Ľubica Š.: Spor konzervativizmus a liberalizmus vo svojej hodnotovej podstate už vlastne neexistuje, ľavica a pravica áno

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

O stave spoločnosti, v ktorej už nemožno rozlíšiť konzervatívca od liberála komentuje naša čitateľka Ľubica Š.

Ako čitateľka DAVu DVA nie som vyštudovaná politologička, ale nedá mi nekomentovať chaos, ktorý všade vidno. Nedávno sa akýsi politici hádali, kto je väčší konzervatívec. Mne prišlo mimoriadne vtipné, keď sa stal predsedom KDH Lojzo Hlina, komická postavička, ktorá ma na kilometre ďaleko od nejakého úctyhodné pána farára. Dlho mu to nevydržalo a prešiel do SAS. Predtým boli kamoši s Matovičom, ale keďže sú rovnakí, tak sa pohádali. Na konzervatívca sa hrá aj Igor Matovič, no iba v kontexte toho, ako mu to vyhovuje. Tento extrémne zákerný, ale nie hlúpy, politický marketér využil aj tému zmeny Ústavy SR na svoje ciele, aby zaútočil na fanatikov z PS, ktorých agendu nikto príčetný nemôže podporovať. Potom tu máme ešte starých dobrých neoconov, ktorí sa do parlamentu vyšplhali po rôznych stranách. Keby kandidovali sami, tak by po nich ani pes neštekol, čiže také pinochet-fans persóny ako Dostál, dnes už politický dôchodca, ale kedysi mimoriadne militantný antikomunista a Osuský či ďalší, dnes už úplne zabudnutý militantný antikomunista Šebej. No a zabudli sme na Petra Zajaca, ale ten je tiež už mimo hry. Takže toto sa nazýva konzervatívcami. Samozrejme, k vychádzajúcim hviezdam patrí aj kedysi pro-friendly-Smer Ivan Korčok, dnes jeden z najmilitantnejších a najarogantnejších politikov vôbec. No a potom tu máme akože národných konverzvatívcov, ktorí sa taktiež nesprávajú zrovna konzervatívne. Agresie, hnev a pomstichtivosť nie sú zrovna cnosti, ktoré sú kompatibilné s kresťanskou pokorou a šírením lásky a dobra. Ale to je na inú tému.

Takže sumárne, kto je to vlastne ten konzervatívec? Hnutie STAČILO a ľudia okolo Konečnej a Druláka sa tiež označujú napr. za konzervatívnu ľavicu. Trump sa tiež označuje za konzervatívca, no svojim prejavom pripomína skôr old-school liberála, teda liberála v zmysle slobodomyselného šoumena. Naopak, ultrakonzervatívne až asketicky sa správajú práve mnohí liberáli.

Za rurálnu či dedinskú ľavicu seba označuje Robert Fico, na druhú stranu jeho nepriatelia ho označujú za konzervatívca, čo Fico nikdy úplne nebol. V prvom rade je demokrat, odmieta na rozdiel od SNS veľkohubé postoje typu zrušíme ich, vypneme im granty a urobíme poriadky s ich médiami, umelcami a pod. Fico bol v podstate vždy v otázke slobody slova liberál. Na rozdiel od Naďa a spol. nikdy nezakazoval žiadne médiá, ani nerušil weby. Takéto autoritatívne opatrenia robili ľudia, ktorí sa dnes oháňajú paradoxne liberalizmom, ktorého základ je sloboda slova čiže Voltaire a tak ďalej.

Existuje potom čosi ako sociálny liberalizmus. To sú akože liberáli so sociálnym cítením, to je však limitované iba na sociálne cítenie so sexuálnymi menšinami. Cítenie s robotníkmi, proletariátom, prekariátom, to je úplne pre nich cudzie. Aj progresívci sa čiastočne hlásia k sociálnemu liberalizmu, ale aj to je iba prázdna nádoba bez zmyslu. V podstate možno v niektorých aspektoch považovať za sociálnych liberálov stranu Hlas, ale v tom pozitívnom kontexte, že nejak extrémne nehrotia až ultrakonzervatívne témy a udržiavajú si nadhľad. Smer občas tejto hre podľahne, avšak s logickým cieľom získať hlasy od ultrakonzervatívcov spomedzi Republiky, Kotlebovcov, ale aj od umiernených z KDH. Je to však iba kalkul, nemožno tieto veci myslieť vážne. Aj keď líder strany Smer hovorí, že sa hlási k „normálnosti“, nehrotí konzervatívne témy do extrému. Snaží sa nájsť onen kompromis medzi ultrakonzervatívcami a ultraliberálmi-progresívcami. Zatiaľ sa to však moc nedarí.

Podľa slovenskej Wikipédie je konzervativizmus politická ideológie vyznávajúca tradičné kultúrne, ekonomické a politické hodnoty a odmieta radikálny spôsob zmeny pomerov. Ale je to aj životný štýl spojený s lipnutím na starom. A keď si teda pán Dostál obhajujúci gender ideológiu hovorí, že je občiansky konzervatívec, tak to čo teda vlastne je? Tomu sa nevyzná ani besná sviňa.

Človek si pod konzervativizmom predstaví kresťanské strany, pobožných ľudí či tradicionalistov. No keď sa pozriete na niektorých, ktorí o sebe hovoria, že sú konzervatívci, čo inak asi vyžaduje aj nejaké to slušné správanie a rešpektovania Desatora, tak človek iba krúti hlavou.

A tak vznikli tendencie, že sú „normálni“ ľavičiari označovaní za konzervatívnych len preto, že nepodporujú rôzne dúhové prajdy a neuznávajú agendu superinkluzívneho jazyka, cancel culture, woke a pod. Podľa Wikipédie sú slovenskí konzervatívci KDH, ale aj Za ľudí, Kresťanská únia, SNS, Kotlebovci, Smer aj Oľano. Takže vlastne skoro všetko. V novodobom newspeaku sú tu podelení dobrí, teda liberálno-konzervatíci čiže mačkopes a potom zlí, národní, kresťanskí a sociálni konzervatívci, ktorí odmietajú odluku cirkvi od štátu, registrované partnerstvá či dekriminializáciu drog. Ale vraj, a dostávame sa k podstate, je neobvyklé, že na Slovensku sú aj ľavicové strany konzervatívne, lebo kdesi inde v Európe sú sociálni demokrati liberálmi. A čo sú konzervatívni liberáli? Jáj, aha, tým sa myslí iba rovná daň a vraj zmenšovanie byrokracie. Dobre, už sa v tom fakt nedá vyznať.

A čo sú teda liberáli? Čo sú teda tie protichodné hodnoty? Podľa Wiki, v konečnom dôsledku je slovo liberál(ny) (a teda aj od neho odvodené slovo liberalizmus) odvodené od latinského slova liberalis, ktoré znamenalo pôvodne týkajúci sa slobodného človeka, neskôr aj týkajúci sa slobody, veľkodušný, šľachetný a pod., a ktoré je odvodené od latinského slova liber, ktoré znamená občiansky slobodný, nezávislý, nenútený, otvorený a pod.. V slovenčine sa slovo liberálny prvýkrát objavuje asi v 19. storočí.

V poriadku. Ale vysvetlí mi niekto, prečo títo vraj slobodomyselní ľudia majú takú strašnú potrebu aktivisticky moralizovať, označovať za zlo každého, kto nejde s nimi, udávať, iniciovať rušenie ľudí, vyčleňovať iné názory zo spoločnosti a pod.? Odmietajú diskusiu, pluralitu a správajú sa ako sektári… Prečo teda? Nuž, lebo liberalizmus už nie je liberalizmom.

V tomto bordeli sa fakt nevyzná nikto. Veď aj spomínaná Wiki-článok končí citátom: Byť liberálny vo Francúzsku znamená ocitnúť sa až extrémne napravo. Byť liberálny v Amerike znamená byť naľavo. Liberálny v Británii znamená centristickú politiku, ľahko doľava, ľavý stred. A akých predstaviteľov Wikipédia vybrali? Od Poppera, cez Locka, Huma, Jefferson, Benthama, Missesa, Randovú, Friedmana, proste všetkých od tradičných liberálov, cez neoliberálov až po anarchokapitalistov.

Ani besná sviňa sa v tom nevyzná. Ja osobne sa preto týchto dvoch značiek už vzdávam a odmietam ich používať. Nieže ľavica a pravica stratili zmysel, ale slová liberalizmus a konzervativizmus.

Ľubica Š.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




One thought on “Ľubica Š.: Spor konzervativizmus a liberalizmus vo svojej hodnotovej podstate už vlastne neexistuje, ľavica a pravica áno

  • 30. júna 2025 at 20:58
    Permalink

    Tak ja osobne očakávam od niekoho, kto používa konzervatívnu rétoriku že bude žiť v súlade s tým, čo hlása. A vo všeobecnosti nie len pri konzervatívcoch. Mňa napríklad zaráža to, že nikto nemá výhrady voči Druckerovému zavedeniu povinnej predškolskej dochádzky od troch rokov. Tento krok považujem za totalitný, pretože bráni žene tráviť so svojím dieťaťom najdôležitejšie obdobie jeho života. Ale aj preto, lebo na Slovensku sa vláda volí každé 4 roky a k moci sa môžu dostať tí, pred kt. varujú.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *