Don Quijote slovenského „progresívneho“ sektizmu Jakub Goda.
Lebo keď už nevieš reálne posúdiť silné a slabé stránky svojho oponenta, tak môžeš rovno aj zbaliť kufre a dať sa na kariéru pouličného iluzionistu. Neschopnosť efektívne konfrontovať svojo oponenta na argumentačnej úrovni je jasným znakom ideovej skrachovanosti.
Kto potrebuje reagovať invektívami, policajnou a psychiatrickou kategorizáciou, je v skutočnosti jasným znakom inteligenčnej impotencie. To je ten prípad, keď je dakto chytrý, až taký chytrý, že aj hlúpy vie byť chytro, najchytrejšie, medzi prvými. Hlavne, aby mu to pomohlo lepšie sa zakukliť v bubline svojho privilegovaného sociálneho statusu.
Potrebuje safe-space, kde ho žiadne nepohodlia reality, ktoré by ho mohli vydráždiť k vulgárnemu mysleniu, mimo svojich fixných myslienok, nebudú obťažovat, lebo
all was already said and done, nechajte ma na pokoji.
SME je takou chránenou dielňou pre ľahko uraziteľných, precitlivelých liberálov, ktorí sú schopní vyhalucinovat hocičo, len aby sa držali vo svojom svete, kde vládne princíp slasti a jedine pozitívnej spätnej väzby. To, že pri tom kultivujú všelijaké deformácie, je vedľajšie…
Hlavne, že ich infantilným fantáziám o tom, čo im raz dávno (alebo nie tak dávno), niekto pre nich s posvätnou autoritou povedal a čo teraz držia za svätú pravdu, dávajú voľný priechod. Marx je zlý, to je všetko, čo vám treba vedieť, verte mi. Inak, Amerika je baštou slobodného sveta, máte to všade vo filmoch, aj Havel to vravel, a Havel, keď to povedal, tak to treba brat smrteľne vážne.
