O energii ako o skutočnej slobode

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Všetci dobre vieme, že v modernom svete sa nedokážeme zaobísť bez vecí ako je elektrická zásuvka v našich príbytkoch, baterka v telefóne, plynová prípojka ústiaca do sporáka či nádrž s palivom v aute. Sú to zdroje istej energie, ktorú čerpáme kvôli naším potrebám všetkých druhov.

Taktiež vieme, že z väčšiny týchto zdrojov, ktoré využívame, je na našej zemi obmedzené množstvo. Preto si ako mnohí iní kladiem otázku, prečo ich využívame, keď poznáme mnoho obnoviteľných zdrojov, ktoré takmer či vôbec neškodia nášmu ovzdušiu, pôde, zdraviu a čo je pre mnohých dôležité – peňaženkám. Vráťme sa do minulosti. V roku 1887 zazrel svetlo sveta prvý generátor striedavého prúdu, ktorý vynašiel slávny vynálezca srbskej národnosti Nikola Tesla.

Bol to revolučný objav, pretože ho využívame dodnes a jeho modifikácia (trojfázový synchrónny generátor) momentálne vyrába väčšinu elektrickej energie na zemi. K stavbe takéhoto generátora je však potrebná najmä oceľ a meď a keď si vezmeme, že koľko ďalšej medi a ocele je potrebnej k stavbe celej prenosovej sústavy, prídeme k obrovským číslam. Avšak nie tak obrovským ako pri maximálne neefektívnom prenose jednosmerného prúdu, ktorého aparát bol vymyslený skôr a vyvíjal ho Thomas Alva Edison. Tesla v roku 1884 pricestoval do Ameriky splniť si svoj sen a to stretnúť sa s Edisonom, ukázať mu svoju inováciu a pomôcť mu vyvinúť efektívnejší systém. Ten ho u seba zamestnal, ale nechcel mu platiť, tak si Tesla s pomocou investorov založil svoj podnik, v ktorom vyvinul spomínaný prototyp – jeho princíp sa používa dodnes. Jeho technológiu od neho odkúpil priemyselník George Westinghouse a to Teslovi otvorilo bránu možností. Nanešťastie tým vznikol aj boj o udržanie jednosmernej sústavy, do ktorej bolo investovaných veľa peňazí a tak Edisonova družina zosilnela na propagácii svojho systému a keďže tá investícia bola veľká, nebáli sa poukázať na údajné nebezpečenstvo a nevýhody striedavého prúdu zabíjaním zvierat či prvými elektrickými popravami väzňov. Pripomeniem ešte, že jednosmerný prúd je takmer rovnako nebezpečný ako striedavý (keď nie nebezpečnejší). Takisto spôsobuje ťažké popáleniny a jeho zásah vie byť natoľko zákerný, že ak ho osoba prežije, musí ísť čo najskôr na transfúziu krvi, pretože sa do krvného obehu dostáva kyslík. Teda v záujme svojho biznisu – ako to už chodí – im bola strata životov úplne ukradnutá. Tento boj o presadenie technológie prenosu však Tesla v roku 1893 vyhral. Stalo sa tak na svetovej výstave v Chicagu, potom ako Teslov hlavný investor Westinghouse vyhral zákazku ju elektrifikovať a po prvý krát v histórii osvetliť výstavu. Požadoval totiž iba polovicu peňazí a ich rival, vtedy už známa korporácia General Electric, ktorá vznikla zlúčením Edison Company a Thompson-Houston Company, si mohla akurát tak ďalej vyrábať svoje žiarovky a neefektívne zariadenia. Preto Westinghouse dostal zákazku vybudovať elektráreň na Niagárskych vodopádoch a profitovať z predaja elektrickej energie. Neskôr ale svoju firmu zadĺžil a dostal sa do problémov. Tesla ju zachránil tak, že roztrhal svoju podielovú zmluvu zo zisku z predaja elektrickej energie. Napriek tomu, že mohol zo zmluvy vyťažiť ešte mnoho peňazí, jeho šľachetné slovanské srdce a myseľ bez hraníc išli za túžbou prenášať elektrickú energiu bezdrôtovo, čo by znamenalo energiu dostupnú pre všetkých, lacnú a obnoviteľnú, až kým by nebola zadarmo. Finančne by ho to zabezpečilo na výskum ďalších vynálezov, mal by toľko peňazí, že by mu umožňovali financovať obrovské projekty, ženúce ľudské obzory rýchlosťou svetla, až by mal možnosť získať významné rozhodovacie právomoci na globálnej úrovni. O tom, že je to možné, sa presvedčil už v roku 1890, keď dokázal bez drôtov rozsvietiť sklenenú banku, naplnenú plynom, a neskôr i spotrebiče s väčším odberom. Tento vynález je známy pod pojmom Teslova cievka alebo aj Teslov transformátor.

Zmenšenina Teslovho laboratória                                      Foto: Antti T. Nissinen, CC

Je to konceptuálne úplne odlišná technológia ako tá, ktorú používame dnes. Pripomeniem, že sa dnes s týmto vynálezom v živote stretneme ako so zaujímavou učebnou pomôckou alebo dekoráciou, priehľadnou guľou plnou výbojov vo výklade obchodu so svietidlami. Úchvatné, avšak z historického hľadiska to vyzerá, akoby to mal byť nejaký imperialistický výsmech. Neskôr si povieme prečo. Keďže tento vynález je v princípe veľký vysielač vysokofrekvenčného elektromagnetického poľa a komerčný spotrebič je prijímač, môže plošne napájať akýkoľvek spotrebič naladený na jeho frekvenciu podobne ako rádio a na inej frekvencií zas prenášať napríklad informácie. Malo to ale háčik a to, že jeho prototyp nebol z hľadiska energie efektívny. Musela byť do nej vložená radovo niekoľkonásobne väčšia energia ako energia odberová, ostatná sa rozptýli (presnejší výpočet efektivity prenosu nie je známy, pretože sa tento model nikdy nezaviedol do praxe). Avšak aj to je zaujímavé. Spotreba materiálu na výrobu týchto aparátov, rovnomerne rozložených po zemeguli (pričom výkon všetkých elektrární by bol rádovo niekoľkonásobne vyšší), by boli oveľa menšie ako spotreba materiálu na súčasné prenosové sústavy po celom svete, ktoré aj tak momentálne nepokrývajú potreby všetkých ľudí na zemi – a stále to bol len jeho začiatok.

Teslov plán bezdrôtovo elektrifikovať zemeguľu. Foto: Reynosa Blogs, CC

Je tomu tak aj preto, že sa tok energie dá skrz elektromery v každej domácnosti ľahko sledovať a presne vypočítať sumu za energiu, ktorú spotrebiteľ odoberá. Keď v roku 1905 Teslovi vypršala platnosť patentu na striedavú sústavu, mohli ho začať voľne využívať všetky krajiny a tak sa aj stalo. Rozbehla sa vlna elektrifikácie zeme. Zavedenie elektrických sietí prinieslo zvýšenie komfortu a taktiež životnej úrovne. Po ťažkom období v živote a strate zaslepeného kapitalistického investora Johna Pierponta Morgana bol Tesla so svojím bezdrôtovým výskumom na dne. V roku 1915 si prečítal na titulnej stránke novín, že sa švédska vláda rozhodla udeliť jemu a Edisonovi Nobelovu cenu za fyziku. Myslel si, že mu ju chcú udeliť za jeho patent bezdrôtového prenosu, ale o týždeň sa dozvedel, že ju získa oxfordský fyzik Wiliam Henry Breck, ktorý založil röntgenovú štruktúrnu analýzu. Podotýkam, že ak by Tesla dostal Nobelovu cenu za bezdrôtový prenos, znamenalo by to koniec všetkým prenosovým sústavám. To by bol začiatok pádu otrokárskeho kapitalizmu, pretože by mocnári nedostávali permanentne peniaze od ľudí za elektrickú energiu a tým by prerobili, pretože investície do sústav boli stále čerstvé a taktiež zisky bohatých rodín na vrchole kapitalistickej pyramídy, vlastniacich všetok ťažobný priemysel na meď a železo, by sa výrazne znížili a dotklo by sa to aj iných bohatých rodín.

Neskôr sa Tesla podieľal na vývoji ďalších vynálezov ako napríklad tzv. lúče smrti, ktoré vynašiel v roku 1924. Neskôr pri oslavách jeho 75. narodenín v roku 1931 Tesla oznámil, že vynašiel nový typ energie. Mal to byť akýsi výboj, ktorý sa dal nasmerovať na akýkoľvek objekt a keďže sa v Nemecku  dostal k moci Hitler, Tesla chcel predať svoje technológie ktorejkoľvek krajine bojujúcej proti nemu, no u nikoho neuspel. O tri roky oznámil, že vyvíja lúče smrti, ktoré môžu zneškodniť celé flotily na vzdialenosť viac ako 300 kilometrov. S predajom tejto technológie mocnostiam bojujúcim s Treťou ríšou však nikdy neuspel. Nedošlo k tomu ani v roku 1943, kedy mal svoje patenty na zbrane predať vplyvným americkým štátnym činiteľom v Bielom dome, pretože ešte pred dohodnutým termínom schôdze zomrel. Iróniou bolo, že o päť mesiacov neskôr vyhlásil americký najvyšší súd Marconiho patent na rádiové spojenie ako Teslov vynález. Po jeho smrti Teslove dokumenty so všetkými patentami zmizli, pretože americká vláda dobre vedela o jeho vzácnom výskume a vyslala agenta FBI, ktorý sa postaral o to, aby boli všetky jeho dokumenty okopírované a všetky kópie uschované vo vládnych archívoch. Tesla mal však príbuzného, synovca Savu Kosanovića, ktorý o jeho výskume vedel a pokúšal sa jeho originálne dokumenty priniesť do vtedajšej Juhoslávie. Bol to diplomat, pochopiteľne prepojený s komunistickou stranou. Americký úrad pre správu cudzineckého majetku zabavil všetky pravé dokumenty, pokiaľ súd nerozhodol o ich vlastníctve. Kapitalistická vláda si ich na istý čas ponechala, aby ich mohla v pohodlí skúmať, kým ešte zúrila vojna. Až v roku 1952 dostal Sava povolenie od americkej vlády prevziať Teslov majetok. Juhoslovanský prezident Tito otvoril v Belehrade Teslovo múzeum. Komunistom sa teda naskytla možnosť nazrieť do Teslových spisov. V roku 1960 Chruščov oznámil, že Sovieti majú novú účinnú ničivú zbraň. V roku 1978 sa objavili letecké fotografie, ktoré dokazujú, že Sovieti začali vyvíjať zbrojný systém, založený na lúčoch smrti.

Bola to tajná súčasť studenej vojny, ktorá robila kapitalistom vrásky na čele, preto museli vynaložiť obrovské sumy na obranu a prácu na výskume. V časoch studenej vojny bola hlavným zdrojom komerčnej energie ropa, uhlie, plyn a urán, ktoré sú primárne aj v dnešných časoch. Aj napriek tomu, že Sovietsky zväz samozrejme vedel o Teslovej technológii bezdrôtového prenosu, nechcel ju zaviesť, pretože by mnoho krajín závislých od ich surovín nemalo dôvod s nimi do takej miery spolupracovať. Keby totiž boli sebestačné, mohli sa vymknúť spod kontroly, čo by sovietsky blok ohrozilo, pretože tu boli významné priemyselné vetvy vrátane Československa, patriace do Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), vďaka ktorým mohli až do prevratu úspešne čeliť hrozbám imperialistickej invázie – Sovietsky zväz teda potreboval zarobiť na vývoze surovín. Je tu však ďalší problém. Ak by sme chceli použiť  technológiu na bezdrôtový prenos energie v súčasnosti, silné elektromagnetické pole by rušilo mnoho signálov potrebných na komunikáciu, na ktorých je naša moderná spoločnosť založená. Preto je naša budúcnosť odkázaná na vývoj iných účinných obnoviteľných zdrojov. Momentálne sa vyvíja potenciálne najúčinnejší obnoviteľný zdroj energie a ním je reaktor na studenú fúziu. Prototyp zatiaľ oficiálne vyvíjajú medzinárodné vedecké tímy v krajinách ako Nemecko, USA či Francúzsko.

Ak sa ľudstvu podarí presadiť čerpanie energie výhradne z obnoviteľných zdrojov, zmení sa celý ekonomický model sveta, ktorý je dlhé roky riadený vražedným kapitalistickým Wall Streetom, vďaka čomu ľudia pomaly prestanú byť finančnými otrokmi lokálnych či globálnych oligarchov, umiestnených na vrchole pyramídy. Ak by sa narušil pyramídový systém vlády a ľuďom by sa otvorili nové možnosti, nastal by na zemi chaos či anarchia? Myslím si, že ak by sa to stalo, stále by sme mali vládu a išlo by sa ďalej, zákony a ústavy krajín by fungovali ďalej, ale sebeckých a skorumpovaných ľudí brzdiacich rozvoj to rozhodne úplne neeliminuje.

Foto: Michael Gray, CC

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “O energii ako o skutočnej slobode

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *