Posledné dni celý svet (teda jeho príčetná časť) sleduje so zhrozením, úžasom a šokom to, čo sa odohráva na Blízkom Východe. Spojené štáty – pod vedením Donalda Trumpa – spolu s Benjaminom Netanjahuom, vodcom kultu smrti nazývaným štát Izrael, opäť dokázali oklamať a podviesť úplne všetkých. Nevydržali ani do tretieho kola rokovaní vo Viedni. A teraz vraždia hlava nehlava, ženy, deti, celé rodiny. A my sa pýtame, ako je možné, že sa to stalo znovu? No nie je to preto, že by to boli brilantní stratégovia, alebo že by hrali nejakú geniálnu geopolitickú šachovú partiu.
Je to preto, že ich správanie je tak bezohľadné, tak deštruktívne a tak morálne zvrátené, že zvyšok sveta ho jednoducho stále nedokáže pochopiť. Svet je hore nohami, každý týždeň prichádza nový šok, nová eskalácia, nový krok, ktorý pôsobí úplne chaoticky a nelogicky. Snažíme sa nájsť vysvetlenie. Analytici v tom hľadajú strategickú logiku. Experti sa toto konanie snažia zaradiť do doktrín a bezpečnostných stratégií. Ale aj skúsení stratégovia dnes priznávajú, že mnohé z týchto rozhodnutí jednoducho nedávajú zmysel v klasických geopolitických kategóriách. Napokon ako racionálne obhájite vraždenie detí a nevinných ľudí?
Nie som fanatická obdivovateľka Jeffreyho Sachsa, ale dnes som si ho výnimočne vypočula hovoriť o tejto situácii. Hovoril výborne. Nebolo to nič analyticky ani intelektuálne prelomové, skôr hovoril s emóciou a navonok to vyznelo veľmi úprimne. Bol viditeľne hrozne nahnevaný a totálne frustrovaný. Nazval Trumpa psychopatom a Netanjahua šialencom a debilom. A úprimne – som rada, že to povedal. Lebo toto nie je klasická hra štátov sledujúcich svoje národné záujmy.
A jazyk, ktorým opisujú realitu naši európski lídri je buď totálne zavádzajúci alebo je tak uhladený a diplomatický, že je v konečnom dôsledku len zbabelý a pokrytecký namiesto toho aby bol konštruktívny. Nechajú si po sebe skákať, nechajú sa ponižovať, nechajú sa zastrašovať a nazývajú to diplomaciou. V ešte väčšom extréme však revitalizujú myslenie európskeho koonializmu z 19. storočia keď tvrdia, že “na Irán by sa nemalo vzťahovať medzinárodné právo” (Merz).
Španielsky Pedro Sanchez sa ako jeden z mála v Európe zachoval správne, lebo jeho rétorika je aspoň konzistentná s jeho skutkami. Nedovolil američanom ani Izraelu použiť ich základne v Španielsku aby z nich zaútočili na Irán. Odveta Trumpa nenechala na seba dlho čakať. Hneď nariadil prerušiť obchodné styky so Španielskom ale vyhráža sa, že keď budú tie základne naozaj chcieť použiť, jednoducho ich použijú:
“Nikto nám nebude hovoriť, že ich nemôžme použiť.”
Ten istý sa potom pustil aj do chudáka Starmera, že ho sklamal, že to nie je žiadny Churchill, lebo ešte váha či sa má s britským arzenálom zapojiť do tejto vojny a čudoval sa nad tým, že ho “asi odradila nelegalita” tohto konania. Aj keď Trumpovi ten pojem zjavne nič nehovorí, to by bol ešte ten lepší prípad. Sir Keir sa ale dnes kajá pred svojou domácou verejnosťou, že oni sa do toho nezapájajú, lebo sa “poučili z Iraku” no nič definitívne nevylučuje. Ale ich základne američania samozrejme použiť môžu.
To sa nepočíta. Niekdajšia koloniálna veľmoc predsa nedovolí, aby jej hrozilo, že sa jej bývalé subjekty náhodou neskôr môžu pomstiť. Tí “iní” si nezaslúžia slobodu, iba deštrukciu.
Psychoanalytik Heinz Kohut kedysi napísal, že narcista potrebuje absolútnu kontrolu nad svojím prostredím. Potrebuje neustále potvrdenie, obdiv a uznanie, aby si udržal vlastný obraz o sebe. A keď sa objaví niekto, kto tento obraz naruší, keď sa niekto odváži odporovať alebo ho zatieniť, narcista reaguje zúrivo a musí svojho protivníka za každú cenu ponížiť alebo zlomiť. Keď sa na Trumpa pozriete cez túto optiku, dáva to zmysel.
Mocenské štruktúry nie sú abstraktné systémy. Riadia ich konkrétni ľudia. Nepodceňujme to, kto títo ľudia sú a aké patológie v sebe nosia. Psychológia, primitívne pudy, traumy, poruchy, to zohráva v tomto chaose obrovskú úlohu. Zároveň ale nepreceňujme to ako sa jednotlivci s tak hlbokými psychologickými patológiami ocitli na vrchole globálnej moci. Oni tam nie sú náhodou. Sú vlastne tí “správni” na tento džob.
Riešenie? Do blázninca by Trumpa a Netanjahua strčiť nestačilo a medzinárodné právo je “spravodlivé” len k tým, ktorí ho nevytvorili. Prezident, ktorý sa korunuje ako mierotvorca, pritom každý týždeň rozpútava nové peklo je plný protikladov. Ani on sám, ani jeho administratíva už nedokážu logicky obhájiť tieto nové imperiálne manévre.
Verejná mienka bežných ľudí na celom svete potvrdzuje, že nesúhlasia s tým kam sa svet pod genocídnou politikou USA a Izraela uberá a mobilizujú sa. Nebuďme ticho, pokračujme v tomto trende, protestujme, alebo podporme hnutia odporu. Nenechajme sa zastrašiť a poddať sa . Nezabudnime na slová Henryho Kissingera: Byť nepriateľom Ameriky je nebezpečné, ale byť jej priateľom je smrteľné.
Lucia Hubinská
