Jaroslav Husár: Programové vyhlásenie vlády 2020 nedáva odpovede na ekonomické otázky

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Pre svet, či pre Slovensko?

Každý ekonóm, ktorý čítal dod P. Samuelsona dielo Makroekonómia, vie, že výklad tejto vedeckej disciplíny začína tromi otázkami: 

  • čo vyrábať (tanky, traktory), 
  • ako vyrábať (orať koňmi, orať plnoautomatizovaným  traktorom), 
  • pre koho vyrábať ( pre bohatých, pre chudobných, pre cudzinu, či pre svoj národ).

Toto sú bázické ekonomické otázky a ich riešenie ponúka ekonomická teória. Na usmernenie ekonomiky má vláda využívať fiškálne a monetárne nástroje a na vplývanie na import a export predovšetkým clá, či dotácie exportu. Cieľom je zaistenie  stabilných cien, miezd a nezamestnanosti. Ale pred koronavírusom  sme nestriedmosť boháčov chápali ako vyššiu životnú úroveň.

Prvoradým cieľom našej ekonomickej politiky musí byť eliminácia týchto dvoch deficitov: deficitu štátneho rozpočtu  alebo aj deficitu zahraničného obchodu po roku 1989

Tento úvod som napísal preto, že iba nedávno bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Tento pojem sa veľmi ujal po roku 1989. Vyhlásenie môže dať podpísať triedna učiteľka chlapcom  4B, že sa už nebudú  biť s chlapcami z 5A.  Alebo človek môže dať čestné vyhlásenie. Vláda má predložiť program, teda vopred  pripravený postup a sled aktivít, ktorými chce zabezpečiť fungovanie štátu  vo volebnom období. Jednou časťou PVV by mal byť ekonomický programstrategický plán, čo urobí vláda, aby zabezpečila optimálne fungovanie ekonomiky, teda ciele a riešenia, čiže čo a ako. Stačí si pozrieť deficity nášho štátneho rozpočtu po roku 1989, alebo aj deficity zahraničného obchodu po roku 1989 a hneď je zrejmé, že prvoradým cieľom našej ekonomickej politiky musí byť eliminácia týchto dvoch deficitov, veď ekonomika nemôže žiť na úkor zahraničných dlhov. O tom som sa v programovom vyhlásení nedočítal. Našiel som tam len málo hovoriace vety.

Vláda má predložiť ekonomický program, nie programové vyhlásenie

Programové vyhlásenie obsahuje veľa vágnych nič nehovoriacich tvrdení. Napríklad  nadpis Zmysluplnou informatizáciou premeniť Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu.
V časti o stratégii ma zaujali tieto málovravné  body: Úrad Vlády SR bude koordinovať strategické plánovanie prostredníctvom priamo riadených útvarov na Úrade Vlády SR, bude zabezpečovať aj ďalšie činnosti v oblasti stratégie a právnych služieb a to najmä:  úlohy v oblasti prípravy, koordinácie, metodického riadenia a kontroly strategického plánovania štátu· a jeho implementácie a vyhodnocovania,  analytickú činnosť zameranú na oblasť podpory stratégie hospodárskej a sociálnej politiky Vlády SR,· v súlade s hospodársko-politickými cieľmi a strategickými prioritami Vlády SR,  tvorbu strategických plánovacích dokumentov v oblastiach, ktoré majú nadrezortný charakter alebo· ktoré vláda Slovenskej republiky z iného dôvodu identifikuje ako prioritné a vhodné na centrálny, nadrezortný prístup,  úlohy v oblasti centrálneho riadenia a správy odborných kapacít v oblastiach finančných,· ekonomických a právnych činností,  posudzovanie návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov z hľadiska ich dopadov na strategické· plánovanie,  koordináciu a metodické riadenie posudzovania vybraných vplyvov návrhu všeobecne záväzného· právneho predpisu a v spolupráci s dotknutými orgánmi kontrolu kvality posudzovania vybraných vplyvov, · vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky,·  vytvorenie jednotného systému hodnotenia, riadenia a reportovania právnych rizík pri sporoch· a prijímaných opatreniach podľa zahraničnej praxe prostredníctvom centrálnej evidencie sporov SR. Vláda SR prostredníctvom útvaru Úradu Vlády SR bude aj naďalej rozvíjať spoluprácu v rámci rôznych odborných, poradných, iniciatívnych a koordinačných orgánov, akými sú napr. Rada Vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh alebo Rada Vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. 
Naozaj je vydávanie zbierky zákonov strategická úloha vlády?

Aby som čitateľa upozornil aspoň na jeden závažný problém, ktorého riešenie som v PVV nenašiel. Ido o oblasť poľnohospodárstva, v ktorom som pracoval 20 rokov.  Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v období január až november 2019 bolo pasívne v objeme -1 665,3 mil. EUR, v porovnaní s minulým rokom sa zvýšilo o 149,8 mil. EUR (9,9 %). Hlbší prehľad o dovoze čitateľ vidí v tabuľke:

OdvetvieI – XI  2019I – XI  2018Index  2019/2018
Živočíšne výrobky1050,01006,7104,3
Rastlinné výrobky1046,0987,1106,0
Tuky, oleje, vosky134,0152,887,7
Potraviny, nápoje, tabak2109,71998,0105,6
Spolu4339,74144,6104,7
(v mil. EUR)

Ozaj významnou položkou dovozu sú živočíšne výrobky a potraviny, nápoje a tabak! Denne sa na Slovensko podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory privezie až 700 kamiónov potravínAk vláda zavedie clá na živočíšne výroby, nastanú  zmeny v ekonomike a celkom  iné zmeny a dôsledky nastanú, ak zavedie clá na potraviny, nápoje a tabak. Vláda ich môže sledovať v input/output modeli, ktorý konštruuje Štatistický Úrad SR.

Podľa SPPK dokážeme takmer všetko  dopestovať a dochovať. 
Vyvezieme to však do zahraničia, naše  komodity spracujú cudzie ruky a s maržou sa dovážajú späť. A čo horšie, vozia k nám odpad. Mäso k nám putuje niekoľko dní a niekoľko tisíc kilometrov. Všetky tieto faktory veľmi negatívne vplývajú  na kvalitu mäsa. Prečo je to tak?
„Na Slovensku je to tak!“

Programové vyhlásenie vlády SR nemohlo riešiť problém monetárnej politiky, lebo to dnes robí Európska Centrálna Banka.

NBS je, žiaľ, iba pobočkou. Avšak mimoriadne významnou oblasťou  je domáca fiškálna politika. PVV totiž malo dať odpoveď na otázku čo ekonomická politika vlády a ekonomická analýza vlády  urobí s rôznymi fiškálnymi opatreniami, ktoré ovplyvňujú hodnoty tých významných makroekonomických veličín, ktorých pohyb (dráha) sa berie ako zásadná páka na zmenu, zlepšenie výkonnosti ekonomiky, napr. národný príjem, output ekonomiky, zamestnanosť, rast, ceny a platobná bilancia. PVV nám dáva žurnalistickú diskusiu fiškálnej politiky. Ako som uviedol dlhodobé deficity štátneho rozpočtu a bilancie zahraničného obchodu sú dôkazom, že v ekonomike je nerovnováha – vedia ju vládni ekonómovia vyjadriť?  PVV vôbec nepozná ekonomický pojem  a význam rovnováhy a spôsobu jej merania. Ako chce vláda dostať ekonomiku z nerovnováhy do stavu rovnováhy? Čo urobí? Ekonomická veda nám na to ponúka veľmi sofistikované matematické techniky, ako nástroje jej analýzy, ale aj tvorby fiškálnej politiky – máme 10 daňových zákonov. A teda zásah do jedného iste ovplyvní aj iný. Sú potrebné? Nemáme optimalizovať daňový systém.

Treba to vidieť z dvoch zorných  uhlov, z pohľadu  včlenenia našej ekonomiky do zhluku ekonomík EÚ a hlavne z pohľadu globalizácie

Všetky uvedené problémy treba vidieť z dvoch zorných  uhlov, z pohľadu včlenenia našej ekonomiky do zhluku ekonomík EÚ a hlavne z pohľadu globalizácie. Vyhlásenie vlády predovšetkým nedocenilo problém globalizácie. Každý občan SR iste vie, že počínajúc jogurtom a končiac autami, sú to samé zahraničné výrobky. Čiže globalizácia k nám preniká, ako sa hovorí, „všetkými pórmi“, stáva sa akousi (chcenou?) samozrejmosťou a jej extrémne protirečivé prejavy a dôsledky plodia aj jej zbožňovateľov, stúpencov a propagátorov ale aj odporcov a kritikov. Obe skupiny, stúpenci aj odporcovia  nám dávajú jednostranný , či zúžený pohľad, či skreslený jej obsah.
Triezvy, vedecký poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí, určujúcich  prvkov obsahu a foriem prejavu rozporuplných globalizačných premien, ktoré sa šíria celoplanetárne, je zo dňa na deň akútnejší, a žiaľ aj vláda ho vo svojom vyhlásení ignoruje.

Hlboká rozporuplnosť globalizácie, na čo vláda nereaguje, je oblasť práce v najširšom slova zmysle,  oblasť ľudského kapitálu a sociálnych dimenzií človeka. Zásadným  je diametrálna rozpornosť  medzi predpokladmi liberalizmu, dokonalej konkurencie, voľného obchodu, atď. a reálnou, globálne monopolizovanou  štruktúrou určujúcich subjektov svetovej ekonomiky, ich zjavnými či skrytými protekcionistickými praktikamibezprecedentnou globálnou koncentráciou ekonomickej a informačnej moci a tým podmienenou  principiálnou deformáciou  fungovania trhového mechanizmu. Na to vláda vôbec nereaguje, a má túžbu vplývať na ekonomiku.

Chýba mi aj analýza čoraz nebezpečnejších ekologických súvislostí a ohrození ekonomiky, ktoré nadobudli charakter deštrukcie životného prostredia. Stačí si uvedomiť iba to, že na východnom Slovensku nám vysychajú rieky. Jednoducho, a tak o našom poľnohospodárstve, jeho problémoch nerozhoduje naše ministerstvo, či iba naoko,  ale rozhodujú tí čo riadia globalizáciu, sú oni určujúce subjekty.

Čiže otázky ekonómie, ktoré som spomenul v úvode, nedostali v PVV odpoveď: kam a ktorým smeromHorár v hore nezablúdi, lebo vie, že mach na stromoch mu pomôže. My nemáme „ekonomický mach“,  buzolu, PVV ju neponúklo.

Vláda nevyriešila čo vyrábaťako vyrábať a pre koho vyrábať (pre Slovensko) v kontexte EU a globalizácie. Môžeme čakať zmenu? Skôr pokračovanie prešľapovania na mieste.

Prof. J. Husár

Bratislava 22. 5. 2020.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

3 thoughts on “Jaroslav Husár: Programové vyhlásenie vlády 2020 nedáva odpovede na ekonomické otázky

  • 25. mája 2020 at 13:32
    Permalink

    Vďaka! Pritom má nová vláda „finančný nástup“ do hry ako žiadna iná: Za 60 dní jej pôsobenia predala štátne dlhopisy v hodnoe 5,5 miliardy Eur so splatnosťou tohto dlhu do 5 i do 10 rokov. Mala by mať na účte v týchto dňoch o päť tisíc miliard a päťsto miliárd Eur viac. Na čo tie peniaze použije? (Pripomíname že štátny rozpočet bol zákonom schválený na výšku v prijme 16,7 miliardy Eur na 2020, čiže je to odrazu poriadna porcia na rozkrájanie).

     
    Reply
  • 25. mája 2020 at 13:40
    Permalink

    Uups! Presné číslo príjmu plánovaného na rok 2020 do štátneho rozpočtu je 15 792 695 566 eur, chybička sa vpašovala, ale tento údaj je z googlu, preverme si to. Zdalo sa mi, že v 2019 bol schválený vyšši príjem pre 2020.

     
    Reply
  • 29. mája 2020 at 14:52
    Permalink

    Pán profesor, deficity štátneho rozpočtu na rok 2020 „už poriešili“: Cez štátnu dlhovú agentúru ARDAL si nová vláda urobila nový dlh v apríli a máji na 5,5 miliardy Eur a už ARDAL ako agentúra spadajúca pod Min financií SR (teda štátna!!!) hovorí o možnosti „výhodne“ si požičať (ergo predať štátne dlhopisy) až 12 miliárd Eur. TO JE VÁŽENÝ CELÝ ŠTATNY ROZPOČET SLOVENSKA NA JEDEN ROK: 17,5 MILIARDY EUR!!!
    A plus radostné kvičanie, že EK „nám pomôže“ a dá ďalších 8 miliárd Eur z „pomoci korona…“ ale už sú ticho, že to je dlh, ktorý zaplatia na daniach všetci Slováci v ďalších 30 rokoch…
    Tak takáto JE POLITIKA VLÁDY MATOVIČA.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom