Asi pred týždňom Mueller ukončil vyšetrovanie komplotu Trumpovho volebného tímu s Ruskom a odovzdal záverečnú správu ministerstvu spravodlivosti. Takmer obratom ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že správa neobsahuje nič, čo by malo smerovať k obžalovaniu úradujúceho prezidenta. Náš mainstream mal v posledných týždňoch plné ruky práce s našimi prezidentskými voľbami, médiá sú u nás toho plné aj dnes a na ich šťastie dnes Trump nikoho nezaujíma.
Keby predsa, plné znenie listu generálneho prokurátora Williama Barra Kongresu nájdete tu. Najdôležitejšie vyjadrenie hovorí, že síce Mueller našiel dôkazy, že ruská vláda sa pokúšala ovplyvniť prezidentské voľby v USA, ale „neobsahuje žiadne zistenie, že Trumpov tím, alebo ktokoľvek, kto s ním spolupracoval, by konšpiroval s ruskou stranou, ani nekoordinoval svoje aktivity s ruskými, hoci na ruskej strane existovali priame ponuky na spoluprácu“. Muellerova správa, zrejme ako poslednú možnosť, aby si zachovala tvár, síce výslovne píše, že v oblasti marenia spravodlivosti „nedospela k záveru, že Prezident spáchal zločin, ale zároveň ho neočisťuje spod obvinení“. William Barr však píše jednoznačne, že po preštudovaní všetkých skutočností ministerstvo spravodlivosti konštatuje absenciu dôkazov, ktoré by bez pochybností oprávňovali obžalovať prezidenta z marenia spravodlivosti.
Pred dobrým trištvrte rokom som tu písal, že čoskoro bublina spľasne. Neodhadol som to dobre, bublina sa ešte niekoľko mesiacov zväčšovala. O to väčší je šok, keď dnes už je po nej. Situácia v amerických MSM mi pripomína obľúbenú scénu z filmu Frajer Luke, keď hrdina vyhecoval spoluväzňov k nadľudskému výkonu, aby dennú prácu dokončili s niekoľkohodinovým predstihom a po poslednom rozmachu lopatou ostali stáť a dívali sa na seba: „Čo teraz?“
Všetci, ktorí sa vo veci Muellerovho vyšetrovania viac ako dva roky energicky oháňali okolo seba, tak teraz zamrzli v rozmachu a nevedia, čo ďalej. Väčšina militantných demokratov si myslí, že to predsa nie je možné. Dva roky opakovali mantru Trump-Rusi-impíčment, že ich prvá reakcia sa obrátila proti ministerstvu spravodlivosti a chcú pokračovať, kým plánované dielo nedotiahnu to konca. Ich plátok City A.M. dokonca píše, že Mueller im dal muníciu, ktorou Trumpa môžu rozstrieľať na rešeto. Aby som teraz zastavil všetky „ale veď predsa…“, tak poukážem na to, že Trumpov tím je dva roky pod veľmi podrobným drobnohľadom. Ako sa ukazuje aj v našich reáliách (Kiska, Babiš), tak zrejme neexistuje politik, ktorý by z takto sústredeného záujmu vyšiel ako čistý.
Na druhej strane aj republikáni hovoria, že neskončia, kým sa verejnosť nedozvie, kvôli akým banálnym a nepodloženým obvineniam začal tento najostudnejší útok na americké demokratické inštitúcie. Existujú dokonca náznaky, že Trump nevyložil pred vyšetrovateľmi všetky svoje tromfy, aby sa nedali zneužiť pri obvinení z marenia spravodlivosti. Súčasná chvíľka pokoja preto môže byť len okom hurikánu a obidve strany sa možno do seba pustia s novou silou a menej uhladenými spôsobmi.
The Hill však uverejnili výsledky rýchleho prieskumu, podľa ktorého 2/3 respondentov prijímajú výsledky Mullerovho vyšetrovania a len 1/3 trvá na tom, aby vyšetrovanie pokračovalo a s výsledkom nesúhlasia. Vo Vox píšu, že keby aj v rozumnom čase zverejnili kompletnú Muellerovu správu, že bude veľmi ťažké dopátrať sa k tomu, čo sa koncom roka 2016 skutočne stalo, naviac spoločnosť je natoľko rozdelená politickým relativizmom, že je príliš optimistické predpokladať, že by sa v tejto veci mohla dosiahnuť vo verejnosti všeobecná zhoda.
StarTribune demokratom otvorene odporúča, aby sa upokojili, sedeli chvíľu potichu a radšej sa odhodlali ku gestám typu „Mea culpa“. Ešte existuje cesta k zmiereniu hlboko rozdelenej spoločnosti a snáď ego Washingtonských politikov nie je natoľko veľké, aby tomu zmiereniu zabránilo. Beriem tento apel aj osobne. Muellerovo vyšetrovanie prispelo malým dielom aj k rozdeleniu našej spoločnosti a bolo by to lákavé, obúchať výsledok svojim oponentom o hlavy, no zmierenie by som uvítal radšej. Lebo tým, kto výsledkom Muellerovej správy prehral definitívne a na celej čiare, sú SPRAVODAJSKÉ MÉDIÁ.
Konštatujú to aj USA Today: „Z Muellerovej správy vyplýva, že nekalý komplot urobili médiá, nie Trump. Ale nečakajte ospravedlnenie.“ Hovorca Bieleho domu si vôbec neberie servítky a prehlasuje o hlavných spravodajských médiách, ktoré nás za dva roky zavalili takmer desiatimi tisíckami článkov o sprisahaní s Ruskom, menovite CNN, The Washington Post, MSNBC a New York Times (pripomínam, že hlavné zdroje našich MSM): „Je tak bolestne očividné, že médiám, ktorým tak veľmi záležalo, aby to bola pravda, sa úplne rozplynuli dva roky života a o správach, ktoré dva roky prinášali medzi hlavnými, sa ukázalo, že boli totálnym odpadom.“ New York Times na to len skrúšene konštatujú, že šéfredaktori médií teraz rozmýšľajú, ako obhájiť svoju prácu.
No Boston Herald sa s nimi nebaví. Píše jednoznačne, že pri informovaní o Muellerovom vyšetrovaní boli médiá celý čas vedľa ako tá jedľa a ilustruje to vtipom: „Viete, kto sa môže na 50 % mýliť a nikto ho za to nevyhodí z práce? – Meteorológ.“ Tieto médiá však sa však mýlili na 100 %. Doslova: „Ak sa cítite intelektuálnym poctivcom a nie ste ideologicky zaťažení, nie je možné, aby ste sa k týmto médiám vrátili ako k serióznemu zdroju správ.“
Pre ilustráciu tu uvediem hodnotenie kvality spravodajských médií od agentúry Ad Fontes Media z konca roku 2016, teda z obdobia, keď celý ten ruský cirkus začal. Stredné pásmo v grafe je pásmo nestranných médií, smerom doľava sú liberálnejšie, smerom doprava vyhranene konzervatívne. Na zvislej osi sú seriózne médiá čím viac hore, dolu sú také, ktoré majú bližšie k bulváru, než spravodajstvu. Keď teda Trump koncom roka 2016 o CNN hovoril ako o „fake news“, mal objektívne pravdu. Videl som tento graf aj z konca roku 2017 a treba povedať, že CNN Trumpova kritika prospela. Posunuli sa na zvislej osi smerom do stredu grafu, takmer už opustili oblasť bulváru, ale na vodorovnej osi sa posunuli smerom doľava do oblasti, v ktorej sa publikujú hlavne názory a treba si dať pozor, lebo tieto médiá neinformujú nestranne.
Laura Hollis vo WND sa zamýšľa, akým spôsobom by za tejto situácie mohli spravodajcovia získať späť svoju dôveryhodnosť a sformulovala desatoro, ktoré tu uvádzam v plnom znení, lebo by do bodky prospelo všetkým našim spravodajským médiám, ale ako etalón aj ľuďom, ktorí sa na tieto médiá ešte odvolávajú.
- Prestaňte svoje osobné názory prezentovať ako fakty. Ak sa tohto návyku nedokážete zbaviť, tak odíďte zo spravodajstva a venujte sa len publicistike.
- Nenazývajte „reportážou“, keď nájdete 20 ľudí, ktorí zmýšľajú rovnako ako vy a vy ich potom citujete.
- Hovoríte si investigatívni novinári – tak pred publikovaním svojich zistení si dajte aj námahu s naštudovaním právnych súvislostí.
- Choďte tam, kam ukazujú fakty, nech by to bolo kamkoľvek – aj keby to malo viesť k záverom, ktoré sa vám osobne nepáčia.
- Vašou prácou je o udalostiach informovať, nie ich vytvárať.
- Prestaňte ignorovať súvislosti a zakrývať fakty, ktoré vrhajú nepriaznivé svetlo na stranu, kandidátov, funkcionárov alebo celebrity, ktoré podporujete.
- Nedávajte potajomky vopred svojim obľúbeným politikom otázky, ktoré sa ich chcete pýtať, ani im nedávajte možnosť, aby spätne upravili svoje odpovede.
- Ak ste moderátorom(kou) v diskusii, tak len moderujte. Nikdy sa do toho nevkladajte tak, aby ste argumentovali v prospech niektorej strany.
- Nikdy nepodceňujte veľmi pravdepodobnú možnosť, že politický názor, ktorý nezdieľate, alebo politický návrh, s ktorým nesúhlasíte, môže byť opodstatnený. Aj v takýchto prípadoch vám príde vhod, keď si zistíte viac súvislostí.
- Nezabudli ste na obsah svojho kódexu? Vráťte sa k nemu a buďte dôslední. Vždy, keď riešite nedôveryhodnosť, sexuálne útoky, zneužívanie právomocí funkcionárov, páchanie zločinov, korupciu a spreneveru, majte rovnaký meter na všetkých politikov a nevenujte sa len tým, ktorých neznášate.
Zvlášť sa mi páčil záver, kde sa hovorí, že novinári nemusia byť k USA (plne platí aj na nás) nekritickí a obhajovať všetko, čo sa ich týka, ale ak majú problém s dodržaním ústavy, tak rozhodne by nemali pracovať v spravodajstve.
Zdroje:
http:// https://www.washingtonexaminer.com/news/mueller-clears-trump-no-russia-collusion-no-obstruction-of-justice
http:// https://lawandcrime.com/high-profile/law-prof-this-is-the-question-people-should-actually-be-asking-about-barrs-mueller-summary/
https://www.washingtonexaminer.com/news/devin-nunes-no-rest-until-mueller-scope-memo-released-dirty-cops-rounded-up
https://thehill.com/homenews/administration/436355-poll-majority-of-voters-accept-muellers-conclusion-on-russia
https://www.washingtonexaminer.com/news/kushner-breaks-silence-on-mueller-investigation-after-closed-door-hearing
http://www.startribune.com/the-mueller-investigation-democrats-give-it-a-rest-and-some-mea-culpas-too/507805772/
http:// http://www.cityam.com/275386/mueller-just-gave-democrats-key-taking-down-trump
http:// https://www.politico.com/story/2019/03/24/breaking-news-barr-to-release-summary-of-mueller-report-1233771
https://beforeitsnews.com/v3/politics/2019/3077616.html
https://eu.usatoday.com/story/opinion/2019/03/24/mueller-report-findings-collusion-news-media-donald-trump-column/3263167002/
———————————————————————
Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)
Odporúčania L. Hollis sú celkom určite namieste, len mám pocit, že redaktorov či reportérov berie len ako slobodných žurnalistov a nie ako zamestnancov súkromných médií. V 4 bode zdôrazňuje potrebu držať sa faktov, a fakt, že temer všetky médiá sú v súkromných rukách je pre činnosť daných médií rozhodujúci, ergo L. Hollis sa vo svojich odporúčaniach nedržala rozhodujúceho faktu, ale len nejakého novinárskeho kodexu. Ale ako sa hovorí, niekedy nemusí pršať, stačí ak len kvapká.
Pán Manda, máte pravdu, keď vezmeme do úvahy klasika: „Na Slovensku je to tak.“
Na druhej strane je to žiarivý príklad konfliktu záujmov. Novinári v spravodajstve by na základe profesionálneho kódexu mali písať objektívne a nestranne, ale zároveň prijímajú od majiteľov (prípadne sprostredkovane cez šéfredaktorov) pokyny, o čom a ako písať a o čom nepísať vôbec.
Takéto médiá nemôžu boj proti korupcii myslieť vážne. (A nielen to.)