Dušan Deák: Liberálna demokracia ako politický systém, ktorý kryje chrbát globálnemu kapitalizmu je v kríze

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Už som to spomínal, ale opäť mi to zišlo na um, Francis Fukuyama v roku 1992 vydal knihu ,Koniec dejín a posledný človek kde po páde Sovietského zväzu, jeho satelitov a Juhoslávie mala byť liberálna demokracia vrchol dejinného snaženia a pokroku človeka. Opakovane som avizoval, že boli to práve kapitalistické ekonomiky, ktoré boli v definitívne kardinálnej kríze od roku 1987. Rozpad ,,realného socializmu“ im nakúpil čas, poskytol trhy, dodal odbytiská, lacnú pracovnú silu a tak ďalej, ale čo vám poviem určité princípy sú ako fyzika a princíp nadhodnoty, princíp akumulácie kapitálu a ďalšie marxistické princípy zavrhnuté ako odpad, ktorý patrí do dejín sa ukazujú ako opäť ako zrkadlo tomuto systému.

Liberálna demokracia ako politický systém, ktorý kryje chrbát globálnemu kapitalizmu v najvyspelejších krajinách sveta a ich semiperiférnych kolóniach je nie že v kríze, pri pohľade na debaty v prezidentských voľbách v USA, tieto voľby a ďalšie udalosti v najbližšej dobe, budú jej súmrakom. Žiaľ akékoľvek reálne alternatívy vidím skôr ešte ako horšie varianty, zrejme na tie progresívnejšie a pokrokovejšie si budeme musieť počkať.

Dušan Deák

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

2 thoughts on “Dušan Deák: Liberálna demokracia ako politický systém, ktorý kryje chrbát globálnemu kapitalizmu je v kríze

  • 3. októbra 2020 at 12:09
    Permalink

    Citujem: … kapitalistické ekonomiky, ktoré boli v definitívne kardinálnej kríze od roku 1987. Rozpad ,,realného socializmu“ im nakúpil čas, poskytol trhy, dodal odbytiská, lacnú pracovnú silu …“

    A k tomu citujem omračujúce závery Egona Bondyho, replikované z roka 2000 na stránkach DAV DVA 30.8.20 a sú akoby vystrihnuté aby odpovedali autorovi článku:

    ZÁPADNÍ INTELEKTUÁLI V ŠOKU
    1. Západní intelektuáli si to práve v deväťdesiatych rokoch, tvárou v tvár tomu, čo toto obdobie prinieslo, uvedomili. Zatiaľ čo my sme tu boli v myšlienkovom, pocitovom, existenčnom zmätku, tam sa toho až tak veľa nedialo. Tam si to všimli skôr. Hovoria nám: My sme čakali, že dostaneme nejaké informácie od vás, vy ste žili v totalite, v tom nepodarenom pokuse o socializmus, tak nám povedzte, prečo sa to vlastne stalo, prečo to vzniklo a prečo sa to muselo skončiť.

    KTO HĽADÁ ZAKOPANÝ POKLAD v MARXOVI
    2. Ale my sme neboli schopní ani podať výpoveď o tom, prečo sa to vlastne stalo, len sme tu niečo tárali o nejakom útlaku, neslobode a totalite. Analýzu toho, čo tu vlastne bolo a prečo sa to zle skončilo, sme bohužiaľ nepodali.
    Na Západe si uvedomili, že to teoretické riešenie je pravdepodobne vypracované Karlom Marxom.
    Rorty nie je jediný, kto v Marxovi hľadá zakopaný poklad. Lenže keď Rorty, kedysi ideológ neoliberalizmu, alebo Derrida či iní bojovne odporúčajú, aby sa deťom čítal Komunistický manifest, robia tak preto, že z Marxa väčšinou nič iné ani nečítali. Kto vlastne Marxa poriadne čítal?
    Veď je to tridsaťtisíc strán, texty najrôznejšieho druhu.

    FINANČNÁ OLIGARCHIA – PLUTOKRACIA
    3. Dnešná finančná oligarchia je početne neobyčajne slabá. Nemá k dispozícii iné mocenské nástroje, než sú žoldnieri, ktorých si najme v nejakom – v tom čase momentálne najvyzbrojenejšom štáte. Dnes sú to Spojené štáty, zajtra to môže byť Japonsko, neskoršie možno iný štát. Sami títo oligarchovia nemajú vlastný štát, nevydržujú vlastnú armádu. Prečo by to robili? Z toho však vyplýva, že ich spôsob manipulácie a riadenia všetkého, ako ekonomiky, tak aj politiky, je mafiánsky.
    To všetko sú úplne nové javy, ktoré vrhajú svetlo na to, čo sa dialo v polovici deväťdesiatych rokov , čo sa pripravovalo a čo nám bolo čudné.

    EKONOMICKÁ ZÁHADA – NETREBA PREBYTOČNÝCH ĽUDÍ
    4. Marx hovoril o tom, že demografickým zákonom kapitalizmu je výroba prebytočných ľudí. Sociológia to potvrdzuje.
    … dôvody prudkého populačného nárastu sú motivované ekonomicky ináč. Za kapitalizmu sú v prvom rade motivované tým, že podnikatelia potrebujú využiť čo najviac lacných pracovných síl, pretože neustále rozvíjajú výrobu a rozširujú trh. To sa ale práve v uplynulom desaťročí nedialo – výroba sa nerozširovala ani vo vyspelých krajinách, stačí sa pozrieť na štatistiku, a trh sa už vôbec nerozširoval. Niet sa kam rozširovať. … Vzhľadom na to, že ľudí je naozaj dosť, viac ako šesť miliárd, je lepšie trh redukovať. Zisky sa neznížia. To je práve tá ekonomická záhada súčasnej situácie, že zisky sa finančnému kapitálu neznížia, on nepotrebuje rozširovať trh, dokonca ho chce zužovať.

    ODLIV ORGANICKEJ SKLADBY KAPITÁLU DO ANORGANICKEJ
    4a. Ľudí je taký prebytok, že sa už pre nich nevypláca vyrábať, pretože sa ich v prvom rade nevypláca živiť. Aby sa totiž títo ľudia mohli uživiť, museli by sa pre nich vytvoriť pracovné príležitosti. Až keď majú pracovné príležitosti, tak sa môžu uživiť a niečo si kúpiť. Až potom sú pre podnikateľa lukratívni, až potom z nich podnikateľ niečo má. Ale dnes si podnikateľ zaisťuje svoju mieru zisku automatizáciou, bez toho, že by rozširoval počet pracovných príležitostí a investoval do toho, že bude živiť ďalších ľudí. Stavať nové továrne, rozširovať výrobu, čakať, že sa rozšíri trh a až potom sa niečo predá, to je všetko na dlhé lakte – zbytočná investícia.
    ČUDNÉ JAVY V EKONOMIKE
    4b. Zisky možno dosiahnuť jednoduchšími finančnými operáciami. Už v šesťdesiatych rokoch si ekonómovia všimli čudný jav, že najväčšia časť investícií sa pohybuje medzi vyspelými krajinami. Napríklad z Japonska do Nemecka, z Nemecka do Japonska. Tieto, z hľadiska sedliackeho rozumu čudné transakcie, prinášajú zisky. Z toho vyplýva, že redukovať trh, znížiť počet pracovných síl a dôsledku toho i potrebu nejakej rezervnej armády nezamestnaných, je pre súčasnú oligarchiu úplne zreteľný program.

    KAM SA PODELI KAPITALISTI?
    5. Lenže zanikla aj trieda kapitalistov. Dlho sme si to nevšímali, oni to tiež nahlas nevyhlasovali, že prestali existovať. Podľa všeobecne uznávaného kľúča vlastníctva je totiž dnes vlastníkmi výrobných prostriedkov veľmi malá skupina, ktorá nepredstavuje kapitalistov, ale finančnú oligarchiu. Počet jej predstaviteľov dnes americkí novinári odhadujú na 40 000 fyzických osôb. Aj s príbuznými je to povedzme milión ľudí – pritom je nás viac ako 6 miliárd. Podľa sociologických definícií je to oligarchia.
    A táto oligarchia vlastní 80 percent bohatstva tejto planéty.

    VÝZVA PRE MLADÝCH MARXISTOV AKÁ TU EŠTE NEBOLA
    RIEŠENIE ČAKAJÚCE NA PARALELNÚ NOBELOVU CENU ZA EKONÓMIU
    Dnešnou úlohou je prečítať celého Marxa a vytiahnuť z neho filozofické posolstvo bez komentára, len to dať dokopy. A to musí urobiť niekto, kto bude politicky nezaujatý a kto skutočne objektívne vytiahne Marxove filozofické koncepcie na svetlo a v rozsahu tristo strán ich sprístupní verejnosti.

     
    Reply
  • 3. októbra 2020 at 18:43
    Permalink

    KATEGÓRIE PÔSOBIACE NA KOLAPS KAPITALIZMU

    PRÁCA
    To čo robotník predáva, je jeho pracovná sila.
    Len čo sa jeho práca začne, prestala mu (prac. sila) už patriť, preto ju už nemôže predať.
    Práca je substancia a imanentná miera hodnôt, ale sama nemá nijakú hodnotu.
    PRÁCA svetového pracovníka počas pracovného dňa je vždy kladná a transhistoricky konštantná.

    PRODUKTIVITA (P) je rozhodujúcou kategóriou
    Produktivita je v Marxových Zákone hodnoty a v Zákone nadhodnoty tým kľúčom, ktorý spôsobí kolaps kapitalizmu.
    Produktivita je tým „par excellence“ protirečením kapitalizmu, pretože je priamoúmerná nadhodnote a nepriamoúmerná hodnote.
    Produktivita je tým grálom, ktorý spôsobí, že kapitalizmus zasyčí ako snehová guľa na rozžeravenej platni.
    Produktivita je transhistorickou kategóriou, ktoré v predkapitalistických formáciách predstavovala akoby konštantu a svoj charakter exponenciálneho rastu evidentne ukazuje až v samotnom období kapitalizmu. V postkapitalistickom období (po Technologickej singularite, teda po premene organickej skladby kapitálu v anorganický) ide už rastom nad všetky medze.
    A) Produktivita bola a je a bude zaujímať vždy kladnú hodnotu. Neklesala výrazne nikdy ani počas kríz.
    Z fyzikálnych veličín by sme vedeli jej priebeh prirovnať k entropii neživej prírody rastúcej teoreticky k nekonečnu.
    B) Naopak priebeh hodnoty (meranej spoločensky nutným časom), ktorá bola a je vždy kladná, by sme vedeli prirovnať k entropii živej prírody, časom klesajúcej asymptoticky až k Marxovej nule.

    Tvrdenie v bode B) podporuje fakt vyplývajúci z kategória PRÁCA:
    „PRÁCA svetového pracovníka počas pracovného dňa je vždy kladná a transhistoricky konštantná.“

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom