Redakcia DAV DVA vyjadruje potešenie, že tak ako medzivojnový DAV, aj obnovený DAV DVA prezentuje okrem kultúrnej kritiky, filozofie, kultúrnej politiky a vedy, aj poéziu. Výber jej poézie vyjde aj v printovej ročenke DAV DVA.
Jana Baculáková pochádza z Čadce. Publikovala v zborníkoch Litera 2, v Dotykoch, Slovenských pohľadoch a Slovenských národných novinách. Jej rozhovory boli uverejnené v časopisoch Život a Slovenka, rok písala životopisy do Encyklopédie osobností Českej a Slovenskej republiky (10. vydanie). Je zakladateľkou autorskej literárnej súťaže Banskobystrické pierko. Začiatkom roku 2024 jej vyšiel knižný debut Karamelka (vyd. Signis) so sugestívne ladenými básňami a s ilustráciami Renáty Kačovej. Momentálne žije v Banskej Bystrici.
Boh sa (v nás) hľadá
hľadá svoj obraz
ktorému dal dušu
kedysi dávno
kroniky píšu
podoba boha
ležala v raji
bola v dvoch telách
obaja nahí
čo sa s ňou stalo?
pamäť ma zrádza
vedela veľa?
vedela málo?
kam zmizol obraz
dokonale krásny?
ukryl sa očiam
do mýtov a básní?
v šepote sluhov
ozvena hada
kamene mlčia
a boh sa ďalej hľadá…
Povedz mi, bratku…
kto tú vodu múti
čo nás to núti
proti sebe stáť
so zbraňou v ruke
či iba slovkom krutým
a s toľkým počtom strát
Povedz mi, bratku
kto ten vietor seje
keď srdce zvona
tú istú pieseň hrá
či ozaj búrku
a svoj diel beznádeje
je to, čo túži žať…?
V bojiskách…
ľudských sŕdc
silnejší nevyhrá
súboj dvoch nerovných
má iné pravidlá
nálože – výbuchy
budú znieť dokola
kým nové nevstane
z vlastného popola…
Na konci časov…
pravda sa ukáže
opadne šedý zákal doby
zatmenie zmyslov
sa razom rozplynie
a srdce – slnce
zaženie tiene zloby
Kým koniec vekov
opäť nastane
kde hľadať cestu pravú?
dušu mať čistú
srdce odvážne
a k tomu jasnú hlavu…
Po koncerte
Dve ženičky
v družnom rozhovore:
– To moje srdce
akési choré…
– A môj muž
iba stále šomre
vidí len zlé
nie to dobré…
Čo sa to s naším
svetom deje?
Kam zmizla nádej?
Či už nie je?
Pandora svoj šperk
žiarlivo stráži
A človek hádaj
ako prežiť…
Stretnutie po rokoch
Sme to my
ale v niečom iní:
predstavy, túžby
pocity viny
zliali sa v riečkach
na mape v našej tvári
ten vzácny make up
platíme týždňami a snami…
So slnkom…
v spätnom zrkadle
viem, že to dobre
dopadne
s oblohou sivou
alebo belasou
vezmem si vietor
do vlasov
na viečka
porozsýpam
hviezdny prach
nesiem sa svetom
na vlnách…
Osamelým
Samota bolí.
Má viečka z olova.
Chuť morskej soli –
keď vylieva sa
z kanálikov očí
a v ústach plní
kalichy po okraj.
Samota mlčí.
Samota hláska nevydá.
Čo včera láska bola,
dnes mučí
ako spomienka…
JANA BACULÁKOVÁ: KARAMELKA, voľne k dispozícii na GOOGLE BOOKS
Básnická zbierka Karamelka je debut vynikajúcej autorky Jany Baculákovej (ilustrácie: Renáta Kačová), ktorá už predtým publikovala v známych zborníkoch Litera 2 s dlhoročnou tradíciou v Banskej Bystrici, v Dotykoch, Slovenských pohľadoch a Slovenských národných novinách. Jej rozhovory boli uverejnené v časopisoch Život a Slovenka, rok písala životopisy do Encyklopédie osobností Českej a Slovenskej republiky (10. vydanie). Je zakladateľkou autorskej literárnej súťaže Banskobystrické pierko.
Autorka zvolila nielen zaujímavý, ale najmä výstižný názov pre svoju zbierku: Karamelka. Vysvetľuje ho hneď v prvej básni, kde konštatuje, že Život je ako…/ karamelka/ chvíľu som malá/ a zrazu veľká/ chvíľu je sladký/ strašne ma ľúbi/ vzápätí má ma/ plné zuby… V tomto duchu sú ladené všetky básne v zbierke, na mnohých miestach nachádzame myšlienku, že nie rovnakosť spája (s. 12), ale, naopak, rozdiely. Každý človek je iný a je potrebný vzájomný rešpekt a úcta, a to je podľa nej ten spájací moment. Autorka sa v celej zbierke drží myšlienky, že nech všetko plynie tak, ako má, všetko má svoju cestu, svoj prúd: Už viem, že netreba súperiť/ Kto vyhrať má, nech vyhráva/ Že zbytočné je víťaziť/ kde nie je pretek, len čistá hra/ A viem, že najkrajší je detský plač/ aj keď ma ruší a núti bdieť/ Že nebyť krivdy, zrady, temna, zla…/ je ťažko dobré uvidieť/ To málo viem… (s. 6). V zbierke sa stretávame so zaujímavo spracovanými motívmi, ako je príroda, medziľudské vzťahy, jemná erotika, okolité prostredie, ženskosť, láska… Všíma si konkrétne situácie (snežná kalamita, susedky, ktoré stratili to pekné v živote a žijú svoju každodennú sivosť, púšťanie šarkana, pocity, ktoré ponúka konkrétny banskobystrický podnik, v ktorom sa po dlhé roky schádzajú umelci a bohémi, a v každej situácii vidí ideu, ktorú dokáže čitateľovi zrozumiteľne predostrieť tak, aby sme spoznali jej vnútorný svet, jej vnímanie a spracúvanie okolia, v básňach nachádzame aj jej postoje k spoločnosti i svetu. Možno povedať, že Karamelka je estetickým vyjadrením autorkinej životnej filozofie, bez obalov v nej odhaľuje svoju osobnosť, myslenie, povahu, nič neskrýva, po jej prečítaní ju spoznávame takú, aká v skutočnosti je. Veľmi oceniteľné je, že svoje myšlienky podáva čitateľovi v zrozumiteľnej forme, neskrýva ich za zložité konštrukcie, vyjadruje sa ľahko a prístupne … Všetky básne pôsobia pokojne, nevtieravo, ich zámerom nie je posunúť dopredu autorku a jej talent, ktorý nesporne má, naopak, chcú len prirodzene a spontánne vyjadriť autorkine vnútorné pocity a prežívanie, poskytnúť čitateľovi estetický zážitok. Na to prispievajú aj skutočne nádherné a originálne ilustrácie Renáty Kačovej, tvorené ako koláže, ktorými presne vystihuje obsah a emóciu jednotlých básní. Na záver mi neostáva iné než konštatovať, že sa rodí skutočne unikátne umelecké dielo a že na slovenskej literárnej scéne môžeme privítať skutočný talent s potenciálom posunúť smerovanie slovenskej poézie novým smerom.
Z recenzie publikovanej v: Orol tatranský, 1/2024, aut.: E. Čulenová
