VŠETCI NEZNÁŠAJÚ LUXUS
Tak by som nazvala kampaň, ktorú rozpútala opozícia proti premiérovi Robertovi Ficovi pre jeho údajne luxusnú dovolenku vo Vietname. Predmetom kritiky je cena apartmánu za noc, zlatá vaňa a špekulácie o tom, či na dovolenku cestoval vládnym špeciálom. Ak by ste sa ma spýtali, či takéto správanie schvaľujem, moja odpoveď by bola jednoznačné: nie. Ale nie preto, že by som sa chcela zapojiť do tejto opozíciou organizovanej hystérie, ale preto, že mojím vzorom je človek, ktorý ukazuje úplne inú cestu – José Mujica, bývalý prezident Uruguaja.
Mujica, nazývaný „najskromnejšou hlavou štátu na svete“, v rokoch 2010 až 2015 viedol krajinu s bezprecedentnou pokorou. Namiesto luxusného prezidentského paláca žil na malej farme so svojou manželkou. Z mesačného platu 12 000 dolárov si nechával len 10 %, zvyšok daroval na podporu chudobných a malých podnikateľov. Predal prezidentské lietadlo, a za peniaze z predaja nakúpil zdravotnícke helikoptéry, a často ho bolo vidieť cestovať autobusom alebo šoférovať svoj starý Volkswagen Beetle. Jeho životný štýl a oddanosť sociálnej spravodlivosti sú pre mňa dôkazom, že líder nemusí byť odtrhnutý od reality ani symbolom prepychu. Takýto prístup považujem za ideál štátnika.
Na druhej strane, čo považujem za skutočne kuriózne, je náhla premena našej neoliberálnej opozície, korporátnych médií a satirických stránok ako Zomri, ktoré z tejto dovolenky urobili hlavnú tému verejného diskurzu. Ako keby sa v nich všetkých naraz zobudila túžba po askéze, skromnosti a sociálnej spravodlivosti. Nebolo by na tom nič zlé, keby to zároveň nebolo také pokrytecké a účelové. Práve títo ľudia, ktorí dnes ukazujú prstom a s rozhorčením na luxus, v skutočnosti presadzujú neoliberálny systém, ktorý je symbolom nerovnosti, prepychu a glorifikácie bohatstva.
ČÍTAJTE AJ: Z ARCHÍVU: José Mujica – najchudobnejší prezident sveta – DAV DVA – kultúrno-politický magazín
Sú to tí istí aktéri, pevne zakorenení v kapitalistickom aparáte, ktorí oslavujú osobnosti a symboly materiálneho „úspechu“ a bohatstva, no nikdy neadresovali kritiku žiadnemu zo západných oligarchov. Nikdy nepoukázali na eróziu západných demokracií ako dôsledok ekonomickej nerovnosti. Nepoukazujú na korupciu či škandály v Európskej komisii, na lobbying obrovských korporácií, ktoré rozkrádajú a ničia verejný majetok. Namiesto toho si vybrali jednoduchú agendu: zástupné témy a politiku identity, témy, ktoré im umožňujú vyhýbať sa akejkoľvek skutočnej konfrontácii s kapitalistickým systémom.
Je preto jasné, že táto epizóda nie je o skutočných obavách z plytvania verejnými financiami či z korupcie. Je to len ďalšie politické divadlo namierené proti Robertovi Ficovi. Pokiaľ však chceme viesť serióznu diskusiu o politickej kultúre a zodpovednosti, musíme začať s dôslednou kritikou systému, ktorý tento spôsob života podporuje – a ktorý opozícia sama reprezentuje.
Na snímke je José Mujica.
Lucia Hubinská
