Tak ako v 19. storočí vznikla idea kultúrnej spolupráce slovanských národov, existujú vo svete aj rôzne ekvivalenty ako bolivaristické hnutie v Južnej Amerike, panarabské hnutie iniciované Kaddafim či panturkická vzájomnosť, o ktorej je nasledujúci článok, ktorý je súčasťou kultúrnej politiky štyroch svetových strán, resp. piatich kontinentov, vychádzajúci z loga DAV DVA, teda päťcípej hviezdy.
Turkestan sa stal centrom diskusie o technologickej budúcnosti turkického sveta
V Turkestane — jednom z najvýznamnejších historických a kultúrnych centier Kazachstanu — sa uskutočnil neformálny summit Organizácie turkických štátov venovaný otázkam umelej inteligencie, digitálnej transformácie a technologického rozvoja členských krajín. Na pozadí rastúcej globálnej konkurencie v oblasti vysokých technológií lídri štátov diskutovali o spoločných iniciatívach v oblasti digitalizácie, inovácií, kybernetickej bezpečnosti a umelej inteligencie, ako aj o otázkach posilňovania obchodno-ekonomickej a kultúrno-humanitárnej spolupráce. Na summite, ktorý sa uskutočnil pod predsedníctvom prezidenta Kazachstanu Kasym-Žomarta Tokajeva, sa zúčastnili prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev, prezident Kirgizska Sadyr Žaparov, prezident Turecka Recep Tayyip Erdoğan a prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev.
Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vo svojom vystúpení zdôraznil, že v podmienkach rýchlo sa rozvíjajúcej globálnej súťaže o technologické líderstvo musia turkické štáty konsolidovať svoje úsilie v oblasti digitalizácie, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti. Podľa jeho slov by sa digitálna transformácia a umelá inteligencia mali stať základom spoločného rozvoja a konkurencieschopnosti turkického sveta. „Organizácia turkických štátov nie je geopolitickým projektom ani vojenskou organizáciou. Je to jedinečná platforma zameraná na posilňovanie obchodno-ekonomickej, high-tech, digitálnej a kultúrno-humanitárnej spolupráce bratských krajín,“ uviedol Tokajev.
Ústredné miesto programu summitu patrilo otázkam digitálnej transformácie. Kasym-Žomart Tokajev predstavil ambície Kazachstanu stať sa regionálnym digitálnym hubom a oznámil, že rok 2026 bol v krajine vyhlásený za Rok digitalizácie a umelej inteligencie. V Kazachstane už boli spustené dva superpočítače a v Astane bolo otvorené Medzinárodné centrum umelej inteligencie Alem.ai. Ďalším krokom bude vytvorenie projektu „Data Center Valley“, zameraného na prilákanie najväčších svetových technologických spoločností a medzinárodného digitálneho kapitálu. Prezident Kazachstanu zároveň zdôraznil význam programu „Golden Visa“ pre zahraničných podnikateľov, investorov a vysokokvalifikovaných odborníkov, ako aj prijatia Digitálneho kódexu a legislatívy v oblasti umelej inteligencie. V blízkej budúcnosti plánuje Kazachstan schváliť stratégiu „Digital Qazaqstan“, ktorá určí ďalšie smerovanie digitálneho rozvoja krajiny.
Medzi kľúčové iniciatívy predstavené Kazachstanom na summite patrí vytvorenie siete centier umelej inteligencie v krajinách Organizácie turkických štátov s cieľom realizovať spoločný výskum, rozvíjať talenty a podporovať výmenu technológií. Kazachstan zároveň plánuje otvoriť univerzitu umelej inteligencie nového typu a poskytovať štipendiá študentom z turkických štátov. Okrem toho bolo navrhnuté každoročne organizovať vedecko-technologické olympiády v programovaní, umelej inteligencii a pokročilých digitálnych technológiách pre mládež členských krajín.
Osobitná pozornosť bola venovaná vytvoreniu spoločného IT hubu „Turkic AI“ na báze Medzinárodného centra umelej inteligencie Alem.ai v Astane. Predpokladá sa, že táto platforma sa stane centrom technologickej spolupráce krajín Organizácie turkických štátov, prepojí startupy, výskumné projekty, vzdelávacie programy a vývoj v oblasti umelej inteligencie a digitálnych technológií. Tokajev sa zároveň vyslovil za vzájomné uznávanie digitálnych podpisov a elektronických dokumentov medzi členskými štátmi Organizácie turkických štátov, čo podľa jeho slov prispeje k ďalšiemu posilneniu obchodno-ekonomickej integrácie.
Prezident pripomenul, že Kazachstan už skôr navrhol vytvorenie digitálnych monitorovacích a inovačných centier Organizácie turkických štátov, ako aj rady pre kybernetickú bezpečnosť s cieľom výmeny operatívnych informácií a spoločnej reakcie na digitálne hrozby. Podľa jeho slov Kazachstan už pripravil balík dokumentov k týmto iniciatívam a zaslal ho členským štátom na posúdenie. Osobitne prezident Kazachstanu zdôraznil aj význam rozvoja spolupráce v oblasti vesmírnych technológií vrátane satelitnej komunikácie, navigácie a monitorovacích systémov. Ako príklad spoločného potenciálu uviedol projekt vedeckého satelitu CubeSat-12U.
Popri digitálnej agende venovali účastníci summitu pozornosť aj otázkam zachovania kultúrneho a historického dedičstva turkických národov. Tokajev navrhol vypracovanie Konvencie o ochrane dedičstva turkickej civilizácie a vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy venovanej dejinám a kultúre turkických národov. Kazachstan zároveň oznámil vznik Centra turkickej civilizácie v Turkestane, ktoré sa stane platformou pre spoločný vedecký výskum, vzdelávacie programy a kultúrne iniciatívy. Kazachstan patrí medzi zakladajúcich členov a hlavné hybné sily turkickej integrácie. Krajina stála pri zrode Rady spolupráce turkicky hovoriacich štátov, ktorá bola v roku 2021 transformovaná na plnohodnotnú medzinárodnú organizáciu — Organizáciu turkických štátov. Dnes sú členmi organizácie Kazachstan, Azerbajdžan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan. Kazachstan dlhodobo podporuje prehlbovanie politického dialógu a inštitucionálneho rozvoja organizácie a zároveň presadzuje dlhodobé strategické dokumenty vrátane programu „Perspektivy turkického sveta – 2040“.
Turkická integrácia sa postupne stáva významným faktorom rozširovania ekonomických horizontov a odhaľovania vzájomného potenciálu krajín regiónu. Podľa výsledkov za rok 2025 dosiahol objem vzájomného obchodu štátov Organizácie turkických štátov 12,9 miliardy dolárov, čo potvrdzuje stabilný rast a prehlbujúcu sa prepojenosť ekonomík.
Celkový počet obyvateľov členských a pozorovateľských štátov organizácie predstavuje približne 175 miliónov ľudí, spoločný HDP presahuje 2,4 bilióna amerických dolárov a celkový objem zahraničného obchodu dosiahol v roku 2025 hodnotu 1,27 bilióna dolárov. Priemerné tempo hospodárskeho rastu krajín Organizácie turkických štátov dosiahlo 6,86 %, čo je viac než dvojnásobok svetového priemeru. Jedným z kľúčových praktických smerov spolupráce zostáva rozvoj Transkaspickej medzinárodnej dopravnej trasy, ktorá v posledných rokoch získala strategický význam pre tranzit tovaru medzi Áziou a Európou.
Trasa vedie cez územia štátov Organizácie turkických štátov a je vnímaná ako spoľahlivá alternatíva k tradičným logistickým koridorom. Summit v Turkestane potvrdil snahu členských štátov Organizácie turkických štátov rozširovať spoluprácu v oblasti umelej inteligencie, digitalizácie, dopravy a vysokých technológií. Iniciatívy predstavené počas stretnutia odrážajú smerovanie turkických krajín k posilňovaniu technologickej integrácie, rozvoju spoločných digitálnych projektov a zvyšovaniu konkurencieschopnosti regiónu v podmienkach globálnych zmien.
Informácia bola publikovaná na základe mediálnej a kultúrnej spolupráce Slovenska a Kazachstanu
