Gustáv Husák, výber citátov k výročiu narodenia

Pri príležitosti výročia narodenia Dr. Gustáva Husáka vyberáme niekoľko zaujímavých citátov:

EXISTENCIALISTICKÉ

Človek vyrastie v konkrétnom svete ľudí, myšlienok, činov. Vytvorí si hierarchiu hodnôt, morálnych i politických kritérií, usiluje sa riadiť sa nimi a podľa nich posudzuje aj iných. Keď na dlhé roky vypadne z toho sveta, v hlave mu zostávajú osoby i spoločnosť v podstate v tom stave, ako ich poznal. Potom sa vráti medzi svojich, ale – malou zmenou slov Biblie – spoznajú ho a on nespoznáva svojich. Takmer doslovne a najmä v prenesenom zmysle.

História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa „radšej nebyť, ako byť otrokom“ lží a podvodu.

Zbavený akejkoľvek možnosti zákonnej obrany a obhajoby, uprostred ubitých a zlomených spoluobžalovaných, bránil som sa sám, ako som mohol, ako mi dovolili, očakávajúc najťažší trest – šibenicu. (o trpkej skúsenosti z 50. rokov)

• 

O SOCIALIZME

Budovanie socializmu bolo vždy spojené s bojom za nového človeka. To vyžadovali nepretržitý zápas proti sebectvu a individualizmu, proti najrozličnejším predsudkom, ktoré v ľuďoch po storočiach pestovali vykorisťovateľské spoločnosti. Vieme však, aká ťažká je premena vedomia, aké zložité je, aby všetci pracujúci pochopili svoje nové postavenie a novú zodpovednosť, koľko náročnej práce nás na tomto poli čaká. …

Áno, dosiahli sme dobré výsledky, ale treba si položiť otázku: mohli byť pri daných zdrojoch ešte lepšie? Odpoveď je jednoznačná, áno, mohli sme dosiahnúť viac. …

Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopusili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Zápas podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým vyšetkým, preto humanizmus kresťanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí…

Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať, že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie.

Ja osobne som od mladých rokov veril svetlým ideám socializmu. Kde boli chyby, boli chyby ľudí, a nie základných myšlienok socializmu. Nevidím ani dnes vo svete lepšie základné myšlienky, základné orientácie. Preto im zostávam verný.

SOCIÁLNA POLITIKA

…veľká pozornosť bude venovaná zdravotníctvu. Je to významná oblasť sociálnej politiky, týka sa každej rodiny, všetkých obyvateľov. Môžeme sa pochváliť mnohými významnými úspechmi v prevencii, chirurgii, v boji proti epidemických chorobám… náš štát vkladá a bude i naďalej vkladať do zdravotníctva nemalé prostriedky.

Dosiahli sme výrazný vzostup vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. Národný dôchodok, ktorý je rozhodujúcim meradlom bohatstva spoločnosti, vzrástol v uplnulých rokoch o 81 percent. Objem priemyselnej výroby sa zvýšil o 97 % a stavebnej o 84%. Poľnohospodárska výroba vzrástla o tretinu, bola posilnená naša sebestačnosť vo výrobe potravín. … Za 15 rokov sme umožnili rast osobnej spotreby o 44%. Hmotná spoločenská spotreba sa zvýšila o 109%. Zdokonalilo sa dôchodkové zabezpečenie, výrazne sa zlepšila starostlivosť o rodiny s deťmi a zabezpečenie pracujúcich v čase chudoby. Postavilo sa takmer milión 800 000 bytov. Podstatne sa rozvinul sociálny systém istôt pre všetkých občanov. … Leninský princíp federatívneho usporiadania štátu sa osvedčil. Došlo k ďalšiemu rozvoju a zblíženiu našich národov a národností. Do druhe polovice 80. rokov vstupuje Československo ako konsolidovaný, politicky silný, ekonomicky a sociálne vyspelý štát s vysokou životnou a kultúrnou úrovňou.

• 

SVETOVÝ MIER

40. výročie SNP si pripomíname v čase, keď nad svetom znovu visí hrozba nového vojnového konfliktu. Národy zaplatili obrovskú cenu a priniesli nesmierne obete za víťazstvo nad fašizmom. Svetový mier, mier na našom kontinente sa podarilo 40 rokov ubrániť. Agresívne sily sa však nechcú zmieriť s touto skutočnosťou. Imperializmus, predovšetkým americký, sa snaží všetkými svojimi prostriedkami získať nadvládu nad svetom, diktovať svoju vôľu a svoje poriadky ostatným národom.

Ľudia čoraz viac chápu, čomu slúži nebezpečný projekt militarizácie kozmu, pre ktorý americký strana nakoniec zmarila možnosť dosiahnuť v Reykjavíku historickú dohodu. Je to výraz jej snahy zabezpečiť si strategickú prevahu a využiť ju na presadzovanie svojich imperialistických zámerov… jadrové zbrane musia byť zlikvidované ešte za života terajšej generácie.

O IMPERIALIZME

Imperializmus môže stupňovať alebo zmierňovať svoju agresivitu, môže voliť militantnú či mierovú rétoriku, snahy má však stále rovnaké – oslabiť socializmus, zastaviť a potlačiť revolučné národno-oslobodzovacie hnutia. Rozdúchávajú ohniská napätia v rozličných častiach sveta. To všetko zákonite vedie k zostrovaniu medzinárodnej situácie na všetkých kontinentoch, z toho vyviera i veľké nebezpečenstvo pre národy celej našej planéty.

Žijeme v čase, keď sú medzinárodné udalosti v prudkom pohybe. Súčasnú svetovú situáciu možno charakterizovať ako vyostrený zápas medzi silami socializmu, mieru a pokroku so silami kapitalizmu, vojny a spiatočníctva. Na jednej strane rastie a upevňuje sa socializmus vo svete, rozvíja sa v národno-revolučných hnutiach v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii. Na druhej strane sú to snahy najreakčnejších síl imperializmu, najmä amerického, zvrátiť vývoj späť, zmariť výsledky dlhodobého úsilia socialistických krajín o mierové spolužitie a súťaženie, obnoviť stratenú historickú iniciatívu a ustavičným zbrojením získať takú vojenskú prevahu, aby mohli diktovať socialistickým krajinám a svetu svoju vôľu.

Jadrové zbrane musia byť zlikvidované ešte za života terajšej generácie.

Aj napätá situácia na Blízkom východe je dôsledkom agresívnej politiky, predovšetkým amerického imperializmu. Iba vďaka jej podpore pokračuje Izrael vo svojom expanzionistickom kurze, v nezákonnej okupácii arabských území, v uskutočňovaní teroristických akcií. Imperializmus sa pod rozličnými pláštikmi snaží vnútiť arabským národom diktát, rozdeliť ich, dokončiť likvidáciu pokrokových arabských režimov. Ostrie tejto polemiky je obrátené najmä proti spravodlivému boju arabského štátu Palestíny za utvorenie nezávislého palestínskeho štátu… Chcel by som oceniť dôslednú protiimperialistickú politiku Sýrie…

• 

O SEBESTAČNOSTI

Mimoriadnu pozornosť budeme aj naďalej venovať palivovo-energetickému zabezpečeniu národného hospodárstva. Je to prvoradá úloha, v ktorej nemožno nič zanedbať. Jednou z najvýznamnejší štrukturálnych zmien a súčasne i výrazný prínos k riešeniu ekologických problémov predstavuje rozvoj jadrovej energetiky. Treba zabezpečiť, aby koncom ôsmej pätročnice bolo približne 30 percent elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach a do konca storočia najmenej 50 percent. To nám umožní pristúpiť k plánovanému zníženiu ťažby uhlia.

O DEJINÁCH A OSOBNOSTIACH V NICH

O čom dumá Clementisova busta, s rozpakmi odhalená: o malých meradlách malého národa, či o optimistickej tragédii životného zápasu? (prejav pri príležitosti 65. výročia a 15. výročia smrti Vladimíra Clementisa na Námestí SNP, 1967)

V dejinách českej a slovenskej spoločnosti boli obdobia, keď ľudia vylezú zo svojej obvyklej kože, nájdu pôvodný zmysel veľkej spoločenskej myšlienky a ideálu, zmysel osobnej statočnosti, oprášia ich, vytasia za ne meč! Ak sa človek zaoberá prevratnými rokmi v dejinách národa a štátu, rokmi veľkých utrpení i veľkých nádejí, je uchvátený tým, koľko neosobného sa v ľuďoch nájde, koľko obetavosti a nezištnosti, ako veľkosť a hrdinstvo človeka ide ruka v ruke so skromnosťou a nenáročnosťou. Ako osobné splýva so spoločenským. Rastie človek ako stavebná jednotka spoločnosti a na svojich ramenách nesie i spoločnosť k vyšším stupňom. 1966

Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu „utisnutých a odhodených“ ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. …

Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. …

Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, keď robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu.“

• 

O ROKU 1948

Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny febuára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.

O ROKU 1968 A NORMALIZÁCII

Priestor pre verejnú mienku sa otvoril nielen komunistom, nielen ľuďom podporujúcim socialistickú myšlienku, ale aj antisocialistickým silám… i ľuďom, ktorí s komunizmom nikdy nezrástli, ktorí stáli na opačnej pozícii. A my sme nenašli dosť politických prostriedkov na zápas s týmito silami, či to už boli rozličné kluby – K231, KAN alebo aj rozličné iné prejavy, čo už išlo o pokusy najmä v českých krajoch o obnovenie sociálnodemokratickej strany atď.

„O koho som sa mal oprieť? O Brežneva? O Ulbrichta? O Gomulku, ktorý Brežneva v zásahu proti nám tiež vehementne podporoval? O Jánoša Kadára, ktorý nás chápal, radil nám ale proti Brežnevovi, no jeho aparátnikom a jeho maršalom sa nedokázal postaviť? Vedel som, že sovietskych vojakov z republiky vytlačiť nemôžeme. Ale štát bolo treba udržať, museli sme žiť, potrebovali sme pokoj. Tak som rozmýšľal nielen ja, ale aj ostatní ľudia vo vedení. V tomto zmysle som robil konsolidáciu s Dubčekom. Kadár mi rozprával, koľko hrôz, obetí na životoch, krvi a potom popráv zažilo Maďarsko od roku 1956. Takým hrôzam u nás sme chceli zabrániť. Chceli sme zabrániť zatváraniu ľudí a politickým procesom. Preto sme sa obávali demonštrácií, násilia z našej strany. Bol som presvedčený, že keď sa to podarí, odídu aj vojská.

Koncepcia normalizácie nebola mojim výmyslom. Všetci sme ju schvaľovali ako jediné možné východisko. Keď niektorá krajina zažije zemetrasenie – čo robí? Snaží sa normalizovať život. A čo je možné robiť, keď do nej vtrhne stotisícová spojenecká armáda? S Brežnevom som mal o tejto otázke tvrdé rozhovory aj po auguste. Vedel, ako nás to páli. Odďaloval riešenie. Po ňom to samé robil Andropov. A tak to bolo až od roku 1987, keď som sa vzdal funkcie generálneho tajomníka. Aj Gorbačov sa po svojom nástupe vykrúcal, že on pri tom roku 1968 nebol, že nebola to len ich vec a podobne. A čo Amerika? Čo celý Západ? Prezident Johnson sa dohodol s Brežnevom a vzal okupáciu Česko-Slovenska na vedomie. Formálne protestoval, ale ináč nepohol ani prstom.

Bola to intervencia a po nej okupácia. (odpoveď na otázku ako hodnotí 21. august 1968, odpovedané 18. mája 1990)

• 

Z ČIAS REVOLUČNEJ MLADOSTI

Musíme korigovať svoj vzťah k širokým slovenským masám. Musíme si znovu získať dôveru robotníka a roľníka, ktorú naši inteligenti vymenili za službu bohatému panstvu.

My nebudeme romanticky snívať o krásach a čistej duši ľudu, ani plakať nad jeho biedou, ale postavíme sa do stredu zástupu, roztrpčeného skutočnosťou sociálnou a spoločenskou a pomôžeme zmeniť dnešok tak, aby človek nebol vykorisťovaný človekom.

---