Dušan Piršel: Stojí ľudstvo na hrane?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

V súvislosti s rastúcim populizmom, prázdnotou elít, prerozdeľovaním majetku, ktorý je mimoriadne nespravodlivý, často čítam o civilizačnom kolapse resp. o kolapse zložitých spoločenstiev – alebo kultúr. Ak k tomu pridáme niektoré neobjektívne média, ktoré nemajú záujem o skutočnú pravdu, ale len o publicitu, a to spôsobuje, že občianska spoločnosť prichádza o to najpodstatnejšie, a to o nádej. O nádej, že štát môže fungovať na morálke, spravodlivosti a odbornosti.

Morálka sa nemeria kvalitou zákonných noriem či právneho systému štátu. Morálka sa meria myslením a činmi ľudí v danej spoločnosti. A keďže morálka nie je ustálený a nemenný systém, tak je to nikdy neskončená úloha. V nepokojnej atmosfére odlišnej od pokojného sveta  sa ľudia  pýtajú, ako to ovplyvní ich životnú spokojnosť  – cestovanie, bezpečnosť, životnú úroveň.  Myslím si, že hlavnou príčinou civilizačnej stagnácie je neujasnenosť hodnotových východísk a z toho vyplývajúca neexistencia cieľov. Je to kombinácia organizačnej a kultúrnej krízy.

Veľkým problémom dnešnej ľudskej spoločnosti je tiež rýchla zmena, ktorá ďaleko prevyšuje rýchlosť prirodzeného vývoja biologických druhov. Kolaps je vždy zapríčinený viacerými faktormi – ekologické, ekonomické a s tým spojené sociálne dôsledky, môže to byť aj migrácia, epidémie, či zmena myslenia a paradigmy. Ľudstvo od začiatku svojho vývoja „podvádzalo“ – vyhýbalo sa auto-regulačným mechanizmom prírody, t. j. sa správa obdobne ako nádor. Aj ten oklame hostiteľa a nekontrolovane narastá. Je to reálny skeptický, alebo optimistický pohľad. Dodávam, že skeptik je dobre informovaný optimista, skeptik nedôveruje rýchlym výsledkom a ani lacným a rýchlym úvahám o zložitých procesoch, skeptik si to radšej viackrát overí. Takým skeptikom sa cítim aj ja.

Rozhodne si nemyslím, že je pred nami nejaký kolaps prírodný a ani sociálny. Treba robiť všetko preto, aby sme kolaps odvrátili aj tesne pred jeho viditeľným prejavom. Takto to vnímajú aj naši najbližší príbuzní v živočíšnej ríši, teda rozvinutejšie stavovce – bojujú až dovtedy, kým ešte existuje šanca na úspech. Len človek podlieha depresii, zúfalstvu, prepadáva do letargie alebo siaha k návykovým látkam alebo vzdáva sa bez boja. Isté je len jedno – ak má nejaká organizačná alebo spoločenská štruktúra dobre fungovať, tak tam musia platiť určité pravidlá správania (môže to byť na základe zvykov alebo zákonov). Anarchia je začiatkom konca každého systému. Verme tomu, že civilizačný kolaps ako taký nenastane, pretože  to je zrútenie do ničoty. Vždy bude existovať systém.  Na druhej strane pripúšťam, že naša civilizácia môže byť trochu  „pribrzdená“, pretože sa  vyčerpala dosiahnutím cieľov: liberalizácia systému + industrializácia. Je možné, že potrebuje nový cieľ.

„Ťaživé problémy, ktorým čelíme nemôžu byť vyriešené na rovnakej úrovni myslenia, na akej vznikli“, povedal Albert Einstein. Ja osobne sa  pokúšam reflektovať všetko prečítané, počuté, zažité a podnetné. Pre budúcnosť nášho ľudstva je žiadúce náš skepticizmus skúsiť transformovať do aktívneho optimizmu, spolu s reálnymi skutkami – a to je pre nás všetkých nesmierne ťažké…  Nuž, zostaňme pozitívne negatívni a hlavne naladení na efektívny boj s ľudskou lenivosťou mysle a ducha. Nezabúdajme na tých zraniteľných ľudí, pacientov a zdravotne postihnutých.

PhDr. Dušan Piršel

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


7 thoughts on “Dušan Piršel: Stojí ľudstvo na hrane?

  • 27. januára 2021 at 16:08
    Permalink

    Dovolím si radikálne nesúhlasiť.
    Napríklad k príkladu o stavovcoch, ktoré bojujú, kým existuje šanca na úspech. Nie je to dobrý nápad. Poznáme z prírody viacero prípadov „samovrážd“ celých skupín delfínov, teda živočíchov s porovnateľne vyvinutým mozgom, ako je ten náš, ktoré fatálne uviazli na plytčine. Aj v tom prípade by bolo lepšie, keby sa držali starej múdrosti predkov, že je lepšie vrátiť sa z kratšej cesty.

    Nesúhlasím ani s nádejou, že „štát môže fungovať na morálke, spravodlivosti a odbornosti“. Máme totiž nejako nastavené pravidlá hry, ktoré nám určili vlastníci kapitálu. V rámci týchto pravidiel nám morálka, spravodlivosť a odbornosť pomôžu len do istej miery a zo skúsenosti vieme, že tá miera je malá.
    Keď budete s priateľmi hrať hru Monopoly, tak môžete mať aj morálneho a spravodlivého bankára, ale pravidlá hry sú také, že postupne budete požierať a vyhadzovať z kola jeden druhého, až kým neostane jeden, ktorý ovládne všetko. Ak chcete hrať hru o harmonickom rozvoji všetkých, tak musíte zmeniť pravidlá, alebo všetci sa musíte dohodnúť a hrať proti pravidlám.

    Varovné hlasy o kolapse nie sú kuvici, čo nám chcú zobrať nádej, ale upozorňujú na „návrat z kratšej cesty“. A hlavný zmysel nášho združenia a tohto portálu vidím v tom, že namiesto opájania sa falošnou nádejou by sme sa mali aktívne snažiť o zmenu pravidiel, o ktorých už aj tak všetci vieme, že sú nevyhovujúce.

    Reply
  • 28. januára 2021 at 10:00
    Permalink

    Dobrý deň …ďakujem za stanovisko …nie som typ, ktorý má rád monopol na pravdu a som vďačný za každý názor …..myslím si, to sú také reči o tom, čo sa dá realizovať v menšej skupine ľudí. Na Zemi ale pribúda ročne 80 miliónov ľudí a je nás tu už 7,84 miliárd. Taká masa ľudí sa nedá riadiť pravidlami pre jeden kmeň alebo jeden malý štát…….. Spravodlivosť je asi tretia najviac pociťovaná, t. j. najsilnejšia emócia, hneď po láske a strachu. Preto ma budovanie spravodlivej spoločnosti význam, lebo z dlhodobého hľadiska je to jeden z atribútov jej prežitia. Ak je vôľa, dá sa spravodlivá spoločnosť vybudovať všade . Dušan Piršel

    Reply
    • 28. januára 2021 at 11:29
      Permalink

      Ďakujem Vám za odpoveď. Súhlasím, že nespravodlivosť je vari najčastejšia negatívna emócia. Volanie po spravodlivosti je veľmi časté aj v súčasných ľavicových hnutiach, napríklad medzinárodnom DiEM25. Spravodlivosť je však z princípu veľmi subjektívne meradlo a zároveň, svet je žiaľ nespravodlivý, z biologického princípu usporiadania nášho tela a kvôli biologickým zákonitostiam, ktorým sa nedá uniknúť. Spravodlivosť je dobrý sociálny princíp, ale môže sa uplatňovať až v druhej alebo tretej úrovni. Prakticky len „medzi rovnými“.
      Sme ešte veľmi ďaleko od toho, aby sme našu spoločnosť mohli považovať za spoločnosť rovných.
      Keď som vyššie písal o zmene pravidiel, dúfal som, že z príkladu o Monopoloch bude úplne jasné, aké pravidlá mám na mysli. Ide o základné ekonomické pravidlá, ktoré definujú kapitalizmus. Kapitalizmus je z princípu nespravodlivý a snažiť sa o spravodlivú spoločnosť v rámci kapitalizmu je ilúzia a mrhanie energiou.
      Pre kapitalizmus je kľúčová súčasná definícia súkromného vlastníctva, ktorá umožňuje vlastníkom bezpracne parazitovať na ľuďoch, ktorí tvoria hodnoty. Hnutia, ktoré dávajú do popredia spravodlivosť, hľadajú riešenie v tom, aby čo najviac ľudí, ideálne všetci, spravodlivo patrili medzi vlastníkov. Tento typ spravodlivosti propagujú aj liberálni kapitalisti – „áno, kapitalizmus je spravodlivý a každý má šancu zbohatnúť“.
      Lenže kľúčová je práve druhá časť definície vlastníctva – možnosť prisvojiť si časť výsledku, bez ohľadu na to, ako vznikol. Toto vykorisťovanie sa nedá odstrániť jednoduchým zaradením všetkých medzi vlastníkov. Vieme o tom svoje z reálneho socializmu. Nejde o nič menšie, ako prehodnotenie nášho vzťahu k svetu. Znížiť naše nároky a bez preháňania – dospieť.

      Reply
  • 28. januára 2021 at 11:48
    Permalink

    pán kolega…vyslovujem úprimnú vďaku ….. Záverom by som chcel len potvrdiť známu skutočnosť, že všetko padá odhora nadol, čiže, ak sa navrchu politickej pyramídy nedodržujú zákony alebo sa prijímajú účelovo zmätočné a nevýhodné zákony pre veľkú skupinu ľudí v dolnej časti spoločenskej pyramídy, tak nemá slušnosť a spravodlivosť dobrú živnú pôdu v spoločnosti. Viac sa treba zamerať na kultivovanie nášho života , rozpracovať hodnoty, intelektuálny rast , namiesto prepadu . Spravodlivosť možno vybudovať iba vtedy, ak prijmeme, že život a tým aj spravodlivosť nás prekračuje, že život je dar a výzva, ktoré nie sú vymáhateľné, ale individuálne, ak nepodľahneme presvedčeniu, že možno spravodlivosť nastoliť len zákonmi. Spravodlivosť je skôr o tom, či na dar života, ktorý som dostal, viem spravodlivo odpovedať tak, že budem darovať a obetovať život pre iných, aby dar mohol pokračovať. Spravodlivosť sa nevzťahuje iba na jednotlivca, ale na podmienky, v ktorých jednotlivci môžu ďalej rozvíjať dar života pre iných. . Potrebujeme osvietených ľudí, ktorí krajinu potiahnu vopred a hlavne POTREBUJEME VÍZIU. Prajem Vám viac pozitívneho ako negatívneho , ako aj akceptáciu toho zlého , čo nás v živote môže stretnúť .V úcte DP

    Reply
    • 28. januára 2021 at 12:46
      Permalink

      Ďakujem Vám. Áno, na tomto postoji by sme sa zhodli.

      Reply
  • 28. januára 2021 at 13:22
    Permalink

    Verím, že vaša múdrosť, odbornosť a zmysel pre zodpovednosť bude ešte roky sprevádzať všetkých, s ktorými prídete do kontaktu.

    DP

    Reply
  • 29. januára 2021 at 23:43
    Permalink

    Dobrý deň, úprimne priznám, že tento článok vyvolal vo mne rozporuplné pocity. Niečo také, ako nedokončená snaha o niečo. Prosím, neberte to osobne a ani útočne, táto snaha tu určite nie je. Len na pripomenutie:“ Aký zdroj je v trhovej ekonomike najcennejší: ropa, pôda, robotníci, kapitál…? Najcennejším zdrojom je HLUPÁK!!! A nakoľko sa v prírode hlupáci rodia minimálne zriedka, iba zlomok percenta, vytváranie hlupákov sa musí dať na výrobný pás. V súčasnosti sa práca tohoto výrobného procesu začína od materskej školy.“ Valentín Katasonov. Človek a hlavne jeho vonkajší prejav odrážajúci sa v postojoch, názoroch, činov k sebe a iným je výsledkom nielen jeho biologických daností (schopnosť žiť a prežiť), ale predovšetkým úrovňou poskytnutých informácii a schopnosťou ich spracovania, tzn. je to proces informačný. Preto v sociálnych spoločenstvách je hlavnou úlohou stanovenie cieľa, vektoru AKO CHCEME ŽIŤ!!! Všetko ostatné je na nizšom stupni, je podriadené ( chronológia, ideológia, metodológia, právne normy, ekonomické usporiadanie atď…), je to proces riadenia. Pyramidálne usporiadanie sociálneho systému, spôsobu života určitého spoločenstva je preto možné chápať ako snahu predstaviť nám objektívnu skutočnosť ako danú a nemennú, čo aj je. Rozdiel však nastáva v spôsobe chápania účelu tohoto usporiadania (je to moc z dola, alebo je to moc z hora). Je táto konštrucia výsledkom skutočných objektívnych potrieb spoločenstva a jeho rozvoja, alebo účelom konštrucie je dosiahnutie nejakej výhody určitej skupiny na úkor spoločenstva. V zmysle: To čo sa zdá pre niekoho chybou, môže byť pre iného cieľom. Napríklad aj urodzený(urodený, zámerne tvorený, šľachtený) a narodený(prirodzený proces vzniku). Preto všetko čo je prirodzené, ľudské je aj zákonné( láska, úcta, porozumenie, pomoc, tolerancia, ochrana atď…) a všetko čo je neprirodzené je nezákonné(úžera, vykorisťovanie, trestné činy atď…). Na záver len otázka: Viete si predstaviť svet bez peňazí? Prajem hlavne veľa zdravia, s pozdravom N.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *