Názor čitateľa Františka: ​Bigbít vs. folklór či slniečkári vs. konzervy alebo čo majú robiť tí uprostred?

Redakcia DAV DVA dostáva maily od svojich čitateľov, ktoré sú často pozoruhodné pre sebapoznanie slovenskej spoločnosti (naposledy sme publikovali text nahnevaného cestujúceho Varovný signál čitateľa DAV DVA pre ZSSK: Ak takto pôjdete ďalej, vytočíte ľudí do nepríčetna a zničíte železničnú dopravu). Čitateľ František má 35 rokov, vyštudoval politológiu a žurnalistiku, avšak svoje uplatnenie nenašiel v tejto oblasti. Aktuálne pracuje v gastre, ale čas si nájde aj na spoločenské problémy. Objednal si ROČENKU DAV DVA a aj z toho dôvodu nám poslal svoj text. Zverejňujeme ho bez úprav.

Vážení čitatelia DAV DVA,
s pozornosťou som si prečítal ročenku DAV DVA a mimoriadne oceňujem nadhľad autorov tohto diela. Chcel by som sa však vyjadriť k téme kultúry, tak ako ju v poslednom čase pozorujem ja. Vyrastal som na dobrej bigbítovej muzike, nikdy som nejak neobľuboval ludovky, kroje atď. Avšak akosi ma politické postoje doviedli do sfér, kde sa skôr počúvajú ľudovky a až fetišizuje ľudová kultúra. Nehovorím, že mám niečo proti nej, ale nie je to moja šálka kávy. Pred nedávnom som si pozrel na davdva.sk zoznam ľudí, stránok atď., ktorí podporujú festival Pohoda, kde priznám sa, by bola aj muzika, ktorá by ma oslovila. Napr. taký Iggy Pop. Avšak predstava, že si takúto muziku vypočujem v prítomnosti ľudí, ktorí mávajú dúhovými vlajkami, vyznávajú NATO ako náboženskú dogmu, bagatelizujú fašizmus na Ukrajine, na druhú stranu šíria nenávisť voči Rusom, ktorých si však ani ja nejak neidealizujem, a všeobecne sú militantne založení voči iným názorom, to ma dosť odradilo.

Síce som nevidel z videí Iggyho v dúhovej vlajke, no stačili mi zábery na pomätených mladých ľudí, ako sa snažia presvedčiť verejnosť, že nejde o politický festival, pričom vzápätí ste si mohli vypočuť politický manifest jeho organizátora o patrení na správnu stranu dejín. V tom istom čase sa politici z tej strany, ktorú som volil, premávajú v maskáčoch a iní chodia po folklórnych festivaloch. Ani jedno, ani druhé. To naozaj neexistuje akýsi stred? Neexistuje, lebo rockovú, alternatívnu, metalovú a inú scénu kompletne ovládli progresívci. Nie z presvedčenia, ale z pritakávania systému. Kultúru alternatívnu si sprivatizovali a všade nacápali dúhové a ukrajinské vlajky. Inej alternatívy niet.

Nie som konzervatívec, skôr umiernený ľavičiar. Kedysi som bol dokonca liberálny ľavičiar, tzn. menej ortodoxný. Avšak potom, čo sa európska liberálna ľavica zdiskreditovala tým, že nerieši nie iné, než dúhové vlajky, začal som voliť SMER, zvažujem občas aj HLAS. Stal som sa skrátka tým, čo Fico nazýva rustikálnou ľavicou, a tým, čo je Jaro Naď nazýva dezolátmi. Tou ľavicou, ktorá je kdesi uprostred. Aj preto mi nie úplne vonia to, že sa to celé akosi posúva až príliš ku konzervativizmu. Nemám nič proti konzervatívcom, ale považujem sa skôr za ľavičiara a niektoré veci, hlavne keď sa preháňajú, ma už tiež vyrušujú.

Mám veľkú radosť, že sú aj rockoví muzikanti ako Henry Toth, Konyk, Jožo Ráž, Greksa a ďalší, ktorí odmietli mašinériu propagandy, ktorá je všadeprítomná na festivaloch ako Pohoda, ale pravdou je, že veľké množstvo hudobníkov, a o hercoch ani nehovorím, sa mi svojou extrémnou politickou angažovanosťou v progresívnych kruhoch znechutilo. Ale čo s tým? Mám preto začať milovať husličky, kroje, drevenice a cimbalovku len preto, že sa tam stretnem s ľuďmi, ktorí sú na tej istej politickej strane ako ja? Isteže treba rozvíjať ľudovú kultúru, ja to nikomu neberiem, ale čo máme robiť my, čo máme „iný názor“, no v sfére rockovej či alternatívnej kultúry sme vyhnancami? Poznám X hudobníkov, ktorí práve preto zavesili hudobnú kariéru na klinec. Jednoducho už nemajú publikum, lebo konvertovalo na tú „správnu stranu dejín“ ako to nazval istý pán z BEZ LADU A SKLADU, ktorý už píše iba žltomodrým perom.

Nuž, čo nám dezolátom iné zostáva, než počúvať muziku už jedine doma alebo na nejakých sedláckych festivaloch, ako to tí lepší a múdrejší nazývajú. Ale si vystačiť s varením gulášov, ludovkami a šlágrami, aby sme vôbec niekde mohli chodiť medzi ľudí. Odmietam však taktiež obliecť si maskáče a následne byť hodený do rusko-ukrajinského mlynčeka. Za toto sme vás páni nevolili. Takže tu máme buď feťákov, dúhových podivínov, angažovaných aktivistov typu Goda, Kulich a „lovec hoaxov“ Púchovský, Kaščák a spol. s britskou ambasádou v jednom stane, a na druhej strane Kaliho v maskáčoch s Atillom, poslancov a poslankyne v maskáčoch a folkloristov s poslancami Republiky na strane druhej. Potom si pozriem video, kde Lívia z kulturblogu spovedá kreatúry prezlečené za psov a hovorím, v čom to vlastne žijeme?

Ako by svojho času povedal Žižek, ktorý sa taktiež medzičasom zbláznil, nevolím si modrú, ani červenú, volím si tretiu tabletku.

A ako to ukončiť? Chcem si raž vypočuť dobrý rock and roll bez dúhových vlajok, trápnych politických klišé, ukrajinských vlajok, moralistických drístov o správnej strane dejín a prítomnosti udavačov, IT-čkových latéčkových sluničkárov s odznakmi na profilovkách a ruksakoch. Asi sa toho už nedožijem. A keby som si chcel urobiť veľmi zle, skončím do Pink Whale či T3-kultúrneho prostriedku, kde dostanem ako bonus striptíz transky alebo niečoho nebinárneho ako vrchnolnú formu súčasného umenia, aby som už v živote nikdy na žiadny koncert nešiel.

František

---