Mikuláš

Janu na jeseň vymenovali za riaditeľku vydavateľstva. Od samého začiatku mala jasnú predstavu, ako riadiť päťdesiatčlenný kolektív, pred ktorý postavila náročné úlohy. Bola ctižiadostivá a všetkým chcela dokázať, že hoci má len tridsaťdva, v odbore je jednotka. Na pracovnej porade predstavila novú stratégiu a plán a vytýčila jasné ciel s presne stanovenou zodpovednosťou jednotlivých oddelení vydavateľstva.

Nič nenechala na náhodu. Všetko vopred premyslela a osobne skontrolovala. Zmenila staré, zaužívané zvyklosti a presvedčila všetkých, že nové formy práce čoskoro prinesú úžitok všetkým pracovníkom vydavateľstva. Už po mesiaci s radosťou zistila, že všetko funguje presne podľa jej predstáv, len na ekonomickom oddelení sú určité problémy. Rozhodla sa teda venovať viac pozornosti práve tomuto oddeleniu. Vedúcou ekonomického oddelenia bola Magda, štyridsaťpäťročná žena veľmi konzervatívneho vzhľadu. Jana o nej vedela, že je vydatá, má dve dospelé deti a u pracovníkov celého vydavateľstva je značne neobľúbená.

Magda riadila deväťčlenné, čisto ženské oddelenie. Jana si čoskoro všimla, že nejedna pracovníčka tohto oddelenia si potajomky na toalete utiera slzy. Magda bola známa svojou tvrdosťou a nekompromisnosťou. Ba bolo z nej cítiť akúsi zlobu a zatrpknutosť. Často bola chladná a odmeraná
a akúkoľvek snahu o zblíženie zmarila hneď v zárodku.

Aj keď Magde nebolo možné nič vyčítať, lebo jej oddelenie plnilo všetky úlohy tak, ako malo, Janu mrzelo, že na oddelení panuje dusná atmosféra a zlé medziľudské vzťahy. Pokúsila sa sama nenútene zblížiť s Magdou, ale ani ona nebola úspešná. Aj keď cítila, že Magda má pred ňou prirodzený rešpekt a urobí všetko presne podľa jej želania, chladná stena akoby dobre skrývaného nepriateľstva stále visela medzi nimi.

Jane veľmi záležalo na tom, aby na pracovisku vládla dobrá atmosféra a korektné vzťahy, lebo vedela, že tak sa dajú dosiahnuť oveľa lepšie výsledky. Prekonať Magdin chlad a odmeranosť sa jej však zdalo takmer nemožné. Márne sa snažila, nedarilo sa jej to.

„Pani riaditeľka, ona je už raz taká! Vždy bola taká, odkedy ju poznáme!“ vraveli o nej ostatní. A keď sa mali k nej ísť poradiť, lebo v problematike sa naozaj vyznala najlepšie, radšej vyhľadali niekoho iného. Nechcelo sa im počúvať jej ironické, štipľavé poznámky a znášať povýšenecké správanie, ktorým dávala najavo svoju dôležitosť a nadradenosť. Vo vzťahu k Jane ako k riaditeľke sa síce správala veľmi uhladene a korektne, ale Jana aj tak cítila, ako z nej vyžaruje akási negatívna energia. Bolo to práve deň pred Mikulášom, keď sa Jana rozhodla, že pripraví svojím pracovníkom milé
prekvapenie. Nakúpila čokoládové mikulášske figúrky a na počítači vytlačila mená všetkých pracovníkov vydavateľstva. Keď už na pracovisku nebolo nikoho, iba upratovačky vysávali prach v kanceláriach, povykladala na pracovné stoly sladkosti a menovky s krstnými menami pracovníkov pre ktorých bola pozornosť určená. Ženy dostali čokoládového anjela a muži čerta s vidlami. Keď prišla pred Magdin stôl, mala chuť položiť jej naň toho najväčšieho čerta, akého mala. Potom sa nad tou úvahou usmiala a vybrala toho najväčšieho anjela s lístočkom: MAGDUŠKE OD MIKULÁŠA!
Na druhý deň ráno sa Jana tešila ako malé dieťa, keď videla rozruch, ktorý spôsobila. Pracovníci behali z jednej kancelárie do druhej a vypytovali sa:

„Aj ty máš Mikuláša?“
„Kto nám to dal?“
„Čo máš čerta, alebo anjela?“
„ Chlapi dostali čertov s vyplazeným jazykom! Chi… chi…chi!“ chichotali sa ženy.

Toto malé prekvapenie vyvolalo vo vydavateľstve príjemnú náladu. „Pani riaditeľka, však ste to boli vy?“
podozrievala Janu jej sekretárka Anička.

Aj gremiálna porada v ten deň bola akási bezprostrednejšia a menej oficiálna. Všetci vedúci oddelení sa na seba usmievali a žiadny problém sa im napodiv nezdal neriešiteľný. Len Magda mlčala a jej tvár bola nečitateľná. Jana inštinktívne cítila, že táto chladná žena bojuje sama so sebou.
Ako sa asi tvárila, keď zistila, že dostala toho najväčšieho anjela, pomyslela si Jana. Potešilo ju to aspoň trochu? Alebo jej tvrdé srdce azda nikdy nezmäkne? Asi desať minút po gremiálnej porade Janina sekretárka opatrne zaklopala na dvere.

„Pani riaditeľka, prepáčte, že ruším, ale chcela by s vami hovoriť vedúca ekonomického oddelenia. Môžete ju prijať?“

Jana zdvihla hlavu od rozpracovaného materiálu.
„Áno, samozrejme! Nech vojde!“
Vo dverách sa objavila Magda. Na tvári mala veľmi zvláštny, ťažko opísateľný výraz. Bolo zjavné, že pod dlhým zimným svetrom čosi ukrýva.
Váhavo podišla k stolu, spod svetra vytiahla veľkého čokoládového Mikuláša a s neopísateľnými rozpakmi ho podávala prekvapenej Jane.
„Toto je pre vás, pani riaditeľka!“ zachvel sa jej hlas.

„Viete, pre mňa to dnes bol ten najkrajší Mikuláš, odkedy tu pracujem! Chcem sa vám poďakovať!“
„Ale Magduška, prečo si myslíte, že to mám na svedomí práve ja?“
„Pretože každý vo vydavateľstve niečo dostal, okrem vás, pani riaditeľka!“
Jana sa pobavene zasmiala.
„Tak dobre, odhalili ste ma! Priznávam! Vidíte, to mi nenapadlo, že ma podľa toho môžete odhaliť!“
„Ja som to vedela hneď ráno, keď som si prečítala lístoček, lebo nikoho vo vydavateľstve, okrem vás, ma
nevolá Magduška!“
Potom sa Magda rozhovorila a porozprávala Jane, aký tvrdý mala život, keď bola mladá a ešte tvrdší, keď sa vydala. Muž si rád vypil a zanedbával rodinu. Keď mu vyčítala, zmlátil je. A rozviesť sa? Nikdy nenašla dosť odvahy. Deti potrebovali otca a ona ich chcela vychovať v úplnej rodine, aby na ne ostatní neukazovali prstom. Celé roky znášala manželovu ľahostajnosť aj neveru. Celé roky ju nikto nepohladil ani len slovíčkom. Napokon si zvykla a všetku svoju energiu venovala deťom. Našťastie to už má za sebou. Deti sú dospelé a vedia sa o seba postarať. Utrela si slzy, zarazila sa… akoby oľutovala, že to Jane všetko povedala. Rýchlo vstala a chcela odísť.

„Sadnite si, prosím, ešte na chvíľu!“ vyzvala ju Jana priateľsky. „Magduška, chcem sa s vami poradiť ohľadom rozpočtu na budúci rok!“ Magda si sadla.
„Samozrejme pani riaditeľka!“
„Ak vám to nebude prekážať, volajte ma Jana!“ povedala s úsmevom, vzala zo stola rozpracovaný materiál a položila ho pred Magdu. Potom vyložila čokoládového Mikuláša na poličku nad pracovným stolom.
„Je krásny!“ povedala, „aj keď som veľmi maškrtná, tohto Mikuláša si nechám na pamiatku!“

Magda sa šťastne usmiala a nesmelo podotkla:
„Veď aj ja som si odložila toho vášho anjela!“ posunula sa na sedačke tak, aby si k nej Jana mohla prisadnúť a obe sa zahĺbili do práce nad budúcoročným rozpočtom.

---