Po svete sa šíri fenomén okupácií pracovísk, ako formy vzdoru robotníkov k brutálnym dôsledkom ekonomickej recesie. Namiesto toho, aby sa robotníci podvolili masovému prepúšťaniu a zatváraniu firiem, zvolili si cestu okupácie fabrík, ako hlavnú metódu svojho boja za spravodlivosť.
Každý prípad, ktorý prinesie reálne výsledky, posilňuje vieru ostatných pracovníkov v existenciu alternatívy.
Víťazstvo pre Vestas
Dvadsaťpäť pracovníkov z továrne na výrobu veterných turbín Vestas, ktorí okupovali svoju fabriku, podporovaní masovými nočnými zhromaždeniami, prejavili obrovskú odvahu tvárou v tvár pokusom ich šéfov, nepriateľov odborov, o ich rozohnanie.
Ich šéfovia sa snažili vyhladovať robotníkov blokovaním dodávok potravín, ktoré im zasielali podporovatelia počas obsadenia fabriky. Získali súdny príkaz na opätovné získanie kontroly nad továrňou, aby ju mohli uzavrieť a presunúť výrobu do zahraničia. Národný odborový zväz železníc, námorníkov a dopravcov zabezpečil robotníkom legálnu právnu ochranu a získal aspoň predĺženie doby pre vydanie tohto povolenia – hlavne vďaka výraznej podpore, ktorú mali robotníci za bránami továrne na niekoľkých veľkých demonštráciách.
Vestas nemal odborovú organizáciu. Niekoľko pracovníkov sa pripojilo k odborovým zväzom a začalo organizovať ostatných. Skupina vytvorila výbor pre kampane a 20. Júla 2009 zorganizovala obsadenie fabriky. Tento odvážny čin získal aktívnu podporu stoviek ďalších; medzi nimi boli robotníci z Vestas, odborári, environmentálni aktivisti a ľudia z miestnej komunity. Pracovníci z Vestas išli ešte ďalej, ako väčšina ostatných nedávno obsadených továrni s požiadavkou: „Gordon Brovn – zoštátnite to!“.
Výpis z robotníckej deklarácie:
28
„Keď vláda je ochotná minúť miliardy na záchranu bánk – a v podstate ich zoštátniť, tak určite môže spraviť to isté aj pre Vestas“
Povzbudenie pre ďalších
Početné prípady robotníckych okupácií pracovísk z celého sveta sa ukazujú ako veľmi účinná metóda boja, a to najmä v prípadoch, keď prepúšťanie a zatváranie fabrík ničí krajinu ako pandémia. Veľmi poučný je aj spôsob prejavovania solidarity zo strany komunity a okolia závodov, ktoré sa postavili za týchto bojovníkov
Vestas je jeden z najznámejších príkladov okupácie pracovísk z Britských ostrovov. Ďalší príklad predstavujú pracovníci írskej firmy Thomas Cook, ktorí okupovali svoje pracoviská dňa 31. júla 2009, keďže následkom uzavretia stovky kancelárií prišli o pracovné miesta. Nasledovali sklárne vo Waterforde v Írsku, ktoré obsadili pracovníci po prepustení 480 zamestnancov. Po ôsmich týždňoch bojov neochotne prijali dohodu, ktorá zachránila aspoň 176 pracovných miest.
Ich príklad však dodáva chuť ďalším pracovníkom, ktorý čelia zatváraniu svojich fabrík za nevýhodných podmienok. Dňa 31. marca 2009 viac ako 600 pracovníkov spoločnosti Visteon (predtým Ford) v Belfaste, Enfielde a Basildone začalo s okupáciou po obdržaní okamžitých výpovedí bez akéhokoľvek odstupného. O mesiac neskôr si robotníci vybojovali lepšie podmienky odstupného, platby za nedodržanie výpovednej doby a odmeny za dovolenku.
Skupina robotníkov spoločnosti Prisme v Dundee obsadila svoje pracovisko povzbudená príkladom pracovníkov waterfordských sklární. Ich situácia bola špecifická, keďže neboli združení v odborových zväzoch. Zamestnávateľ ich vyhodil bez predchádzajúceho upozornenia alebo odstupného. Pracovníci zareagovali okupáciou a sformovaním družstva – o 51 dní vďaka tomu odrazili hrozbu prepúšťania.
Okupácie pracovísk nie sú novou formou boja, ale majú dlhú a hrdú históriu. Teraz, keď globálna kapitalistická kríza hryzie a v hre sú ešte väčšie škrty a zatváranie fabrík, sa môže táto forma boja opäť vrátiť do hry.
Silný arzenál
Okupačné akcie sa stali silnými zbraňami: paralyzujú produkciu, vťahujú do konfliktu aj šéfov, obsadzujú teritórium a napokon umožňujú pracovníkom zabrániť odobraniu prístrojov z továrne, ktoré by mohli majitelia presunúť do iných výrobných miest. Výrazný faktor úspechu však predstavuje kampaň mimo miesta okupácie a podpora zo strany verejnosti. Bez nej sa ani okupácie nemusia skončiť úspechom a v mnohých prípadoch končia iba mizivými ústupkami.
Keď pracovníci čeliaci možnosti bankrotu či hromadného prepúšťania zvažujú okupáciu fabriky, mali by si pripraviť kampaň a primäť k solidarite ostatných robotníkov a ľudí z miestnej komunity. Tieto paralelné kampane sú podstatné, lebo jednak zabraňujú zamestnávateľom konať svojvoľne a napokon umožňujú dosiahnutie požiadaviek zamestnancov.
Ďalšou kľúčovou otázkou je, aké požiadavky môžu robotníci žiadať počas okupácie svojho pracoviska. Závisí to od toho, proti čomu bojujú. V spomínanom prípade Visteonu síce získali robotnícki „okupanti“ odstupné, odmeny za dovolenku a ochranu svojich dôchodkov, ale o svoju prácu nakoniec prišli aj tak.
Pracovníci z Vestas predstavili najďalekosiahlejšie nároky z hľadiska svojej situácie – okupáciu na podporu znárodnenia továrne. Verejné vlastníctvo jedinej britskej továrne na veterné turbíny presadzovali ako najlepšiu alternatívu v súlade s potrebou zachovania pracovných miest a planéty. Je to súčasťou širšej kampane za verejné vlastníctvo energetického priemyslu na podporu demokratického plánovania produkcie zelenej energie.
Vačšina okupácií vzniká v dôsledku zatvárania fabrík alebo kvôli masovým výpovediam. Kľúčovým prvkom je preto záchrana pracovných miest. Okupácia fabrík ako metóda boja nie univerzálna. Je to mocná zbraň, ktorá by mala byť použitá v oveľa širšom meradle v prípade ďalšej vlny hromadných prepúšťaní. V drvivej väčšine prípadov dosiahli vďaka nej robotníci značné ústupky alebo úplné víťazstvo. Pracovníci si musia uvedomiť, že vo väčšine prípadov nemajú čo stratiť, ale môžu veľa získať, keď sa pridajú do boja.
Zdroj: http://www.workerscontrol.net/authors/britain-new-wave-factory-occupations
Foto: Nick Bastian, CC