Nezakrývajme si oči… (recenzia na Widmerovu knihu z pera Etely Farkašovej)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

WIDMER, Urs: Peniaze, práca, strach a šťastie. Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2020

Zverejňujeme ďalšiu recenziu z Literárneho týždenníka na knihu Ursa Widmera z pera významnej slovenskej filozofky Etely Farkašovej.

Urs Widmer (* 1938 – † 2014), jeden z najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej švajčiarskej literatúry, je u nás zatiaľ len málo známy. Ide o nesmierne plodné- ho a vysoko oceňovaného autora, ktorý písal poviedky, romány, divadelné a rozhlasové hry, eseje, fejtóny, pôsobil ako knižný redaktor, novinár, spisovateľ na voľnej nohe, ako aj prekladateľ. K najznámejším Widmerovým dielam patrí pseudoautobiografická trilógia, predstavujúca rodičov i samotného spisovateľa, Der Geliebte der Mutter (vyšla v češtine ako Milenec mojej matky), Das Buch des Vaters a Ein Leben als Zwerg. Populárna je aj jeho hra Top Dogs (v češtine pod tým istým názvom).

V knihe esejí a fejtónov Peniaze, práca, strach a šťastie sa Urs Widmer prezentuje ako výborný štylista, citlivý pozorovateľ a hĺbavý kritik súčasnej európskej (vrátane švajčiarskej) spoločnosti, ironickými komentármi obnažuje jadro problémov, ktoré sú charakteristické pre našu dobu. Pozoruhodná je autorova schopnosť spájať vážne s úsmevným, banálne s podstatným, parciálne s univerzálnym, takže na prvý pohľad zábavný fejtón odhaľuje závažné chyby v hodnotovej orientácii našej civilizácie. Dôležitým prvkom jeho rukopisu je humor, irónia a sebairónia, ba až satira, ľahkosť štýlu sa spája s kritickou reflexiou. Widmer môže písať o naoko nepodstatnej téme z privátnej každodennosti, no v pozadí jeho textu cítime starosť o človeka a jeho budúcnosť, o našu planétu, v úsmevne ladených momentkách nie je ťažké čítať kritiku sociálnych pomerov, obavy z ekologických katastrof, z narušenia mieru vo svete.

Spektrum autorových tém je široké, Widmer napríklad píše o peniazoch, o ich histórii a spätosti s abstraktným myslením, o ich vplyve na ľudský život. Peniaze vytvárajú rozdiely, hovorí, „rozdiely spôsobujú závisť, závisť plodí hnev, hnev nabáda k násiliu, násilie často vedie k vražde, masovému vraždeniu, vojne“. Vzápätí upozorňuje na ťažký údel tretieho sveta, na drancujúcich kolonizátorov a ich praktiky, dôrazne pripomína utrpenie, ktoré spôsobilo baženie po peniazoch a s nimi spätej moci.

Widmer si berie na mušku európsky civilizovaný svet s jeho politickou korektnosťou, s deklarovanými politickými a etickými ideálmi (ideál rovnosti, demokracie, spravodlivosti), od ktorých sa dnes v realite vzďaľujú mnohé spoločnosti. Kritike podrobuje princípy modernej trhovej ekonómie, kde je všetko podriadené zisku a kde ostáva málo miesta pre morálku, autor dokonca neváha hovoriť o militantnosti takejto ekonomiky, o jej perverznosti a spojitosti s terorom, ba i fašizmom. „Zničiť konkurenta… pokoriť rivala“, taký je cieľ tejto ekonomiky, nikoho nezaujíma, či takéto konanie má etický cieľ, dôležité je len, „či sa to oplatí“. Kritické vyjadrenia vyslovuje autor aj na margo falošného chápania demokracie ako slobody konzumu, je to jav, s ktorým sa často stretávame aj u nás.

Premýšľajúc o súčasnosti, spisovateľ si nemôže nevšímať problematiku ľudského času, jeho konečnosti, ale aj to, ako sa chápe jeho zmysluplnosť napríklad v súvislosti so zrýchľovaním ako všeobecným imperatívom doby, s následnou povrchnosťou myslenia. Starorímska výzva Carpe diem sa stane témou eseje o tom, ako sa vekom mení naše chápanie času, každého jednotlivého dňa, hlavne obsahu, ktorý doňho vložíme… ale aj o tom, ako sa nechávame rozptyľovať rastúcim množstvom najrozmanitejších ponúk, ako sa vyhýbame hlbšej (seba)reflexii a sebapoznaniu.

Widmer neobchádza ani tému prírodnej devastácie, individuálneho a kolektívneho egoizmu, rastúcej ľahostajnosti (my a oni, utrpenie iných sa nás nedotýka) či tému pochybeného multikulturalizmu, čoraz väčších konfliktov, ohrozujúcich stabilitu a mier na zemi. Citlivé zaznamenávanie negatívnych javov privádza autora k značne pesimistickému názoru, že dnes „treba mať dušu z kože“, aby sme necítili podobnosť našej doby s rokmi pred 1914 alebo 1939. Nezakrývajme si oči pred tým, čo sa odohráva okolo nás (aj v nás), pred rastúcou chamtivosťou, agresiou, pred silnejúcim egoizmom, násilím – aj tak by sme mohli interpretovať posolstvo Widmerových na prvý pohľad úsmevných, príťažlivým štýlom napísaných esejí a fejtónov, ktoré nepochybne stoja za pozornosť aj ako podnety na hlbšie premýšľanie o tom, ako žijeme a kam smerujeme. Som veľmi rada, že Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov priblížilo slovenskej čitateľskej obci Ursa Widmera, jeho kritické reflexie sú aj u nás aktuálne a zaslúžia si, aby sme sa s nimi oboznámili.

Etela Farkašová, LITERÁRNY TÝŽDENNÍK (dvojčíslo 9 – 10) 11. marca 2020
autorka je významná slovenská filozofka

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *