Prof. Jaroslav Husár: Tlak a tyrania ekonomických povrchností

Zdieľaj článok:

Túto úvahu nepíšem s obzvláštnou radosťou. Za posledných 15 rokov sa Slovensko zmenilo v mnohých aspektoch. Asi najvážnejšia je liberalizácia kapitalistickej demokracie. Pootvorili sa dvere ekonomickej slobody jednotlivca. Dnes nielen my na Slovensku, ale aj v Čechách, či aj EÚ sa už ľudia pokúšajú vidieť odvrátenú stranu  mince. Nesplnili sa sľuby.

Zmenilo sa veľa. V roku 1995 malo mobil cca 0,5 % obyvateľstva, dnes majú mnohí 2-3 mobily. A to je hádam najvážnejší tlak na správanie sa jednotlivca, hlavne podnikateľa, ktorý je za sekundu v spojení s podnikateľom  na Novom Zélande, či predajca Volkswagenu v Bratislave zavolá predajcovi Kie do Nitry, akú cenu má kupcovi ponúknuť (kartel). Ľudia stredného veku majú problémy s uplatnením na pracovnom  trhu, a preto  v CV uvedú, že sú mladí, dynamickí, slobodomyseľní a flexibilní. Pri mojom prvom zamestnaní som o tom vôbec neuvažoval. A podobných problémov je veľa. Preto som p. podpredsedovi vlády napísal tento list:

Vážený pán podpredseda vlády,

nemôžem súhlasiť s Vašou logikou o zákaze práce v nedeľu a zákaze návštevy kostola. Tam ste urobili logickú chybu. Človek robí závery v podstate 3 spôsobmi – podľa analógie, induktívnou metódou a deduktívnou metódou. Aj Zem je guľatá aj Mesiac je guľatý. Z tejto analógie nemôžeme urobiť záver: na Zemi žijú ľudia tak aj na Mesiaci žijú ľudia.

Ste ekonóm a tak iste dobre viete, kedy bol zavedený 8 hodinový pracovný čas, a aké boli okolo toho trenice a boje. Ekonómia má aj odvetvie teóriu blahobytu. Iste aj to viete. Rešpektujeme jej poznatky. Prečo by pokladníčka v Terne na Kramároch nemohla v nedeľu variť obed? Nemôže lebo musí isť do práce. Ako ona zvýši nezamestnanosť keď nepôjde v nedeľu do práce? Veď je zamestnaná v Terne. Prečo poslanci NR SR nepracujú v nedeľu? Chcú byť s rodinou. To chce aj pokladníčka, či predavačka.

Pán podpredseda, ak chcete zvýšiť zamestnanosť, stačí, aby sa 8-hodinové zmeny skrátili o 2 hodiny na 6 hodín a máte denne 4 zmeny a to je ozaj rast zamestnanosti.  O tom sa tiež už v ekonomike práce (labour economics) veľa píše. V príslušných odvetviach sa zamestnanosť zvýši o 25 %.

S pozdravom

Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 21. 6. 2020

Čitateľ sa môže spýtať: kde vidím  tlak, tyraniu ekonomických  povrchností? Stačí si pozrieť programy strán, predvolebné sľuby. SaS sľúbila, ponúkla 1144 opatrení. Iné ponúkali obdobné nejasnosti a protirečenia. Ich tvorcovia asi nečítali Kantovu Kritiku čistého rozumu, hoc sú politici, čo sa naň odvolávajú. Už veľa slov programu hovorí, že autorovi je neznáma ekonomická veda. Ba v diskusiách v TV mali predstavitelia strán nacvičené vety. Príspevky v diskusii boli mdlé, nevýrazné a hlavne neodborné. Dnes v TV p. Richard Sulík prezentoval Lex korona. Ide o 115 malých ekonomických opatrení. Už z toho plynie, že jasne chýba hlboký a komplexný prístup. Dá sa to povedať aj tak, že ako keby vodič auta nemal brzdový pedál a na každé koleso by mal samostatné brzdové lanko, ktoré by držal v rukách a na nohách. Má 4 údy a tak to zvládne. Lex korona tak predstavuje vážne  riziká a ohrozenia ekonomiky. Dnes musíme pochopiť extrémne protirečivé prejavy a dôsledky globalizácie – riaditeľom našej VÚB je Talian, ale riaditeľom  Volkswagenu  či PSA je Nemec či Francúz.

Prečo nie Slovák? Potrebujeme vedecky poctivé chápanie fungovania ekonomiky. Dnes nám ekonómovia poskytujú skôr skreslený obsah fungovania ekonomiky. Nedá sa nebyť aj širšie konkrétny, lebo skoro analógiu zistíme v Nemecku. V našich Hospodárskych novinách  písali, že Nemci majú po koronavíruse plán  na oživenie ekonomiky. Pozrime si v čom: „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“, komentuje G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy (išlo o zníženie DPH).  Som rád, že to takto napísal, lebo dnešní tvorcovia hospodárskej politiky aj Nemecku nemajú bázické ekonomické vedomosti a riadia ekonomiku bez rešpektovania vzťahov a relácií. Ak majú tvorcovia 2 ciele potrebujú aj dva ekonomické nástroje. Čiže cieľ dosiahnuť určitú úroveň HDP (Y) a určitú úroveň cien (p) môžeme dosiahnuť iba pomocou 2 nástrojov – výdavkami vlády (G) a príslušnou masou peňazí (M). Ale ich hodnoty nie sú nezávislé. Veda dokázala, že sú určené týmito matematickým vzťahmi:

Iste aj čitateľ vie, že G a M patria medzi 5 principiálnych makroekonomických veličín ekonomiky, žiadne malé zásahy, rozhodujúce, prvoradé. Ba tvorca jednoznačne vie vypočítať, ako sa zmení G a M, ak sa zmení niektorý z koeficientov, ktorý viaže vzťahy G a M a aj Y a p. Tieto poznatky tvorca politiky musí mať. Inak iba tápe a ekonomiku rozladí.

Naši vodcovia musia pochopiť, že ekonomika 21. storočia nemôže prežiť bez poznatkov, či s poznatkami z iných odborov ako z ekonómie.

Prof. J. Husár
Bratislava 21. 6. 2020

.

Poznámka redakcie:

Zrejme nie každý si dokáže predstaviť zložitosť vzťahov, ktoré profesor Husár vyjadril rovnicami, preto pripájame na ilustráciu blokový diagram, ktorý sme prevzali zo stránky researchgate.net

… alebo iný blokový diagram z knižky Economics With Calculus od Michaela C. Lovella