EKObanka – cesta k zdravej ekonomike

Čo by ste povedali nato, keby sa dali komunitné peniaze tvoriť priamo cez mobilnú aplikáciu?

Nezamestnaní, dôchodcovia, matky na materskej, Rómovia – všetky tieto sociálne slabé skupiny majú významne znížený prístup k zdrojom, ktoré by ich vedeli odmeniť za aktivitu. Avšak nielen oni, ale aj umelci, učitelia, liečitelia, aktivisti, ekológovia – ich práca a činnosť neprinášajú dostatočný finančný zisk nato, aby do nich neoliberálny systém investoval. Čistý vzduch, zelené mestá, zdravé deti alebo hrdý národ s budúcnosťou – to všetko je pre banky a kapitál nezaujímavé. Avšak pre prežitie komunít a civilizácie ako celku, sú to aspekty života a smrti. Preto EKO banka prichádza s komplexným socioekonomickým programom, ktorý má primárnu úlohu vytvoriť nové zdroje na aktivitu aj tam, kde banky a kapitál ani nepáchnu. EKO banka umožňuje vydávať komunitám vlastné výmenné prostriedky v takom množstvo, aby si za ne vymenili všetko, čo sami považujú za hodnotné a užitočné. A to nezávisle od toho, či sú ich aktivity ziskové, alebo či by na to dala komerčná banka alebo podnikateľ čo i len 1 euro.

Projekt EKO banka je vyvrcholením mojich takmer 10 ročných skúseností ako autora socio-ekonomických štúdií, ktoré som zhrnul v knihe „Veľká príručka na oslobodenie“ a pretavil tiež do reálnej práce s komunitami eko-aktivistov, farmárov a lazníkov zo Zaježovej, ale aj s hnutím Občiansky snem Bratislava. Práve tam sme úspešne realizovali projekt „Bratislavská koruna“. Projekt Bratislavskej koruny bol založený na princípoch papierových potvrdeniek z nemeckého konceptu „Minutos“. Jeho veľkou výhodou bola možnosť okamžite zaplatiť komukoľvek v komunite svojou predtlačenou potvrdenkou s podpisom, ktorá fungovala ako záväzok poskytnúť dané množstvo práce alebo ekvivalent nejakého produktu. Avšak najcennejšou skúsenosťou bol proces prípravy pravidiel a zákonitostí tak, že sme postupne počas týždňov verejného zvažovania zadefinovali podmienky, s ktorými bol nakoniec konsenzuálne spokojný každý jeden účastník. A práve tieto zákonitosti sú aj základom socioekonomického programu EKO banky.

Daniel Marko na konferencii DAV DVA

Tu je stručný prehľad:
EKO banku tvoria prirodzené komunity, združené do mikrobánk.

Táto myšlienka zabezpečuje to, že dôveru a spoľahlivosť si udržuje každá komunita v záujme svojho „dobrého mena“ a ratingu. Každá mikrobanka si sama určuje komu a koľko vydá kreditov pod svojim menom. Členovia takejto mikrobanky by sa mali poznať aj osobne a vzájomne ručiť za spoľahlivos a dôveryhodnosť svojich členov. Tento komunitný princíp kopíruje prirodzenú tendenciu ľudí správať sa
významne lojálnejšie k jedincom, s ktorými majú osobný vzťah – susedia, členovia klubu, občania obce, kolegovia vo firme a pod.

1 EKO – základná zúčtovacia jednotka predstavuje 1 hodinu nekvalifikovanej ľudskej práce. Ľudská práca je základný kapitál, ktorý má každý zdravý človek s dvoma rukami. Ľudská práca tu bola pred 1000 rokmi a bude tu aj o 1000 rokov. Práca je vložená do akéhokoľvek produktu a dá sa kvantifikovať množstvom práce, ktorá bola vložená do jeho výroby, ako aj do výroby všetkých nástrojov a výrobných prostriedkov.
EKO jednotky nie je možné neobmedzene hromadiť.
EKO jednotky sú platné len ak sú kryté prácou alebo zdrojmi konkrétneho účastníka. Každé jedno EKO
má svojho pôvodného „rodiča“ a ten za neho ručí. Z tohto pravidla tiež vyplýva obmedzená časová
platnosť – EKO exspiruje, ak zanikne jeho krytie. To je zásadný rozdiel medzi klasickými „fiat“ peniazmi,
ale aj kryptomenami, kde je krytie hodnotami veľmi otázne.
EKO banka rozlišuje menej a viac cenené práce – majú rôzne ceny.

Ak bude chcieť v komunite napr. zubár poskytovať svoje služby za EKO, môže mu komunita schváliť podstatne vyšší kurz, aby sa mu oplatilo v EKO banke fungovať. Z svoju hodinu v ordinácii tak môže dostať 5 alebo aj 10 EKO. Platí to aj opačne.
EKO banka je sieťou dobrovoľne prepájaných komunít. Každá mikrobanka sa môže dobrovoľne rozhodnúť prepojiť s inou komunitou a ponúkať im svoje práce a zdroje.
EKO banka je na smartfonoch.
Katalóg a ponuky sú k dispozícii okamžite online vo vašej dlani. Na jedno kliknutie dáte vedieť celej komunite a sieti, čo nové ponúkate a za akých podmienok. Priamo cez sociálne siete môžete dať vedieť priateľom, aby sa k vám pridali.
Daňová a legálna čistota EKO banky.
EKO banka nemá zámer obchádzať daňovú povinnosť ani živnostenský zákon. Proaktívne mapujeme legislatívu v tejto oblasti. Ak je napr. vaša EKO ponuka kaderníčky aj vašou živnosťou, mali by ste si aj príjmy v EKO zarátať do účtovníctva. Ak sa na vašu činnosť napr. mäsiara alebo lekára vzťahuje živnostenské oprávnenie, musíte ho akceptovať aj keď máte ponuku v EKO banke.
EKO môže vydať aj firma alebo obec
Ak máte v obci, ako my, zanedbané sady, navrhnite starostovi, aby ich budúcu úrodu obec vložila ako krytie za svoje EKO jednotky a následne napr. 10.000 EKO použila ako prostriedky na obnovenie jabloňového sadu. Následne si potom brigádnici môžu kúpiť časť úrody – samozrejme za zarobené EKO.

Na toto všetko však potrebujeme vybudovať mobilnú „apku“ EKO banky. Ak sa vám koncept EKO banka páči, podporte nás prosím na
https://www.startovac.cz/projekty/ekobanka/
a hlavne – zdieľajte túto výzvu na vašom facebooku!


Daniel Marko

21 thoughts on “EKObanka – cesta k zdravej ekonomike

  • 12. júla 2018 at 8:23
    Permalink

    Daniel Marko, je dobre tú tému otvoriť. Predovšetkým potvrdzujete princíp, že peniaze sa netvoria vo vzduchu ako to robia dnes banky a finančné spoločnosti poskytujúce úvery a len tak kliknutím na počítač „vyrábajúce“ nové peniaze. Hodnota sa vytvára prácou, to práca a jej výsledok v podobe tovaru, služieb, jej zhmotnená podoba je vyjadrovaná vo výmennej hodnote ako peniaze, môže byť nazvaná ako „hrivna“ (z čias spred Veľkej Moravy), ako „odrezaná hlava“(niekde v Afrike) či aj ako „EKO“.
    PROBLÉM nastáva, ak chcete novú zúčtovaciu jednotku použiť mimo svojej komunity. Už len komunita z Trenčína bude mať problém vzájomne zúčtovať, teda porovnať a vymeniť si tovary a služby = prácu, pretože komunita v Bratislave bude mať iné ocenenie tej „práce“ a „času“. A pretože nežijeme na pustom ostrove, musíme rátať s vymeniteľnosťou našej komunitnej hodnoty i v rámci inej krajiny, za EKO si nič na pobreží mora nekúpite. Najprv musíte EKO zmeniť za tamojšiu jednotku výmeny…takže problémom nie je ani tak OCENENIE výmennej hodnoty vlastnej práce a času tu vo svojej komunite, problémom je ocenenie výmennej hodnoty MIMO svojej komunity.
    Preto sa historicky ľudstvo v čase dopracovalo k univerzálnej výmennej hodnote – k peniazom. Nie som si istý, aké máte vzdelanie – ale každý ekonóm to vie analyzovať a žiaľ, rozbije tie romantické predstavy o tom, že „to, čo si JA určím za výmennú hodnotu, budeš TY AKCEPTOVAŤ“. Tu už spoločnosť prešla vývojom… a že dnes sú FINANCIE pokrivené ? Nie je to vina peňazí ale vina tých, čo si uzurpovali moc nad financiami – globálny finančný systém sveta.

    Reply
  • 12. júla 2018 at 13:42
    Permalink

    Peter, nie je to zlá myšlienka, ale mám dojem, že nezohľadňuje dostatočne predošlé skúsenosti.
    Daniel Marko ani slovom nespomenul LETS systém, na ktorom fungovala aj Zaježová, na ktorom pracovala aj naša Svojpomoc v Bratislave, či Sosna v Košiciach, Studnička a podobné. Robo Zelník a spol. na fungovanie tohto systému utvorili aj program.

    Naša Svojpomoc vychádzala z toho, že súčasný finančný systém síce obsahuje dostatok peňazí, ale tie idú z veľkej časti mimo obsluhy reálnej ekonomiky. Skrátka, neplnia dobre úlohu výmenného ekvivalentu, množstvo subjektov sa sťažuje na nedostatok peňazí pre svoju činnosť. Na druhej celý systém vychádzal z myšlienky, že nezamestnaní ale aj bežní ľudia vedia pracovať, vedia ponúkať rôzne služby (napr. oprava PC, bicykla, výučba, požičanie náradia, stroja,, preklady, kosenie), prebytočné veci, vedia ponúkať prebytky zo svojej úrody, ale nemajú to kde ponúknuť. Na dedine napr. veľa ľudí má prebytky zeleniny, ovocia, ale sused si to ide kúpiť do obchodu, hoci by to mohol získať od suseda, ale nemá o tom informáciu.

    Na dedine také výmeny aj fungujú, ale len medzi dvomi účastníkmi. To silne obmedzuje možnosť výmeny. Ak so systému vstúpi 50, 100 ľudí, zvyšuje sa ponuka na výmenu, systém sa stáva pružnejší. Výmennou jednotkou v Svojpomoci bola Kopa. V tom čase predstavovala jednu hodinu práce, alebo 60 Sk, dnes by to bolo iné. Ak niekto poskytol inému službu, alebo vec, zapísalo sa to ako jeho príjem, pohľadávka voči skupine. A mohol si ju uplatniť ľubovoľne v rámci skupiny, aký tovar, alebo službu potreboval. Príjemcovi služby ako dlh voči skupine. Nešlo teda o zúčtovanie medzi dvomi osobami, ale v rámci celku.

    Samozrejme, museli sa prijať pravidlá pre fungovanie. Napr. strop dlhu, bola obava, že niekto bude len prijímať a nie odovzdávať. Ale ako ukázala skúsenosť, problémom sa stal práve opak – niektorí ľudia u seba hromadili kopy, pohľadávky, ale nesnažili sa za ne nakupovať, čo brzdilo výmeny, presne tak, ako keď niektorí ľudia u seba dnes hromadia bohatstvo.
    Druhým problémom sa stala rozľahlosť Bratislavy, kvôli kilu cibule, jabĺk či húb sa neoplatilo cestovať na opačný koniec. Ten systém sa hodí skôr na dedinu alebo ucelenú štvrť mesta.
    Ďalším problémom sa ukázalo, že komunitná (anarchistická) časť Svojpomoci ju chcela chápať hlavne ako tvorbu komunity, obchodný systém ju nezaujímal. Aby išlo o darovanie v rámci skupiny. Nazývať to darom nebol zlý nápad kvôli problémom so zdaňovaním, ale v skutočnosti potreboval systém rešpektovať bežné obchodné pravidlá. Ja som presadzoval, aby sa rešpektovali obchodné princípy, inak zanikne. Čo sa ukázalo ako jedna z príčin zániku.

    Daniel Marko tento systém nepredstavuje ako výmenu, ale EKO-banku, teda vydávanie komunitných peňazí pre členov skupiny. Nespomína, či sa poučili zo skúseností Košického dukátu, ten má podobné zameranie. Áno, existovala idea v skupine prideliť všetkým určitý počet kôp, za ktoré by mohol nakupovať. Ale to predsa podstatu nemení, či sú všetci na nule, alebo všetci majú po 500 kôp. Dôležité je, ako si predstavujú celý mechanizmus, pravidlá. A kde by to chceli zaviesť.

    Reply
  • 12. júla 2018 at 14:23
    Permalink

    Ja osobne by som vychádzal na začiatku z jednoduchšie ho systému, jednoduchej výmeny. Až po nadobudnutí skúseností, stabilizácii systému by som prešiel k vydávaniu komunitných peňazí, to je náročnejší systém.

    Tieto systémy majú význam hlavne v rámci skupiny, navonok nie sú efektívne. Napr. v LETS systéme je možné nakupovať, predávať niečo aj vonku, ale za priamu výmenu, teda že si cudzí predajca niečo vyberie od nakupovateľa, alebo zo skupiny (vznikne tak dlh nakupovateľa voči skupine), čo vzhľadom na vzdialenosť, ap. nemusí byť efektívne. Dá sa teda uplatniť len v ojedinelých prípadoch. Tým by som sa pri rozbehu nezaoberal, až v rozvinutejšom štádiu.

    Reply
  • 12. júla 2018 at 15:14
    Permalink

    Je to všetko fajn, ale skúšobnou testovacou otázkou praktika dnes je: Ak pracujete pre našu spoločnosť, podnik, družstvo, môžem vám odmenu za Vašu prácu vyplatiť v EKO? Alebo v LETS?
    Problém INEJ ZÚČTOVACEJ JEDNOTKY je totiž iba vonkajším javom, ktorý nerieši podstatu súčasného života. Nik nežije na uzavretom dvore s izolovaným obehom výmeny čohosi za čosi. Možno v hospici to už všetci budeme mať inak, aj ked i tu asi ošetrovateľka nebude ochotná slúžiť 12 hodinovú službu za 12 EKO a dosť. Bude chcieť peniaze, za ktoré chce sama v osobnom živote žiť. *A preto sme v ľudskej spoločnosti dospeli k univerzálnemu platobnému prostriedku – k peniazom*.
    Ten hlbší problém o ktorý sa EKO iba „šuchol“ a nič nerieši je totiž inde:
    V SPRAVODLIVOM ROZDEĽOVANÍ VÝSLEDKOV PRÁCE A BOHATSTVA. A sme zas pri vlastníctve a sociálnej spravodlivosti. EKO to žiaľ – ozaj žiaľ – nerieši.

    Reply
    • 12. júla 2018 at 17:21
      Permalink

      Peter, samozrejme, že tieto systémy sú iba doplnkové, neriešia samotnú podstatu problému – ako poukazuješ. To musí vyriešiť úplná zmena systému, toto sú len také prilepšenia. Takže nečakajme od tohto systému viac, ako dokáže poskytnúť. Ale nebojoval by som proti tomu, komu to vyhovuje, nech to realizuje.

      Existuje možnosť pre firmu vyplácať odmenu aj v lokálnej mene. Ak sama bude zapojená do systému, ak ten systém bude fungovať cez viac firiem a bude podporovaný mestom. AK budú napr. fungovať aj mestské obchody založené na lokálnej mene, a firma bude dodávať svoj tovar, či služby aj do tohto obchodu, potom jej zamestnanci budú môcť nakupovať aj v tomto obchode za lokálnu menu.

      To je systém pre toho, kto sa rád pohybuje v podobnom systéme a rád ho organizuje, podporuje. Mne by skôr vyhovoval výmenný systém, napr. aj teraz mám prebytky cukiet, uhoriek, morúš, višní, jabĺk,húb, čajových byliniek, možno moji susedia to nakupujú v obchode.

      Reply
      • 12. júla 2018 at 23:26
        Permalink

        Ano, vystihol si, čo sa dá teraz s tým robiť….cukety a uhorky rád vymením za knihu, vážim si ju na 50 EKO ( a to rátam iba s jej fyzickým zhotovením v hodinách, nie počet hodín, čo som ju písal). Koľko cukiet a koľko kíl uhoriek za ňu dostanem?

        Reply
        • 13. júla 2018 at 7:57
          Permalink

          Pred pár rokmi som videla na túto tému zaujímavý dokument, podobný projekt rozbehli v slumoch v Južnej Amerike, len som po tých rokoch zabudla aký názov ten dokument má…
          Ale fungovalo a to a ľudia nežili v chudobe a úžere…

          Reply
          • 13. júla 2018 at 12:28
            Permalink

            P. Hajdová, vo svete existovalo zopár dobre fungujúcich skupín, so stovkami členov.
            Samozrejme, že tieto systémy neriešia samotný problém kapitalizmu, ale pomáhajú lokálne zmierniť dôsledky nezamestnanosti, biedy, učia ľudí samosprávnemu správaniu sa, vytvárajú relatívnu nezávislosť voči oficiálnemu systému.

            PZV by mohlo zaujímať učenie sa samospráve. Poukážem na príkladoch bratislavskej Svojpomoci a Zaježovej.

            Po r. 1989 akoby znenávideli organizáciu, pravidlá. Neuvedomiac si, že aj samospráva potrebuje dobrú organizáciu a stanovenie pravidiel. Bolo potrebné napr. stanoviť strop dlhu. Objavil sa však opačný problém, hromadenie pohľadávok u niekoľkých členov, ktorí ale hovorili, že nepotrebujú nič nakupovať, čo zastavilo výmeny. Navrhol som, aby sa prijalo pravidlo, že neaktivita člena sa bude „trestať“ odpočítaním nejakých kôp, prípadne pri určitej veľkosti pri neaktivite v priebehu polroka sa mu odpočítajú kopy. Bol z toho oheň na streche, prečo zase nové pravidlá, či sa to nedá bez nich. A prečo musia nakupovať, nech je to bez akýchkoľvek pravidiel.
            Lenže ak nestačí slovné dohováranie, musíte prijať „zákony“. Nakoniec to na tomto aj zaniklo. Hoci ľudia sa ozývali aj potom, či to funguje, žeby potrebovali to a to. Ozvali sa raz za tri roky, očakávajúc, že systém bude fungovať sám osebe, bez ich aktivity. Povedal som, že systém nemôže fungovať bez aktivity členov, že sa nemôžu ozvať raz za tri roky, že niečo potrebujú. Aktívny systém musia udržať svojou aktivitou členovia. A keďže toto niektorí odmietali pochopiť, pri 10 – 15 aktívnych členoch, z ktorých ale niektorí už mali veľké dlhy a nemohli nakupovať, sa systém pomaly utlmil.
            Je to skrátka škola pre samoorganizáciu systému.

        • 13. júla 2018 at 10:59
          Permalink

          Peter, toto by malo byť vecou spoločnej dohody, nastavenia pravidiel, hodnoty EKA v celej skupine.

          Ale Tebe to dám podľa Tvojho návrhu:-).

          Reply
          • 13. júla 2018 at 12:20
            Permalink

            Dík, tak koľko považuješ za vhodné dať cukiet a uhoriek za ocenenie knihy Ekonomika po kapitalizme, tj.Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti (národohospododársky aspekt pre Slovensko)? Vidíš, a dopravné náklady distribúcie nemusíme rátať, vymeníme si to cestou na električku v Petržalke.Akurát tá električka, 0,35 centov pre dôchodcu…

          • 13. júla 2018 at 12:42
            Permalink

            Závisí od toho, na koľko oceňuješ knihu. Cukety a uhorky tuším idú po 50 centov, takže by som Ti musel dať 20 – 40 kíl. A toľko do Bratislavy neprenesiem, som teraz na dedine. Ale môžem to urobiť na viackrát počas leta. Skrátka, prinesiem Ti nejaké produkty na budúci týždeň, nemusíš mi nič dávať.

            Ako som napísal na začiatku, tieto systémy majú význam pre uzavretú dedinskú komunitu, sídlisko, ap., pretože vzdialenosť robí výmeny neefektívnymi.

  • 13. júla 2018 at 20:38
    Permalink

    Milanovi, počkaj neprerátavaj to na Eurá. Sám si to pestuješ, napíš nakoľko si to vážiš. Oceň si to na množstve práce, hodín, povedzme i spotreby Eur v doprave, či semenách, či hnoji a skús navrhnúť nejakú hodnotu v jednotke EKO. Tú výmenu experimentálne urobíme, to bude praktické i pre čitateľov, diskutérov i pre Daniela Marka.
    Tu nech teraz posudzujú a vášnia naši diskutéri. Robí dobre Milan, že to už vopred „previedol“ na Euro? Nemal by som si zas ja odrátať cenu cestovného lístka električky, tj.tam a späť 0,70 Eura a zúčtovať si to zvlášť? Pôjdeme na dohodu „každý dopravuje za svoje“?
    Viete, ja si myslím, že peniaze samé sú NIČ. Len čo idete do výmeny, už je to OBCHOD. Vymieňame si hodnoty a ocenenie je vzájomný kompromis. Otázka na autora článku: A ako sa teda má zachovať ten proces výmeny, čo je vlastne OBCHODOM? Máte v tomto smere ten problém rozpracovaný a riešený?

    Reply
    • 13. júla 2018 at 22:19
      Permalink

      Peter, samozrejme, nemusíme to prerátavať na Eurá, ale to by musela fungovať lokálna mena EKO, byť stanovená jej hodnota v hodinách, ap.
      Prerátavanie na Eurá je totiž v praxi najjednoduchšie, rýchlo si pomocou neho porovnáš výhodnosť obchodu. Ja jednak budem mať problém stanoviť, koľko pracovného času som minul na dopestovanie kila niečoho. A ako ukázal Marx v Kapitáli, tak na trhu si ja neviem uplatniť svoj individuálny pracovný čas, ale spoločenský, spriemerovaný. Ja si síce môžem nárokovať, že som na kilo uhoriek vynaložil hodinu práce, čo podľa hodinovej priemernej odmeny je oveľa viac, ako cena uhoriek na trhu.
      Ja môžem požadovať hodnotu hodiny práce, ale málokto bude mať o to záujem, pretože to pre neho bude nevýhodné. Vlastne by zaplatil tak okolo 5 či 6 eur za kilo uhoriek.

      Ale je to námet na diskusiu, napíš, ako by si Ty riešil tento problém. A stále sa neozval Daniel Marko, aby upresnil svoje predstavy.

      Reply
      • 13. júla 2018 at 23:50
        Permalink

        Ano, tak by sa malo a aj mohlo diskutovať:
        Ide totiž o to, posúdiť potrebu, ktorú chceš uspokojiť a tak zistiť, akú hodnotu pripisuješ tomu predmetu výmeny Ty ako spotrebiteľ – a zároveň aj posúdiť hodnotu Tvojej veci, akú potrebu to uspokojí mne a akú to má hodnotu pre mňa. TO JE PRINCÍP OBCHODU. Obchod v korektnom základe sa nerobí kvôli „zisku“, ale obojstrannej vzájomnej výhodnosti. Ponúkam knihu o ktorú máš záujem. Ponúkaš zeleninu, o ktorú mám záujem ja.
        A teraz iná charakteristika: VZÁCNOSŤ: Kniha nie je predajná – je to „klubovka“ a nie si člen klubu.Zaujíma Ťa obsah a vieš, že ju v knihkupectve nekúpiš. Viem o tom a preto ju dávam do výmeny.
        Do výmeny za zeleninu. Tvoju zeleninu. Z Tvojej záhrady, poctivo vypestovanú, doslova „bio bio“ i bez supermarketovej takej nálepky. Chcem cuketu, ktorá je čerstvá. O ktorej viem že si ju trhal zarána, takisto ako tie uhorky, že nezhorkli.
        Obaja vieme, že potlačíme v sebe nutnosť účtovať druhému dopravu. Vzácny tovar pre oboch si vymeníme osobne. Ak by už bola EKO-banka, nevadil by cenový rozdiel, pretože TEN DRUHÝ by z Tvojho účtu dostal viac a bolo by to kliknutím na mobilnú aplikáciu.
        Takto tu sme odkázaní vyjednávať, koľko to bude, jedna kniha za koľko? cukiet a uhoriek?
        No, nahrávame D.Markovi – už by mal zasiahnuť….
        Zatiaľ sme zadefinovali : Férový, vzájomne výhodný obchod (uspokojuje naše potreby a nevytvára zisk) Vzácnosť tovaru do výmeny (jediná možnosť ako sa dostať ku knihe a čerstvosť a zdravosť a dokonca dodanie zeleniny pri stretnutí).
        Potrebujeme vôbec EKO? Hm? Pán Marko? (prirodzene že potrebujeme, EKO banka uľahčí to, že môže prísť tisíc ľudí odrazu a vymeniť si tisíc uhoriek a cukiet za knihu či iné tovary…)
        ale stále mi tu chýba slovo pána Marku. Veď sme to ako ekonómi pekne podporili, či?

        Reply
        • 15. júla 2018 at 22:27
          Permalink

          Mne tiež chýba postoj p. Marka.
          Nie som si totiž istý, či každá skupina si má vydávať svoje EKO-peniaze. Čo to znamená vydávať? A načo vydávať?
          Nestačí vzájomné zaúčtovanie obchodných operácií?
          Neviem, či pri vydávaní vlastných peňazí sa neobjavia podobné problémy, ako pri oficiálnej štátnej mene, jej kumulácia v rukách niekoho, že nebude dobre plniť funkciou obeživa a výmenného ekvivalentu.

          Reply
    • 13. júla 2018 at 22:32
      Permalink

      Peter, s tou dopravou je to problém. Ak si začnem započítavať do ceny produktov, či služieb na výmenu aj dopravu (otázka, či mierne alebo viac), tak kupujúci začne zvažovať, či si to nepôjde jednoducho kúpiť do obchodu 100 m od seba. Uvažovať o dopravných nákladoch má význam jedine pri vzácnych produktoch a službách.

      Preto som na začiatku uviedol, že výmenný obchodný systém je dobre uplatniteľný v blízkej komunite, napr. dedine, jednom sídlisku, kde dopravné náklady (teda aj minutý čas) nehrajú úlohu.
      V Bratislave si napr. niektorí objednali u mňa čerstvé huby. Kilo húb. Ale ak som prišiel domov popoludní s hubami, vôbec sa mi nechcelo ísť s kilom húb 20 km na druhý koniec Bratislavy, pretože som bol jednak unavený, jednak som sám potreboval spracovať huby. Význam by to malo jedine vtedy, ak by si niekto objednal celý kôš húb.
      Spočiatku sme samozrejme, v entuziazme nehľadeli na takéto prekážky, doručili objednávku aj 20 km ďaleko, ale postupne sa žiadalo zohľadniť bežné obchodné pravidlá, vyskúšané tisícročiami.

      Ja osobne by som sa rád znovu zapojil do takéhoto systému, ale buď na ucelenej dedine alebo povedzme na sídlisku Petržalka.

      Reply
      • 13. júla 2018 at 23:56
        Permalink

        Ano, súhlasím, zatiaľ to hráme iba na výmenný obchod, pretože nemáme účtovnú jednotku (EKO) a nemáme zúčtovacie centrum (nemusí sa to volať BANKA, môže to byť aj skratka appky, napr. Ekovýmena centrum).A len ro by bolo EKO definované apkou a dokonca malo i nejaký ten kurz ku iným zúčtovacím menám – napr. k Euru – už by sa dalo „oceniť“ a zúčtovať v EKO napr.zaslanie poštou, dovezenie autom, atd.
        Pán Marko, tvoríme Vám praktické príklady …

        Reply
    • 13. júla 2018 at 22:54
      Permalink

      S dopravou je to problém. Preto som už na začiatku napísal, že tieto lokálne výmenné systémy majú význam v relatívne územne uzavretých spoločenstvách, napr. na dedine, sídlisku, ap.
      Ak si totiž začnem počítať dopravné náklady, tak si kupujúci preráta, že je mu jednoduchšie a lacnejšie ísť do obchodu 100 m od seba a kúpiť si to. Započítavať si dopravné náklady má význam len pri vzácnejších produktoch a službách,
      V bratislavskej Svojpomoci spočiatku sa nehľadelo na tieto prekážky, či je to drahšie, že je to náročnejšie na dopravu. Ale postupne sa to ustálilo a bolo potrebné zohľadniť mnohotisícročné obchodné skúsenosti.
      Že ak si niekto v Bratislave objednal u mňa kilo čerstvých húb, prišiel som z hubačky o 17 hod., už sa mi nechcelo s kilom húb cestovať 20 km ďaleko. Efektívnejšie bolo spracovať ďalších 5 kg húb, ako celý večer stráviť cestovaním. Hospodárnosť sa jednoducho nedá obísť.

      Reply
  • 14. júla 2018 at 0:13
    Permalink

    K tej „doprave čo je problém“ a k tomu, že sa to dá iba miestne.
    Milan, to je práve to čaro obchodu. Ak to robíš v jednej komunite, ok. Výmena. Poznáte sa alebo sa spoznáte. Vzájomné dohodnutie ceny a nutnosť stretnúť sa a odovzdať si – vymeniť si tovar či zúčtovať….
    Ak sa to robí v stovkách ba tisícoch výmen denne, prečo nie? Dnes existujú počítače, mobily, apky na to, niet problému zriadiť webstránku a aplikáciu na nekonečné zoznamy KTO PONÚKA a KTO POTREBUJE a nekonečné množstvo možných spárovaní potreby (dopytu) s ponukou.
    Má pán Marko pravdu – preto je potrebná tá zúčtovacia aplikácia a EKO-banka, nech sa to tak nazve, i keď to vlastne nebude mať charakter skutočnej banky.
    A tie operácie vzájomnej výmeny budú rásť rádovo rýchlo – na tisíce, miliony …atd. Pripraviť teda dnes Obchodné centrum na počítačoch, ktoré toto zvládnu nie je ťažké. Nemusí to byť nutne NIEKTO, kto bude KUPCOM čo skúpi tovar a PREDAJCOM čo ho bude už ako nový vlastník predávať so ziskom. Nie. Na otázku, prečo by potom robil niekto také Centrum je tá istá protiotázka: A prečo kto chce robiť EKO-banku ked z nej nechce mať zisk? Čiže, nebáť sa toho.
    Skúsenosti už máme – boli tú štátne nákupné podniky, boli tu štátne veľkoobchody, pozor, nepliesť si to so súčasnými – tie boli v presne zákonom stanovených nákupných a predajných cenách a uzatvárali sa dodávateľsko-odberateľské zmluvy. Dnes máme počítače. zásada vzájomne výhodného obchodu, férového, by bola o to ľahšie vykonateľná. Bez zisku. Len ako inštitúcia pre obchod nad rámec jednej lokality a jednej komunity.
    Pán D.Marko, máte záujem sa stretnúť s nami osobne? P.Zajac-Vanka, Klub národohospodárov Slovenska, mail: klub.narodohospodarov@gmail.com

    Reply
    • 15. júla 2018 at 21:23
      Permalink

      Páni, ospravedlňujem sa Vám, že sa miešam do debaty, ale nakoniec budeme možno radi, ak takéto systémy budú fungovať, pokiaľ sa splnia „hrozby“ samozvaných bôžikov a zrušia aj tie bezcenné papieriky a budeme nútení používať platobné karty, len aby mali nad nami ešte väčšiu kontrolu…

      Reply
  • 20. júla 2018 at 12:40
    Permalink

    Pozrel som si znovu videozáznam z konferencie – táto iniciatíva sa tu hodnotila veľmi akademicky. Pritom si treba len predstaviť fungovanie takejto komunity v každodennom živote, už mimo prvotného nadšenia, ako bežný výmenný obchodný systém.

    Potom nebudeme naliehať, aby právnické služby boli tak isto hodnotené ako vyvŕtanie diery. Z jednoduchého dôvodu – do takejto komunity sa neprihlási žiaden právnik a členovia komunity stratia možnosť získať lacnejšie právne služby.

    Nebudem zatiaľ rozmýšľať o výmene služieb medzi Bratislavou a Košicami, pretože zložitosť operácie môže prevážiť jednoduchší spôsob, že si to jednoducho zaplatím v eurách. Toto môžu prevádzkovať už len veľké, dobre organizované komunity, kde sa takáto operácia dá previesť jednoducho, lacno.
    My sme v Svojpomoci takisto diskutovali o nákupoch medu z Vráblov, zeleniny z biokomunít na západnom Slovensku, ale celá logistika, doprava, telefonovanie bolo náročnejšie ako ísť a kúpiť si to od miestneho včelára alebo obchodu.

    Takýchto iniciatív bolo na Slovensku, v Čechách a inde množstvo, asi majú spoločne jeden nedostatok, každý to rieši od začiatku, aj pán Danko, namiesto toho, aby vychádzal už z prežitých skúseností. Preto jeho prednáška bola viac akademická, všeobecná, ako praktická.
    Nikde som od p. Danka nepočul, že sa rozprával s tými a tými ľuďmi o skúsenostiach, o programe, ktorý bol vytvorený a prakticky by sa dal ešte využívať.

    A zdá sa mi zvláštne, že p. Danko vystupuje ako jednotlivec, že nie sú známi jeho spolupracovníci. Takáto iniciatíva potrebuje kolektív aktívnych ľudí, ktorých by mal predstaviť. Vyberanie peňazí? Tiež len ako jednotlivec alebo ako celá komunita? Malo by sa to platiť zo správneho poplatku prihlásených členov.

    A 20 členov v Bratislave je zúfalo málo. My sme ich mali okolo 60 v Bratislave a okolí, ale 50 – 100 členov sa žiada len na malom sídlisku – to možno nazvať komunitou, nie členov, ktorí sa ani raz nestretnú, neuvidia. A najmenej 200-300 členov v Bratislave, potom to začne byť efektívne, funkčné z hľadiska pestrosti ponuky ponúkaných služieb.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *