V Kazachstane sa blíži k záveru rozsiahla ústavná reforma, ktorá je výsledkom širokého spoločenského dialógu a dôslednej odbornej práce. Návrh nového základného zákona krajiny vznikol ako plod živého a otvoreného rozhovoru medzi štátom a spoločnosťou.
Iniciatíva prezidenta ako východisko reformy
Východiskovým bodom ústavných zmien sa stala iniciatíva hlavy štátu, Kasym-Žomarta Tokajeva, týkajúca sa prechodu na jednokomorový parlament. Túto myšlienku predstavil 8. septembra 2025 vo svojom každoročnom Posolstve národu Kazachstanu. Prezident v ňom označil reformu za kľúčovú súčasť komplexného reštartu politického systému a za dôležitý krok smerom k udržateľnému sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny v ére umelej inteligencie.
Práca expertov a hlas občanov
Dňa 8. októbra 2025 bolo vydané rozhodnutie o zriadení pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu. Jej členmi sa stali renomovaní právnici a odborníci, zástupcovia parlamentných frakcií, politických strán a občianskych organizácií.
Do diskusie sa aktívne zapojili aj občania. Svoje názory a návrhy zasielali prostredníctvom štátnych portálov e-Otinish a eGov. Intenzívna verejná diskusia trvala približne šesť mesiacov, počas ktorých bolo doručených viac ako dvetisíc podnetov. Všetky boli systematicky spracované, prerokované a zovšeobecnené pracovnou skupinou.
Kľúčové výsledky tejto práce boli predstavené na 5. zasadnutí Národného kurultaja v januári 2026. Hlava štátu tam predstavila svoju víziu budúcich ústavných zmien a zdôraznila potrebu hlbšej transformácie základného zákona.
Ústavná komisia: maximálna otvorenosť a široké zastúpenie
Ďalšou etapou procesu bolo zriadenie Ústavnej komisie v januári 2026. Jej členmi sa stalo 130 osôb, ktoré zastupovali takmer všetky sociálne skupiny a regióny krajiny: členovia Národného kurultaja (poradný a konzultatívny orgán pri prezidentovi Kazachstanu), poprední ústavní právnici, zástupcovia ústredných štátnych orgánov, vedúci predstavitelia médií, predsedovia maslichatov, členovia regionálnych verejných rád, ako aj zástupcovia odbornej a vedeckej obce.
Zásadným prvkom bolo, že všetky zasadnutia komisie prebiehali v otvorenom režime a boli vysielané naživo. Činnosť komisie bola široko a podrobne pokrývaná médiami, čo zabezpečilo vysokú mieru transparentnosti a posilnilo dôveru verejnosti v celý reformný proces.
Kurz k novej Ústave
Počas diskusií vystúpili so svojimi pripomienkami a návrhmi renomovaní právnici, ochrancovia ľudských práv, verejní činitelia, poslanci aj politológovia. Výsledkom bolo podrobné prerokovanie zmien týkajúcich sa 77 článkov, čo predstavuje 84 % platného znenia Ústavy.
Takýto rozsah úprav prirodzene viedol k zásadnému záveru: nejde len o čiastkové novelizácie, ale o potrebu prípravy novej Ústavy Kazašskej republiky, ktorá bude zodpovedať očakávaniam spoločnosti aj výzvam súčasnej doby.
Koncepčné zmeny základného zákona smerujú k posilneniu humanistického charakteru štátu, aktuálnych hodnôt a princípov kazašského ľudu a k zvýšeniu efektívnosti fungovania politických inštitúcií republiky.
V novej preambule sú práva a slobody človeka po prvýkrát vyhlásené za najvyššiu prioritu štátu. Jednota a solidarita, medzietnická a medzináboženská harmónia sú definované ako základné piliere kazašskej štátnosti.
Suverenita a nezávislosť, unitárny charakter štátu a územná celistvosť sú zaradené medzi nemenné hodnoty.
Princípy spravodlivosti, zákonnosti a poriadku, ako aj zodpovedný vzťah k prírode, sú po prvý raz výslovne zakotvené na ústavnej úrovni.
Zároveň je potvrdené, že jediným zdrojom štátnej moci a nositeľom suverenity je ľud Kazachstanu.
Ako uviedol predseda vlády Olžas Bektenov, návrh novej Ústavy je moderným a progresívnym dokumentom orientovaným na budúcnosť. Jej základom je humanistický prístup – v texte sa výslovne zakotvuje, že Kazašská republika považuje rozvoj ľudského kapitálu za strategický smer činnosti štátu. Zároveň je zreteľná silná verejná podpora ustavného zakotvenia konceptov prezidenta Kasym-Žomarta Tokajeva – budovania spravodlivého Kazachstanu, dôsledného presadzovania princípu „Zákon a poriadok“ a iniciatívy „Taza Qazaqstan“. Do popredia sa dostávajú princípy zodpovedného a tvorivého vlastenectva. Model „silný prezident – vplyvný parlament – zodpovedná vláda“ má podľa premiéra zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť politického systému.
Za ústrednú myšlienku nového ústavného textu sa považujú vzdelávanie a veda, kultúra a inovácie. Ide o zásadný hodnotový obrat, ktorý jasne zdôrazňuje, že budúcnosť štátu neurčujú nerastné suroviny či prírodné bohatstvo, ale ľudský kapitál a schopnosti občanov.
Ďalšou výraznou tematickou líniou dokumentu je digitalizácia. Po prvý raz sa v ústavnom texte objavuje norma o ochrane práv občanov v digitálnom prostredí, čo odráža hlboké zmeny v spoločenských a štátnych procesoch. V tomto kontexte nie je náhodné, že rok 2026 bol v Kazachstane vyhlásený za rok digitalizácie – ústavné ustanovenia tak získavajú praktický rozmer a potvrdzujú strategické smerovanie štátu k bezpečnému, technologicky vyspelému a na človeka orientovanému digitálnemu priestoru.
Medzi kľúčové novinky návrhu Ústavy patrí aj séria zásadných inštitucionálnych zmien. Predovšetkým sa počíta so vznikom nového jednokomorového parlamentu s názvom Kurultaj – pomenovanie navrhol prezident ako symbol blízky a zrozumiteľný verejnosti. Parlament bude mať 145 poslancov s rozšírenými právomocami a bude sa formovať na základe proporcionálneho volebného systému. Mandát poslancov má trvať päť rokov. Zavedenie proporčného systému má podporiť systematickú personálnu politiku politických strán, posilniť ich inštitucionálnu úlohu a zvýšiť mieru zodpovednosti politických síl voči spoločnosti.
Osobitná pozornosť sa venuje aj modernizácii volebného systému. Posilnenie úlohy politických strán má rozšíriť priestor politickej súťaže a vytvoriť podmienky pre vecnú a kvalitnú verejnú diskusiu.
Významnou novinkou je tiež zriadenie novej platformy celonárodného dialógu – „Qazaqstannyn Halyq Kenesi“ (Rada ľudu Kazachstanu). Tento orgán je koncipovaný ako najvyššia poradná inštitúcia zastupujúca záujmy občanov a bude disponovať právom zákonodarnej iniciatívy. Medzi jeho kompetencie patrí predkladanie návrhov zákonov do Kurultaja, iniciovanie celonárodného referenda a ďalšie významné funkcie.
Napokon návrh Ústavy počíta aj so zriadením inštitútu viceprezidenta, ktorý bude v mene prezidenta Kazašskej republiky zabezpečovať komunikáciu s občiansko-politickými, vedeckými a kultúrno-vzdelávacími organizáciami doma aj v zahraničí. Tento krok má prispieť k lepšej koordinácii verejnej politiky a k posilneniu väzieb medzi štátom a spoločnosťou.
V návrhu novej Ústavy sú zároveň aktualizované aj základy zahraničnej politiky Kazachstanu:
„Kazašská republika rešpektuje princípy a normy medzinárodného práva, vedie zahraničnú politiku mieru a spolupráce so zainteresovanými štátmi, nezasahovania do ich vnútorných záležitostí a mierového riešenia medzinárodných sporov.“
Text nového základného zákona zdôrazňuje kontinuitu štátnosti, vybudovaný medzinárodný kredit krajiny a jasnú orientáciu Kazachstanu na rozvoj ľudského kapitálu, vzdelávania, vedy a inovácií – ako štátu, ktorý sa sebavedomo pozerá do budúcnosti. Zároveň sa vzdáva náležitá úcta platnej Ústave, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní kazašskej štátnosti a historickom vývoji krajiny.
Návrh Ústavy Kazachstanu v niektorých aspektoch vykazuje konceptuálnu blízkosť k ústavnému modelu Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o hodnotové východiská moderného štátu. V oboch prípadoch stojí v centre ústavnej regulácie človek – jeho práva a vytváranie podmienok pre jeho všestranný rozvoj. Tento prístup sa odráža v dôraze na vzdelávanie, vedu a kultúru ako kľúčové faktory udržateľného spoločenského pokroku.
Spoločným znakom je aj širšie chápanie práv a slobôd v kontexte transformácie spoločenských vzťahov, vrátane vplyvu digitálnych technológií, kde ochrana súkromia a ľudskej dôstojnosti nadobúda nový význam. Obe ústavné koncepcie zároveň prikladajú veľký význam rozvoju mechanizmov spoločenskej participácie a dialógu medzi štátom a spoločnosťou, ktoré vnímajú ako neoddeliteľnú súčasť demokratického vládnutia a legitimizácie politických rozhodnutí.
Konečné rozhodnutie o prijatí novej Ústavy Kazachstanu urobia občania krajiny v celonárodnom referende, čo jednoznačne potvrdzuje kľúčovú úlohu ľudu pri určovaní ďalšieho ústavného smerovania štátu.
