlienkou, na malom Slovensku neutralizovať klanové spory politických strán, vytvorením silného a dobre organizovaného subjektu. Rád by som mu odkázal, že o úspechu jeho zámeru rozhodne vnútorná demokracia v SMERe. Ak vybuduje stranu schopných a šikovných, politicky nadaných, osobnosti, uspeje. Inak SMER a jeho osobne zničí klika neschopných funkcionárov, reprezentujúcich rôzne záujmové, najmä podnikateľské skupiny. No a o tom, kto vyhrá, nerozhodne názor vodcu, ale vnútrostranícky systém. Či stranu ovládnu rozumní členovia v demokratickom rozhodovaní o prioritách a ľuďoch!
Dalo sa predísť pádu socializmu? V čom vidíte príčiny úpadku socializmu? Ako sa im dalo predísť?
Sedemdesiat rokov sovietskeho socializmu, počas, ktorých socializmus zmenil svet, porazil spojené európske armády v II. WW, udržal viac, ako štyridsať rokov mier v Európe, dobyl Vesmír a pomohol dekolonizovať svet, hovorí o úspešnom projekte. Porážka reálneho socializmu, súhlasím, formuluje otázku, ako teda prišiel socializmus o nadšenie ľudí, ktorí ho (v našom prípade) vítali vo Februári 1948. Príslovie, že stokrát nič umorilo slona, má čosi do seba aj v tomto prípade. Tých sto (a možno omnoho viac) príčin nie je možné rozobrať v tomto obmedzenom formáte. Uvediem len najdôležitejší subjektívny a najdôležitejší (podľa mňa) objektívny dôvod.
Subjektívny: politická skúsenosť verejnosti z hrôz vojny postupne vyprchala a s nimi odišla aj generácia víťazov, ktorých postupne striedali byrokrati, ktorí opustili ídeu budovania novej, spravodlivej spoločnosti – komunizmu a unavení studenou vojnou sa ju pokúšali nahradiť konvergenciou ku konzumnému spôsobu života Západu. Socializmus neporazil málopočetný a marginalizovaný disent, ani diverzia Reagana – k porážke priviedla režim komunistická nomenklatúra. Ministerskí úradníci, generálni riaditelia, umelci a najmä žurnalisti, ktorí sa chceli zbaviť ideí rovnosti a chceli pôžitky – konzum, luxus na úrovni západných elít… K tomu sa pridala Gorbačovova naivita, ktorý namiesto dohôd o konci studenej vojny, rozpustil svetovú veľmoc…
Objektívny dôvod: dynamická informačná a technologická revolúcia si vyžadovala obrovské investičné zdroje a pri porovnaní so Západom, ZSSR a východoeurópske socialistické štáty nemali dostatočnú investičnú kapacitu. Západ vykradol za dvetisíc rokov štyri kontinenty – obe Ameriky, Afriku, Áziu. Zlato Inkov aj z Mali, indické diamanty, čínske striebro, kolonializmus a otrokárstvo, neokolonializmus poskytli Západu obrovskú kapitálovú výhodu oproti socialistickým štátom, ktoré museli udržiavať vojenskú rovnováhu a na rozdiel od Západu rozvojové krajiny nevykrádali, ale podporovali.
Myslím, že pod neúspech sa podpísala aj povojnová eufória víťazov a Stalinova naivita, keď obetoval – podľa „záväzku“ z Jalty – víťaziacich komunistov vo Francii, Taliansku a Grécku. Možno nemeckí komunisti boli zdecimovaní fašistickou brutalitou, ale aj Nemecko malo silné komunistické tradície. Keby bolo keby, mohli západoeurópski komunisti významne civilizovať, predsa len trocha rurálny, sovietsky socializmus a európsky socializmus mohol uniesť historickú zodpovednosť.
Príklad Kuby, sto kilometrov od USA, ukázal, že bolo možné ustáť koniec studenej vojny aj bez demontáže socializmu. Náš „fidel“ Gustáv Husák bol však už príliš starý a príliš izolovaný, aby situáciu zvládol, ako to dokázal pri kríze koncom šesťdesiatych rokov… No a sebakriticky, my mladší sme boli príliš lojálni, príliš indoktrinovaní vierou v nesporné historické víťazstvo socializmu, než aby sme dokázali zvrátiť paralýzu „masovej“ KSČ…
…
Bohužiaľ, história sa nedá “opravovať“, no „magistra vitae“ (učiteľka života) hľadá chyby. Prvou otázkou je, kde sa stratilo nadšenie pre socializmus (veď vznikol z nadšenia!). Je zaujímavé, že hoci jeho politické, dnes kritizované, „problémy“ boli väčšie na počiatku socialistickej cesty, socializmus kolaboval vtedy, keď už neboli aktuálne… Domnievam sa, že na príčine sú už rozhodnutia XX. zjazdu KSSZ. Ku kritike kultu osobnosti bola pripojená revízia. Prestalo sa hovoriť o budovaní komunizmu, ako novej, lepšej, spravodlivejšej spoločnosti a politické úsilie sa preorientovalo na „dosiahnutie vysokej životnej úrovne“, na gulášový socializmus… Bez revolučného nadšenia, sa stal socialistický pokus nekonkurencieschopným… Nemalú úlohu zohralo, že Chruščov ani Gorbačov nemali porovnateľné kvality, ako Lenin, a Novotný s Jakešom neboli Gottwaldom ani Husákom… Stranícki lídri sa nekvalifikovali úspechmi v politickom zápase o ľudovú demokraciu, o verejne cenené úspechy, ale zvládnutím „palácových intríg“… Keby bolo keby… Spomínaní V. I. Lenin alebo G. Husák. v plnej mentálnej sile, by možno dokázali odolať, zrejme by ani nedopustili reputačný deficit. Nakoniec aj Fidel Castro dokázal, 100 km od Floridy, socializmus na Kube ubrániť! Ak mal režim obstáť, musel by začať od kritiky vlastného politického subjektu. Bolo by potrebné obnoviť organizáciu strany, postaviť do čela schopných a kompetentných. Veď v novembri 1989 prakticky strana neexistovala – do týždňa zložila bez boja zbrane (a preukazy). Pitoreskným príkladom je, že jej pozície na Slovensku mal brániť P. Weiss (ten, čo dnes usilovne prezentuje svoj „celoživotný“ odpor ku komunizmu – hoci sám, sa dobre a dlho živil, ako vedecký tajomník Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS !).
Ako vnímate aktivity súčasného premiéra SR? Dokáže odolať kooperatívne cieleným tlakom? Za posledný mesiac zmenil Facebook alogoritmy tak, že sa sypala na denno-dennej báze masová protivládna a protificovská propaganda, a to v doteraz najextrémnejšej podobe. Treba dodať, že sme tu už raz mali atentát na premiéra SR, na čo reagovala aj ročenka DAV DVA. Dokáže premiér Fico odolať zahraničným tlakom a podarí sa mu v stave upadajúceho „progresívneho“ kapitalizmu obstáť?
O tom sa nerozhodne na Slovensku! Bude záležať na zmenách vo svete, pričom nevylučujem, že spočiatku, to môže byť aj hrozbou pre R. Fica. Upadajúce európske inštitúcie, lídri sa možno odbavia na malom Slovensku, budú sa snažiť gestami a tvrdými zásahmi demonštrovať, že udržia vlastnú moc… Robert Fico je múdry politik, avšak spútaný pravidlami režimu. Sponzori a zahraniční „tútori“ mu berú tvár. Niečo chce, vyhlási a po „konzultáciách“ stiahne chvost! Umne, zatiaľ, drží na uzde opozíciu aj vlastných „poradcov a dozorcov“… Paradoxne jeho zbraňou, ktorú však nemôže použiť inak, ako vyhrážkou, je tichá hrozba, že sa obráti na verejnosť a vysvetlí fungovanie moci u nás a v Európe… Blíži sa však v limitom verejnej tolerancie! Podľa mňa, musí zvážiť možnosť, že v nadchádzajúcom chaose a hospodárskej kríze, prenechá zodpovednosť „progresívnej“ junte. Jeho výhodou je, že jej líder Šimečka je podobný šašo, ako Matovič (len s londýnskymi školami a imídžovými agentúrami) a namiesto Pročka, mu kulisu tvoria podobne nekompetentné, jačiace „žabky-demokratky“… Rizikom pre Fica sú „Lučanského tepláky“, lebo zákernosť atentátnika, môže dotiahnuť do trpkého konca svorka Grohling, Kolíková, Hargaš, Naď, Hamran… Zrejme by bola, pre Fica, po odstúpení, jedinou možnosťou emigrácia…
Poznali ste osobne Dr. Gustáva Husáka, ste predsedom Spoločnosti Gustáva Husáka. Ako vnímal to, že sa dielo, ktorému venoval celý život rozpadá pred jeho očami? Podľa knihy Michala Macháčka trieskal palicou o televízor, keď videl, ako sa privatizuje krajina. Je to pravda?
Gustáv Husák disponoval mimoriadnym intelektom a politickým talentom. Myslím, že jeho rozčúlenie smerovalo k hlúposti, ktorú prejavili „jeho Slováci“ (Gustáv Husák bol hrdý Slovák!). Celý život sa usiloval o povznesenie Slovenska. Obrazne hovorím, že Gustáv Husák vyviedol Slovensko a Slovač, spod slamených dedinských striech do moderného sveta. Industrializácia, kultúrny a sociálny rozvoj nám dovolil, aj vďaka jeho štátnickým rozhodnutiam, preskočiť storočia. A kto by netresol po skrinke s obrázkami, pri pohľade, ako naivní, často hlúpi a temer vždy obskurní politici všetko ničia… Priznávam sa, ani ja som neveril, ako hlboko sme schopní klesnúť. Mlčiaca verejnosť, Husákove deti, rentiéri socializmu prejavili svoju, generáciami získanú genetickú predispozíciu, ohnúť sa…S Jankom Jesenským: …duby vyváľalo, osiky sa ohli… Roky poroby nám vtisli spôsob prežitia! Ako sme prežili Maďarov, Turkov, Nemcov, pražskú buržoáznu prvú republiku, tak sa hotujeme prežiť „kapitalizmus“ a eurodiktatúru. No tentokrát sa to nemusí podariť…
Európa je v kríze, inflácia je obrovská, podporuje sa financovanie vojny, byrokrati vytvárajú nezmyselné schémy a po covidovej kríze sa ukázalo, že štát môže byť jediný, ktorý môže na jednej strane zachrániť trh, na druhej strane môže represívne zakazovať. Naopak, Čina brutálne napreduje. Ak boli Herderom prorokovaní Slovania mierotvorcovia v 20. storočí a boli na ich strane dejiny, nebudú to v 21. storočí Aziati, kto ukáže do priepasti sa rútiacemu ľudstvu smer?
Prebiehajúce zmeny sa pokúšajú režimní akademici bagatelizovať, ako priemyselnú revolúciu 4.0. Prebiehajúca informačná revolúcia má však parametre porovnateľné len s neolitickou revolúciou… Janis Varoufakis píše o ambícii súčasných elít zabetónovať svoje mocenské postavenie v technofeudalizme „vlastníkov cloudov“. Čína, zjavne a nezadržiteľne, preberá vo svete dominanciu ekonomickú i politickú. Nepoznám mieru vnútornej demokracie KS Číny, považujem však za vážne riziko, akúkoľvek ambíciu „vlastniť“ civilizáciu. Aj keď by sme nemali na Čínu hľadieť iba „európskymi očami“ a tradične Čína nemá koloniálne záujmy. Konfuciánizmus naštepený na maoizmus sa, 50 na 50, môže zvrhnúť alebo môže zvládnuť novú civilizáciu. O charaktere informačnej civilizácie rozhodne schopnosť spolupracovať s umelou inteligenciou. Parametre civilizácie s umelou inteligenciou, prevracajú svet vlastníkov/majiteľov. Intelektuálnu prevahu nemajú tí, čo vlastnia počítač (cloud), ale tí, čo dokážu využiť jeho možnosti. Informačná revolúcia je teda výzvou pre tých, ktorí chcú „vedieť“, a ničí tých, čo chcú „vlastniť“! Európu čakajú ťažké časy, úpadok prinesie nielen hospodárske problémy, deindustrializáciu, depopuláciu a kultúrnu degeneráciu, ale prinesie aj represiu. Západ bude musieť čeliť nielen následkom vlastnej hlúpej politiky (čo iné je snaha súčasne znižovať uhlíkovú stopu a zbrojiť-produkovať oceľ, železo „na sklad“…). Predpokladom spravodlivejšieho usporiadania sveta sú reštitučné nároky bývalých kolónii voči kolonizátorom v Londýne, Amsterdame, Paríži, Madride, v Ríme…Európa má len dve možnosti zaplatiť reparácie, alebo počkať kým si ich príde do Európy, vyzdvihnúť tá chudobnejšia, nevzdelanejšia, ale bojovnejšia časť populácie Juhu…
Ako vnímate všeobecný úpadok hlavno-prúdových médií? Nie je predsa možné sa hrať na objektivitu a súčasne otvorene podporovať protivládne protesty. Propaganda nabrala až extrémne kontúry, ktoré doteraz neboli vídané. Na protesty zneužili dokonca nezletilé deti či psychicky nestabilné osoby, ako je istý vulgárny chlapec z Popradu. Ako z toho von?
Dekadencia, politická dekadencia je opakovaným prejavom úpadku. Pri diskusiách a polemikách, najmä s mladými, ma zaráža, s akou suverenitou presadzujú svoje názory. Všimnite si, že napríklad k socializmu sú omnoho zhovievavejší, tí čo ho prežili, ako tí, čo o ňom počuli len v tv publicistike! Vôbec, pôsobenie médií je jeden z kľúčových problémov súčasnosti. Privatizované média vytvárajú virtuálnu realitu: v nej nie sú dôležité tvrdé údaje, fakty, ale ich interpretácia.
Kým je sudca vymenovaný, musí získať vš. vzdelanie, doktorandúru, vedeckú kvalifikáciu, absolvovať špecializované vzdelávanie, viacstupňové skúšky, preverenie súkromného života agentúrami a tajnou políciou, dosiahnuť predpísaný vek a prax! Novinár nemusí nič, len získať sponzora a môže šíriť svoje názory, bez akejkoľvek regulácie (kým sudcovia musia dodržiavať zákony!).
Myslím, že informácie by mali dostupné bez obmedzení a naopak názory, by mali byť spoločensky overované. Dnes nezáleží na úspechu informačného projektu, nezáleží primárne na jeho kvalite, záleží na jeho akceptácií a ocenení sponzorom a zadávateľom inzercie. Temer sa ponúka, že za tým, čo je v spoločnosti zlé, škodlivé a choré, stoja súkromné záujmy tých, čo vlastnia médiá a ambície, tých, čo sa im tam predávajú (prostituujú). Pojem presstitúti má hlboké korene v úrovni verejnej komunikácie, atentátnik i kriedoví revolucionári sú invalidné deti miestnych médií, televízií, ale aj aktivistického vzdelávania…
Riešením je len reálna nezávislosť spravodajstva, s precíznym definovaním, čo je spravodajstvo a koniec „podnikania“ v médiách, podnikania s reklamou (reklama je „navoňaná zdochlina“- najpokleslejšia forma „práva na názor“). Sociálne média by mohli byť základnou formou šírenia názoru. Dievčatá s bradou a narúžovaní chlapci očaria konzumentov len na krátko, a len malú časť spoločnosti (v časti, ktorá ani nevytvára verejnú mienku). Bola by to dlhá a bolestivá cesta, na ktorú sa dočasní parlamentári nikdy nevydajú, v obave, aby ich osobné ambície súkromné médiá nezablokovali!
(pýtal sa lp)
Ďakujem za otázky aj za zverejnenie odpovedí. Predsedom SZM som bol, však, až do roku 1990. Vo februári 1990 som viedol celoslovenský zjazd, na ktorom na môj návrh zvolili za predsedu mládežníckej organizácie Petra Júzu. Zažil som teda aj nástup nových elít, dokonca počas novembra 1989 ma ÚV NF SSR zvolil za svojho predsedu (ÚV NF SSR mal nezastupiteľnú ústavnú funkciu menovať a odvolávať Vládu SSR). Pamätám si ako Ján Budaj prišiel (v decembri 1989), v mene dohody ÚV KSS a VPN, s riešením vládnej krízy na Slovensku. A tých spomienok je aj po rokoch veľa, hoci fakty ostávajú ich význam sa časom mení… Ale o tom niekedy neskôr.
Juraj – srdečne vás pozdravujem.
Som rád, že ste prežili SARS-2 a stále žijete ! Nie je o vás však veľmi počuť. Dúfam , že je všetko v poriadku.
Bol by som rád, keby ste vy, aj so zopár ďalšími prípadnými ochotníkmi, naľavo od sociálnej demokracie, dali nejako do hromady, a povedzme raz týždenne, zaspomínali na socializmus ( na poučenie ! ) a zároveň glosovali súčasnú spoločensko-politickú situáciu u nás aj vo svete.
Za 35 rokov radostného kapitalizmu, mi napríklad chýbajú komentáre udalostí, ľavicovou inteligenciou, cez prizmu ( dúfam že funkčnej ) ľavicovej teórie – toto ten a ten, tam a tam napísal a teraz sa to presne aj v skutočnosti deje tam a onam. Veď sme tu mali už niekoľko kapitalistických kríz, na ktorých mohla riadne vzdelaná ľavica konečne „brať body“, a upútať pozornosť verejnosti v zmysle „nadávajú na nich, ale veď oni majú pravdu“.
Pomôžme už konečne tej našej ľavici ! Myslím si , že je potrebné začať ( vzájomným ) vzdelávaním, v ľavicovom duchu.
K tej cenzúre v televízii v rozvinutom kapitalizme severokarpatského typu, som si spomenul na prípad, z minulého rúškového volebného obdobia, rovno zo „štátnej“ STV, kde si redaktor Radovan Kondrlík dovolil takú nehoráznosť, že ku krátkemu niekoľkosekundovému komentáru oslovil, namiesto „politicky a ideově prověřených“ análiktikov, (vtedy ešte komentátora ) Romana Michelka. No toľká nehoráznosť !
A mestská proginterna už spisovala petície proti úbohému redaktorkovi, toho času vykonávajúcemu takúto diverziu priamo v centre – Prešporku.
Skončilo to to tak, že redaktorko dostal verejné a hlasné pokarhanie a zahanbenie pred nastúpenou jednotkou novinárskych progsomoľcov z STV.
Nakoniec to malo celkom rozprávkový koniec – redaktorko je rád, že hypotéku bude môcť aj naďalej radostne splácať, ale už len z vyhnanstva zo slovenského Sibíru, kdesi v Novohrade…
Martin, asi sa míňame… Mám plné ruky práce, politických diskusii aj polemík. Tým, že organizujem politickú iniciatívu KOMUNISTI21 sa nedostáva mojim výstupom pozornosti médií, dokonca aj, tie „alternatívne“, majú so mnou problém. Obávajú sa, súčasného antikomunizmu, prípadne sú napojení na iné ideológie – konzervatívne, liberálne, reformistické a pod. Zájdite občas na moju FB stránku.
A rád sa zúčastním na akejkoľvek verejnej politickej diskusii. Aby som obraz doplnil – „prevádzkujem“ s priateľmi okrem politickej iniciatívy aj diskusný klub veteránov (Liga pre národnú a sociálnu záchranu Slovenska). Chystáme diskusiu s J. Skálom, riaditeľom Inštitútu české levice. S odhodlanými ľuďmi sme založili OZ Spoločnosť Gustáva Husáka (a zvolili ma predsedom…). Ak mi doručíte súkromnú adresu, chystáme poštou zasielať novoročné pohľadnice s reprintom poštovej známky s G.Husákom. Pošlem! No a som aj štatutárom- „ústredným tajomníkom“ Spoločnosti L.Novomeského, kde ale „káru“ obetavo ťahá práve Lukáš.
Juraj, ďakujem za odpoveď,
som rád, že ste nielen živý a zdravý, ale že máte ešte aj plné ruky práce ! Len tá info-hmla, čo pred vás spustili , musí byť parádne hustá, pretože po skončení Dav2 som o vás už nepočul, a myslel som na najhoršie … :)
Váš facebook ste mal asi kedysi neverejný, takže ma ani nenapadlo sa tam ísť pozrieť. Ponastavujte si ho tak, aby bol verejný – aby si ho mohli pozerať aj hostia, čo nemajú vlastný facebook.
Kedysi som tiež sledoval „podpoliansky“ Klub komunistov Slovenska, ktorého ste bol tuším členom, no ten prestal verejne publikovať.
O Komunisti21 nič neviem. Máte aj nejakú publikačnú platformu – internetovú stránku, stránku na sociálnej sieti ? Ak áno, takisto si ju ponastavujte tak , aby bola verejná – prístupná bez prihlásenia.
A teraz k tomu najdôležitejšiemu.
V predchádzajúcom príspevku som zabudol napísať, že to týždenné glosovanie by sa malo uskutočniť ako živé video vysielanie ( napr. na youTube ), za pomoci IT zdatnej omladiny, aby bolo prístupné čo najširšiemu okruhu ľavicových duší.
A časom, po prekonaní pôrodných bolestí, som myslel práve na Josefa Skálu, pokiaľ by bol ochotný ( je dosť vyťažený, má týždenne 2 pravidelné vysielania ), s ktorým by ste sa na diaľku takto spájali, a voľne, s moderátorom, alebo bez neho diskutovali o minulosti a súčasnosti z ľavicového pohľadu. Časom, by ste si mohli pozvať aj nejakého hosťa, z ľavicového prostredia, a besedovať spolu s ním.
Skúste nad týmto porozmýšľať, či by sa nedalo vystupovať aj online.
Pokiaľ robíte nejaké verejné vystúpenia a stretnutia, v rámci Komunisti21, LpNaSZ, OZ GH či iných, takisto skúste vyhotoviť z toho videozáznam, a zverejniť ho na internete, aby ich činnosť prerástla Bratislavu.
No a napokon – pre ľavicu je tu nový jav – faktor Čína. Vstupujeme do novej éry, Čínskeho rastu, a západného ( Európskeho ) úpadku, a verejnosť na západe sa onedlho začne pýtať PREČO ?
A ľavica bude musieť byť už pripravená jej na to odpovedať !
Hľadajme spôsoby ( „kanály“ ) ako – tie video besedy sa mi javia ako veľmi dobrý spôsob. Prosím zvážte to.
Martin, je čas siať a čas žať. Inak: nie som vekom už „zárukou budúcnosti“. Na Prešovskom zjazde KSS (1990) som predostrel iný návrh rekonštrukcie strany, ako P. Weiss a J. Široký. V kuloároch na moju výzvu reagoval delegát -riaditeľ prešovského VUKOVu. Vyškolil ma, že spoliehať sa na delegátov nie je racionálne, že zmeny musí realizovať kvalitný team a projekt musí disponovať materiálnou a organizačnou základňou.
Mal pravdu! Medzi tým uplynulo 35 rokov a ja som stratil nielen vizáž revolucionára, ale aj mnoho energie. Jednoducho môžem pomôcť, ale už nie dlhodobo organizovať a viesť! Čakám na iniciatívu, na záujemcu o líderstvo, na iniciátora, disponujúceho silou, energiou, víziou a odvahou. No a sebaprezentáciou, by som len zúžil a vyčerpal jeho priestor. Sľubujem, pomôžem jemu, im – tým, ktorí prejavia pioniersku odvahu pokračovať v ceste, vrátiť Slovensko na dobrú trať…
Politická iniciatíva Komunisti21 sa usiluje pomôcť prípravou potrebných riešení, snaží sa mapovať kapacity, najmä personálne, pre úspešnú realizáciu zmien. A najmä zmeny projektovať. Sme akýsi ilegálny výbor, pripravujúci slovenské národné povstanie. Registrácia na MV SR a pravidelná „informácia o činnosti“ pre SIS a antikomunistické centrály je pre nás kontraproduktívna… Snažíme sa a budeme sa snažiť naše námety, naše riešenia prezentovať v priestore, kde vidíme vhodné prostredie. Žiaľ, systematická propaganda debilizuje mladú generáciu a my nedisponujeme kapacitou konkurovať platenému úsiliu stoviek učiteľov, tisícov žurnalistov, desaťtisícov aktivistov, stotisícovému akademickému a byrokratickému aparátu! Môžeme len pracovať krok za krokom, optimálnym smerom. Páči sa mi čínske príslovie: aj najdlhšia cesta, začína prvými krokmi. Ide o to urobiť ich správnym smerom a hybnosť vpred nezabiť, ale rozvinúť.
Potrebujeme, pre budúce veľké víťazstvo vyhrať malé bitky, na ktoré mame kapacitu!
Juraj,
uvedomujem si Váš vek, a v žiadnom prípade Vás netlačím do (čela ) aktívnej politickej činnosti. Tá naozaj prislúcha adekvátnym ľuďom, v strednom a mladom veku. Ale obaja vieme, aký je stav naľavo od SD, aj čo sa týka „personálnych kádrov“.
Čo mám na mysli je, ale aby vaše pokolenie pamätníkov reálneho socializmu vyrovnalo svoj generačný dlh, ktorý vznikol tak, že na socializmus ste počas kapitalizmu veľmi málo spomínali v číslach a faktoch, ktoré by sa uložili do pomyselného ľavicového archívu.
Až odídete vy pamätníci, nasledujúcim pokoleniam, čo nezažili socializmus ostane len jednostranná protikomunistická a protisocialistická propaganda, ktorá 35 rokov účinne buduje hrádzu medzi každou novou prichádzajúcou generáciou a ľavicou – socializmom. Vidíte to sám, ako suverénne vám hocijaká 17-18-ka vymenuje „nevýhody“ reálneho socializmu, a vysvetlí vám, ako zle ste vtedy žili.
Čiže, od starých, ale jarých ľavičiarov by som chcel, aby pre búdúcnosť ľavice na Slovensku urobili nasledovné :
1. Spomínali
2. Komentovali súčasnosť z ľavicových pozícií
3. Robili to verejne – teda vo virtuálnom priestore internetu
Juraj, ešte sa Vás opýtam, či sa osobne poznáte s Josefom Skálom ?
Keby ste ho v spomenutej veci oslovili, či formálne ako neznáma osoba, alebo ako dobrý známy, ktorého pozná ?
S Jozefom sa poznám dlhé roky (keď som robil podpredsedu ÚV SZM, tak sme sedeli spolu v pravidelne sa stretávajúcom predsedníctve -Jozef Skála vystriedal v roku 1987 M. Štepána a bol predsedom Medzinárodného zväzu študentstva, sídliaceho V Prahe). Najbližšie sa s ním stretnem začiatkom decembra na spoločnom podujatí… Ak mi pošlete na mailovú adresu ju1953ko@gmail.com, spojím sa s Vami a môžeme komunikovať mimo priestoru, ktorý patrí všetkým čitateľom DAVDVA…
To je výborné že sa poznáte !
Takže nadhodiť mu prípadnú česko-slovenskú spoluprácu na spoločnom ľavicovom vysielaní a vzdelávaní by nebolo až tak nepatričné. Možno Vám navrhne sám, že kým sa tu na Slovensku k niečomu zmátožíme, tak si vás zatiaľ pozve ako virtuálneho hosťa do TV Bureš, kde má hlavnú reláciu.
Odovzdajte mu srdečné pozdravy zo Slovenska, kde má okrem mňa, iste veľa poslucháčov a podporovateľov.
Juraj, ľavicové hnutie sa točí akosi v kruhu, necítiť tu nejaký veľký pokrok. Ale oceňujem iniciatívu Komunisti21, tam snaha je. Stále sa odvolávame na chyby socializmu, hoci prevádzkové chyby sú bežné u každého systému. A v 20.,30., či 50. rokoch boli oveľa väčšie ako v 80. tich, a napriek tomu socializmus nepadol, ale rozširoval sa (žeby za tým stálo niečo také objektívne ako socialistická epocha, kde sa skoro každé socialistické semienko ujalo ?).
…
Treba začať rozmýšľať nielen o subjektívnych príčinách krízy európskeho socializmu, ale aj objektívnych. Že pozitívnym vývojom jednoducho vyčerpal svoj potenciál rastu, naplnil svoj socialistický sklad naplno – a bola potrebná zmena smerom hore. To by sa však KS nesmeli postaviť v novembri 1989 čelom proti pohybu, ale do čela jeho pohybu.
Tomuto bránia hlavne dva faktory. Krátke obdobie socialistickej epochy (1928-1998). Ale ak sledujeme celý dejinný vývoj, tak s rozširovaním materiálnej základne ľudstva išiel vývoj do šírky, nie diaľky, dejinné epochy sa skracovali. Druhým faktorom, ktorý vyplýva z tohto skrátenia, je prítomnosť živých aktérov socializmu, ktorí sú k socializmu priviazaní, zvyknutí ako na najlepší systém. Ťažko niečo vyčítať, aj veľký dialektik Hegel videl koniec vývoja ľudstva v konštitučnej Pruskej monarchii.
…
Treba nám namiesto opakovania „socializmus bez chýb“ začať formulovať črty 1. postklasickej podoby socializmu, 2. spoločnosti, nasledujúcej po socializme.
…
Študujme celé dejiny zmien systémov, z nich vyvodzujme aj postklasickú podobu socializmu. Napr. dnešné kmeňové spoločenstvá ako post-klasickú podobu rodovej a kmeňovej spoločnosti (neandertálcov). Arabské krajiny, napr. Saudská Arábia ako post-klasická podoba feudálnej spoločnosti. Socializovaný kapitalizmu po r. 1928 ako post-klasická podoba kapitalizmu voľnej súťaže (laissez-faire). Post-klasické podoby sú v určitom zmysle negáciou klasickej podoby, čo nás mýli napr. pri hodnotení Číny.
Trhový socializmus. Trh nevytvoril kapitalizmus, vznikol spolu s deľbou práce počas neolitu. Výrobky sa dajú dnes predať len na trhu. Preto trh a socializmus nie sú nezlučiteľné, len trh má rôzne podoby: centralizovano-direktívnu, regulovanú, plánovanú. Čína ich dnes úspešne spojila, trhové metódy s dlhodobým plánovaním.
Demokracia. Nevytvoril ju kapitalizmus, má rôzne podoby, preto stavanie antagonizmu demokracia alebo komunizmus je nezmysel. Socializmus ju však môže rozširovať a plne uplatniť len s vybudovaním silnej vlastnej sociálno-ekonomickej základne, kedy ho spolu držia silné sociálne a ekonomické väzby. Podobne je to pri liberalizme.
…
Otázka dnes nestojí: Čo po kapitalizme, ale čo po socializme. K tomuto sa ľavica zatiaľ všeobecne nedostala a to je jej najväčšia slabina. Vlastne nemá čo nové verejnosti ponúknuť, takže nie je zaujímavá.
Vzhľadom na ekonomický a technologický vývoj, rozširujúcu sa deľbu práce, po socializme môže nasledovať len integrovaná a globalizovaná spoločnosť, vyrastajúca zo socializmu, z jeho princípov. Socializmus by mal byť teda internacionálny a globalizovaný.
…
Čo vidíme namiesto toho? Skôr KS smerujúce k národnému socializmu, odmietajúce integráciu a globalizáciu. Toto bude zrejme najväčší problém pri prijímaní KS verejnosťou. Väčšina KS sa hrá na svojom národnom piesočku, rozvíjajúc svoju podobu socializmu podľa svojich želaní, kontakty a spolupráca je skôr náhodná ako systematická. Pritom sa naopak žiada systémové nadnárodné prepojenie komunistického hnutia, pravidelné porady, diskusie, konferencie.
…
Lenže konferencie, teoretické diskusie nebežia ani vnútri KS, straníkom jednoducho nevyhovovali teoretické (revolučné) závery (napr. otázka Čo po socializme), marxizmus a veda ako duchovný zrak do budúcnosti sa stali pre KS nepohodlné.
Lenže len tam sa dajú formulovať obrysy novej spoločnosti, prekračujúce našu skúsenosť.
Milan,
ako si predstavuješ tú integráciu v „globálnom internacionálnom socializme“ ?
Hlavne v spoločenskej oblasti ?
Čo kultúra ( korene, tradície ) národov ?
Bude inakšia, ako predvádza v Eurozväze, centrálne (na)riadenie Bru-sele ? Aká ?
Treba rozlišovať imperializmus (vertikálne usporiadanie, s imperiálnym centrom a obslužnou perifériou), presadzovaný USA/Západom – a globalizáciou, teda špecializáciou a spoluprácou v rámci globálnej deľby práce, dnes presadzovanej hlavne Čínou.
…
Globálna deľba práce predpokladá špecializáciu jednotlivých krajín v závislosti od svojich podmienok, špecifík, kultúry, teda predpokladá aj podporu rozmanitosti, odlišnosti, národných špecifík a kultúr. Bez toho, ak by boli všetci rovnakí, nemôže existovať deľba práce.
To je spojené s plánovaním, ako to bolo aj v RVHP, aby všetci nevyrábali všetko a nekonkurovali si a nechápali sa ako nepriatelia. Dá sa to ukázať na príklade sebestačného kmeňa, dediny. Keby neexistovala deľba práce, boli všetci rovnakí a piekli len chlieb, alebo všetci ponúkali plátno, viedli by sa konkurenčné vojny. Ale postupne sa to usporiadalo, vznikol cech pekárov, mlynárov, rybárov, kováčov, ap., so svojou osobitnou kultúrou a spôsobom života. A región Kysúc, Oravy, Liptova, Gemera, Spiša so svojou osobitou kultúrou. Len to tak postupne usporiadať aj v globálnom rozmere.
…
V rámci doterajšej globalizácie – bez nejakého globálneho riadenia – sa určitá špecializácia vyvinula (napr. v oblasti čipov, automobiliek, plynových turbín), a priniesla lacnejšie odevy a iné tovary.
Ale zároveň živelný charakter kapitalizmu a voľného trhu priniesol aj antagonistickú konkurenciu, napr. v oblasti dodávok energií (Rusko proti USA, Nórsku). Kapitalizmus je založený na národnom ekonomickom priestore a národnom trhu, rozmýšľa v jeho rámci (absolutizované národné záujmy USA) a preto nadnárodné procesy, integračné, globalizačné má tendenciu premeniť na budovanie impéria.
Po r. 1990 by sa mu to bolo aj podarilo, ak by do procesu globalizácie nevstúpila Čína. Jej modernejší spoločenský systém využil naplno potenciál globalizácie (ako som napísal, globálna civilizácia vychádza zo socializmu) a tým narušil tieto imperiálne plány.
Ale obidva základné americké smery – konzervatívny či progresivistický – sledujú rovnaký cieľ: utvorenie amerického impéria, len rôznymi cestami. Trump len otvorene oddelil imperializmus od globalizácie.
…
Hlavným tvorcom dnešnej podoby globalizácie je Čína. Čína, na rozdiel od USA, sa nesnaží zničiť svojich konkurentov (a byť jednookým kráľom medzi slepými), ale podporiť ich rast, bez snahy ich prerobiť podľa jednej šablóny, pretože len bohaté krajiny sa môžu zúčastniť deľby práce, odoberať jej tovary, ale jej aj dodávať kvalitné tovary a služby.
Ja som len zvedavý, ako Čína skĺbi vývoj v oblasti umelej inteligencie a robotizácie, so svojou ambíciou plnej zamestnanosti.
Ak sa jej to podarí, a pre obyvateľstvo to bude ešte k tomu znamenať celoplošný rast jeho životnej úrovne, potom po celom svete budú padať ríše …
Martin, AI môže riešiť – v plánovanej spoločnosti – jeden problém. Zatiaľ sa spoliehame pri ekonomickom raste na extenzívne rozširovanie, rast populácie. Za problém Číny sa dnes pokladá slabý populačný rast.
Nuž, v novej spoločnosti nebude dôležitý počet pracovníkov, ale ich kvalita, veľkú časť menej kvalifikovaných pracovníkov môže nahradiť robotizácia a umelá inteligencia.
Milan, nie je celkom spravodlivé kritizovať, že Komunisti21 sú príliš pripútaní k socializmu a nezaoberajú sa tým, čo Ty nazývaš „postsocializmus“ a my komunizmus.
Socializmus, považujem za proces transformácie ku komunizmu.
Z povedaného vyplýva, že tento proces je nielen cielený, ale aj individualizovaný. Aplikovaný socializmus vychádza z rozdielnych štartovacích pozícií, iný socializmus bude v Nemecku a iný socializmus na Madagaskare…
Zmysel socialistickej transformácií- podľa mňa – dáva len efektívne smerovanie ku komunizmu. Teda, ak chceme vedieť, ako, musíme vedieť na čo!
Sám naznačuješ, že „čínsky model“ je iný, že nepovažuje za dôležitú konkurenciu, ale spoluprácu (win-win deľba je vlastne dohoda o spolupráci!). Budem tvrdiť, že trh generuje konkurenciu a konkurencia konfrontáciu… Uvažujem teda aj o možnosti nahradiť trh pri distribúcií tovarov a služieb objektívnym hodnotením (analýzou) potrieb a možností. Trh nevyhnutne potrebuje peniaze, ako univerzálnu mieru hodnoty… Bez trhu môže zaniknúť potreba peňazí – mierou hodnoty sa môže stať sám život (čas života!). Veľmi pekne o tom hovoril bývalý uruguayský prezident Mujica. Je inšpirujúci a zrozumiteľný, u nás nedocenený!
Juraj, ja som to vôbec nevzťahoval na iniciatívu Komunisti21, naopak, som hovoril o jej snahe poskytovať nové pohľady.
A pre Martina – iniciatíva Komunisti21 napr. zorganizovala aj prvomájové zhromaždenie v Bratislave, kde si chýbal.
Vysvetlenie k mojim pojmom post-klasický socializmus a komunizmus. Ja nevidím dejiny ako amorfné, ale vyvíjajúce sa cez konkrétne spoločenské objekty. Chápem socializmus a komunizmus ako osobitné spoločenské formy, medzi ktorými leží obdobie utvárania globálnej civilizácie.
…
V dejinách sa dajú vypozorovať klasické podoby systémov existujúce počas danej epochy: u prvobytnej spoločnosti neandertálci, u nevoľníckej otrokárska forma, pri kapitalizme kapitalizmus voľnej súťaže (laissez-faire), u socialistickej štátny socializmus.
Daný spoločenský systém, za priaznivých podmienok (dostatok zdrojov, izolácia) však môže existovať a evolučne sa vyvíjať aj mimo svojej epochy (charakteristickej súladom VV a VS), ako post-klasický. Väčšinou sa prispôsobuje novej epoche, je demokratický, liberálny, blahobytný. Keďže je sociálno-ekonomicky stabilizovaný, môže si dovoliť prejsť od tvrdého centralizovaného riadenia k demokratickejšiemu, širšiemu využívaniu trhových nástrojov.
Treba ale povedať, že ide o slepú cestu vývoja, ktorá v určitom bode končí. Nemusí končiť, okrem vonkajšieho zásahu, ak ekonomicky (kvantitatívne) nerastie, točí sa v jednoduchej reprodukcii, ako je to u Polynézanov.
…
Napr. prvobytná megaepocha skončila neolitickou revolúciou pred 5000 rokmi, ale kmeňové spoločenstvá tu pretrvali dodnes. Feudalizmus tiež ako epocha končil 14. st., ale evolučne tu dodnes prežívajú feudálne spoločenstvá. Klasický kap. laissez-faire po Veľkej hosp. kríze 1929-33 tiež zanikol, post-klasický kap. sa musel prispôsobiť soc. epoche ako socializovaný (sociálny štát, štátna ekonomika, regulovanie).
Nuž, rokom 1989 sa klasický štátny soc. dostal do krízy, s koncom jeho epochy (1998, veľká hosp. kríza) zanikla aj jeho klasická podoba. A pri pokuse obnovovať ju nebude fungovať. Čo je viditeľné najmä pri Číne, Vietname. Kedy nedialektické myslenie európskych komunistov (nedávno rakúskych) ich chápe ako kapitalistické, pretože využívajú trhové nástroje. Hoci trh nie je vynálezom kapitalizmu, ale deľby práce.
…
Nuž, a komunizmus by som chápal:
1. ako evolučné pokračovanie globálnej civilizácie, kedy si ľudstvo vytvorí na Zemi vcelku príjemné prostredie, svoj raj (ako vyšší typ ako je polynézsky, dnešný európsky). Ekonomické, technologické podmienky sú na to pripravené, sme schopní produkovať dostatok tovarov, služieb pre všetkých. Stačí pozrieť na tlak reklamy, každý niečo ponúka.
Ale ako som napísal, ide o slepú cestu vývoja, neprogresívnu. Ak bude rozumne riadená, môže prežiť tisíce rokov.
2. ako posledný bod triády života: a/biologická forma, b/sociálna forma, c/makrosociálna forma. Takto sa vyvíjali aj atómová, či chemická forma (atómy, molekuly, makromolekuly).
Makrosociálna forma ako komunizmus by podľa toho mala byť veľmi rozmanitá, sociodiverzitná, pluralitná, s bohatstvom spôsobov života a kultúr.
Súhlasím.
Veľmi sa mi páči najmä úvaha o makrosociálnej forme komunizmu (makrokomunizmus?).
Ako ctiteľ dialektiky a marxistického technologicko-ekonomického determinizmu, to považujem za civilizačnú odpoveď na dramatický nárast znalostných/informačných technológií.
Každé dva roky sa zdvojnásobuje objem nových informácií! Tento nárast je mimo fyziologickej, mentálnej a intelektuálnej výbavy jednotlivca- nevyhnutne si doba, jej technologická úroveň, vyžaduje komunitu, ako subjekt modernej civilizácie…
A z toho vyplýva aj rozmanitosť komunít, obcí, súborov komunít… Ako i podmienka partnerstva/spolupráce nahradzujúca konkurenciu/konfrontáciu!