Imigrácia rozhýbala francúzsku politiku
Na definitívne výsledky parlamentných volieb vo Francúzsku si budeme musieť počkať. Tak ako vždy, aj teraz o konečnom rozložení kresiel rozhodne druhé kolo – na získanie kresla vo svojom okrsku už v prvom kole by kadidát potreboval získať viac ako 50 percent hlasov, čo sa udialo, ale len v menšine okrskov. Parlament je tak po víkendovom prvom kole ešte nekompletný.Ale už teraz je jasné, že mimoriadne posilnila strana Marine Le Penovej, ktorá je odteraz stranou so suverénne najväčšou podporou (33 percent, kým koaličné zoskupenie podporujúce Macrona získalo len 20 percent a pomerne rôznorodá radikálne ľavicová koalícia Nový ľudový front má spolu 28 percent).Hlavnou témou volieb bola imigrácia. Pripomeniem, podobne, ako v iných krajinách, aj Francúzsko začalo počas hospodárskeho boomu 50. a 60. rokov prijímať pomerne veľké množstvo prisťahovalcov, najprv z ich vtedajšej kolónie Alžírska. Prisťahovalcov si vždy a všade žiadajú v prvom rade zamestnávatelia. Prísun novej pracovnej sily stláča dole mzdy, navyše prisťahovalci neboli odborovo organizovaní, čo bol ďalší silný bonus.Len postupom času sa do tejto politickej hry zapojila aj mestská ľavica. Teda ľudia, ktorí na rozdiel od tradičnej ľavice už veľmi neriešili zložité témy hospodárskej moci. Uspokojili sa s tlakom na prerozdelenie cestou daní (proste, aby fungoval „sociálny štát“). Ale mnoho aktivistov sa zaujímalo aj o obranu ľudských práv, v širšom zmysle, a trápilo ich zaobchádzanie s migrantmi.Celkom prirodzene sa tak vytvorilo nepriame ale silné spojenectvo korporácií a ich médií, a intelektuálnej, aktivistickej ľavice, v oboch prípadoch sa starali o migrantov.
V prípade Francúzska sa síce veľká čast prisťahovalcov veľmi slušne zapojila do života francúzskej spoločnosti, na druhej strane ale Francúzi príliš veľké množstvo prisťahovalcov sústredili v niektorých predmestiach, navyše im postupne nevedeli zabezpečiť prácu, pričom za nimi prichádzali aj príbuzní z ich pôvodných krajín.Rokmi toho bolo proste príliš. Dnes sa prejdete po niektorých častiach Paríža alebo centrom Marseille, a máte pocit, že ste niekde v severnej Afrike.
Okrem toho je dosť serióznym problémom kriminalita. Medzitým sa Marine Le Penová rozlúčila so svojím otcom a jeho spolubojovníkmi, ktorí mali veľmi silno konzervatívne cítenie, a začala budovať pomerne pragmatickú stranu so širokým záberom. Jedným z jej najväčších hospodárskych podporovateľov je rodina miliardára Bollorého, čo sú katolíci, ale podporujúci Izrael a jeho spojencov, niečo, čo by sa otcovi Marine nepáčilo.
Každopádne ostal akcent na boj s imigráciou a tvrdý postup voči kriminalite. A to už dnes naozaj silno rezonuje, navyše pri tom, ako dnes lepenovci vystupujú, už ťažko protivníkom pokračovať v tvrdení, že je to fašistická strana.
Ešte nie je isté, či naozaj získajú v Národnom zhromaždení väčšinu a budú vladnuť (vyzerá, že by mohli, a ak aj nie, nie je vylúčená ani ich menšinová vláda), no pozíciu budú mať rozhodne silnú.
Bude to naozaj radikálna zmena? Treba si uvedomiť, že Francúzsko je akoby v permanentnej kríze už od revolúcie v roku 1789. Každé desaťročie si zažije aspoň jedno veľké protestné hnutie, takmer každá vláda vyzerá na hrane krízy. Napriek tomu krajina patrí medzi popredné hospodárske mocnosti sveta (vyrábajú všetko, od jadrových reaktorov po ultra sofisitikované strojárske výrobky, ovládajú väčšinu svetového trhu s luxusným tovarom, ich architekti a stavební inžinieri sú svetovou špičkou).A aj keď zďaleka nie všetci, ale veľmi veľká časť obyvateľstva si žije naozaj sladko – vysoké platy, príjemné dovolenky. Len dráždia práve tie rozdiely: špičkový akademik má pohodlne plat aj 15 tisíc mesačne, no postdoktorandi živoria, vyšší manažér či štátny úradník si žije v prekrásnych kanceláriách, bežný manuálny pracovník ledva vyžije (Francúzi majú veľa rôznych poplatkov, verejných aj súkromných, takže niečo, čo by Slovákovi vyzeralo ako nie najhorší plat, napríklad 1500 eur, vo Francúzsku na pohodlný život rozhodne nestačí).Plus ten večný francúzsky komplex zo seba samých a zvyk stále sa sťažovať. Plus mladšie generácie, ktoré sú politicky až príliš plocho zideologizované. (Raz som počas večere v Paríži polhodinu presviedčal ľavicovú aktivistku, aby uznala, že žije v krajine z úžasnym kultúrnym dedičstvom, ale frfľala ešte aj na Balzaca).Určite sa krajina nejde teraz nijako zatriasť, či už Le Penová bude mať svoju vládu alebo nie. Každopádne, niektoré zmeny nastanú. Celkovo sa atmosféra v Európe tento rok výrazne mení. Pre Slovensko to znamená najmä aktívne si vytvárať nové spojenectvá, aj vo francúzskej politike. Česi sú, ako obyčajne, pred nami (miliardár Křetínský skúpil významné podiely v popredných francúzskych médiách), ani my by sme vzťahy s touto významnou krajinou nemali podceňovať.
Zdroj FB/Draxler
