Dva dni už nepočúvam o ničom inom, len o Kočnerovi. Hovorí sa o obetiach Kuciakovej vraždy, ale akosi sa prirýchlo zabudlo na to, že bol zabitý aj iný Slovák. Otec mladej rodiny. Dobrák. Fajn chlap. Srdečný, pracovitý… Nevinný… Jozef Chovanec.
Udusili ho hajlujúci belgickí policajti, ktorí sa pri tom zabávali a vyhlasovali, že ho aj tak nebude škoda. A belgické orgány tento príšerný zločin dva a pol roka ututlávali. Matovičova vláda sa na to vykašľala a nebyť nášho tlaku, radšej by riešila státisíce pre bieloruskú opozíciu. Upozornil som na to aj v parlamente – chráňme naše slovanské národy pred diskrimináciou a rasizmom na Západe. Toto nie je ojedinelý prípad. Zabíjajú ľudí, ponižujú nás, robia z nás občanov druhej kategórie… a potom ešte o nás arogantne píšu, že vraj my sme mafiánsky štát.
Toto nesmie ostať bez odozvy. Na tomto sa Slovensko musí zjednotiť. Slovak Lives Matter!
Vieme. Ale „nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie“.