JE VEĽMI POVZBUDZUJÚCE, ŽE PRVÉ SLOVÁ VENOVAL NOVÝ PÁPEŽ MIERU
Ako nekatolík mám tú výsadu, že nemusím byť nadšený už zo samotnej voľby pápeža a na hodnotenie si môžem počkať. Môžem však upozorniť na niekoľko znakov, ktoré považujem za dôležité. Predovšetkým oceňujem, že prvé slová Roberta Francisa Prevosta Martíneza po zvolení za pápeža Leva XIV. boli venované mieru. „Mier s vami všetkými… Želám si, aby tento pozdrav mieru prenikol do vášho srdca, aby sa dostal do vašich rodín, ku všetkým ľuďom kdekoľvek sú, ku všetkým národom a na celú Zem… Neozbrojený a odzbrojujúci, pokorný a vytrvalý mier,“ prihovoril sa veriacim na Námestí sv. Petra. Je to veľmi dôležité a symbolické posolstvo práve v dnešný deň, keď si pripomíname 80. výročie skončenia najstrašnejšej vojny v Európe. Spolu s niekoľkonásobným odvolávaním sa na „slabý, ale vždy odvážny hlas pápeža Františka“ v tom vidím nádej, že bude pokračovať v jeho politike mieru, porozumenia a dialógu so všetkými národmi, náboženstvami a svetonázorovými skupinami. Sú však aj signály, ktoré ma vedú k miernej opatrnosti.
Nejde ani tak o to, že pompéznosť, s akou vystúpil na balkón (červená mozeta a červená zlatom vyšívaná štóla) pripomínala skôr štýl Benedikta XVI. Dokonca ani o to, že prítomnosť J. D. Venca vo Vatikáne ako posledného človeka, ktorý videl Františka živého, vyvoláva špekulácie, či tam nebol viceprezident USA dohodnúť novú hlavu katolíckej cirkvi. Nemyslím si, že Vatikán sa nechá v dnešnej dobe takto ovplyvňovať. Aj keď je Prevost rodák z Chicaga, dlhé roky pôsobil v Peru a s tamojším prostredím sa tak zžil, až si myslím, že bude skôr hlasom pôvodných obyvateľov Ameriky ako mocenských kruhov v Bielom dome. Viac mi prekáža, že sa o ňom začalo hovoriť ako o „prvom americkom pápežovi“. Prvým americkým pápežom bol František, Spojené štáty nie sú Amerika. Tiež vo mne vyvolávajú úsmev vyjadrenia politikov a novinárov, že „svet má nového pápeža“. Ešte stále ho má len katolícka cirkev a takéto vyjadrenia zaváňajú klerikalizmom, ktorý pápež František z duše neznášal.
K zdržanlivosti ma vedie skôr fakt, že nový pápež si zvolil meno po Levovi XIII. Výber mena nikdy nie je náhodný a niečo symbolizuje. Pápež Lev XIII. vydal prvú sociálnu encykliku, no bol to veľmi politický až reakcionársky pápež. Ostro sa staval proti vznikajúcemu medzinárodnému robotníckemu hnutiu. Ciele socialistov spravodlivejšie prerozdeliť majetok považoval za krádež. Z hľadiska vierouky (siedme prikázanie „Nepokradneš“) mu rozumiem, ale to by sme sa museli pozrieť na to, ako historicky prišla cirkev k obrovskému majetku: lúpením, vyvlastňovaním, neraz dokonca aj vraždením. Napokon, jeho najväčšou vášňou boli obchodné operácie, rád obchodoval na burze a za jeho pontifikátu sa stal Vatikán bankovou inštitúciou.
Snažil sa o väčší vplyv katolíckej cirkvi na riadenie štátov, nabádal katolíkov na čo najaktívnejšiu účasť na politickom živote (toto u nás inšpirovalo Hlinku, Tisa a ďalších ľudákov) a uprednostňoval absolutistickú monarchistickú formu vlády. Ku koncu pontifikátu sa jeho reakčné politické postoje ešte viac vyostrili, vydal nové normy pre cenzúru a nový index zakázaných kníh.
Deklarované predstavy Leva XIII., že na rozdiel od komunistov a socialistov chce dosiahnuť, aby sa bohatí vzdali svojich nadbytočných obrovských majetkov dobrovoľne a z vlastnej vôle, sa po viac ako storočí ukazujú byť buď neuveriteľne naivné alebo pokrytecké. Napokon, aj idealistické predstavy posledných pápežov o mieri sú často len tým povestným hlasom volajúceho na púšti. Stačí si spomenúť na nevypočuté výzvy pápeža Jána Pavla II. proti bombardovaniu Juhoslávie alebo proti vojnám v Perzskom zálive, na jeho prorocké slová, ktoré svet uznal príliš neskoro.
Mohlo by sa zdať, že pápež František rovnako neuspel. Lenže tento temperamentný Argentínčan ovplyvnený teológiou oslobodenia bol naučený robiť veci dôraznejšie. Presne tak ako keď ráno po invázii na Ukrajinu sa v rozpore s protokolom sám vybral na ruské veľvyslanectvo pri Svätej stolici, prosil o zastavenie bombardovania, vyzval na dialóg a ponúkol sa za sprostredkovateľa medzi znepriatelenými stranami. Alebo ako dôrazne protestoval proti izraelskému apartheidu a genocíde palestínskeho obyvateľstva – až tak naliehavo, že na jeho pohrebe chýbal zástupca jediného štátu – Izraela.
Nikto nemôže nahradiť Františka. Ale chcem veriť, že nový pápež Lev XIV. bude pokračovať v jeho diele a odkaze tak, ako to sľúbil. A že jeho hlas proti všetkým vojnám a konfliktom bude rovnako silný ako hlas jeho predchodcu. Držať mu v tejto misii palce je v záujme všetkých ľudí dobrej vôle, aj nás, nekatolíkov.
Napokon, je iste sympatické, že Slovensko nie je pre neho neznáma krajina. Zavítal sem už v roku 2005, kedy ako generálny predstavený Rehole sv. Augustína navštívil ich kláštor v Košiciach (na druhej fotografii vpravo). A zvládol pri tom nielen duchovné cvičenia, ale aj slovenskú slivovicu. Dokonca sa hovorí, že mal celebrovať omšu na tohtoročnej levočskej púti. Ale to už asi vzhľadom na nové povinnosti nestihne.
