MATICA SLOVENSKÁ A SLOVANSKÁ SPOLUPRÁCA
Na úvod príspevku citát z Programu Matice slovenskej na roky 2023 až 2027 s výhľadom do roku 2030: „Matica slovenská sa hodnotovo hlási k tradícii slovanskej vzájomnosti, ktorú chce upevňovať v mierovom duchu prostredníctvom spolupráce so zahraničnými kultúrnymi inštitúciami slovanských národov. Systémová kultúrna a mierová kooperácia slovanských národov je jasnou odpoveďou tým, ktorí stavajú slovanské národy do konfliktov“.
Matica slovenská sa k tomuto programu nielen hlási, ale tieto hodnoty upevňuje prostredníctvom reálnej spolupráce so zahraničnými kultúrnymi inštitúciami slovanských národov. Dokladom toho bol VI. Kongres Matíc a inštitúcií slovanských národov v Martine v dňoch 11. až 12. septembra 2025. Okrem tretieho kongresu všetky ostatné organizovala naša Matica. Nielen zdá sa, ale skutočne je to tak, že slovanská spolupráca je zakódovaná do našej slovenskej matičnej činnosti. Dôležité je zdôrazniť fakt, že dlhodobo spolupracujeme aj s ďalšími inštitúciami slovanských národov, ktoré majú slovanské cítenie. V tomto smere je Matica slovenská „slovansky“ výnimočná. Podrobnosti o Kongrese nájdete na matičnom webe a facebooku. Na VI. Kongrese… (i dvoch predchádzajúcich) sa zúčastnili aj petržalskí matičiari.
SLOVENSKÍ „PROROCI“ SLOVANSTVA
VI. Kongres Matíc… plynulo pokračoval vedeckou konferenciou za účasti petržalských matičiarov: „Druhá vlna národného obrodenia“. Nečudo, veď jej predstavitelia: Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár ale i K. Kuzmány, M. Hamuljak, S. Tomášik sú dobre známi v celom slovanskom svete. Odznelo to aj v pozdravoch predstaviteľov Matíc z Moravy, Sliezska, Slovinska, Srbska, Čiernej Hory na Kongrese Matíc. Viacerí účastníci Kongresu sa zapojili do medzinárodnej časti konferencie. S príspevkami vystúpili zástupcovia či pracovníci Matice moravskej z Brna, Katedry slavistiky Univerzity v Ľubľane, Matice slovinskej, Matice čiernohorskej, Archívu Vojvodiny, Matice srbskej či slovenskej komunity z Maďarska a iní.
Druhý deň pokračovala slovenská časť konferencie, ktorá predstavila P. J. Šafárika i J. Kollára často v doteraz neznámych súvislostiach. Zaujal aj príspevok doc. Podolana Vedecká činnosť Jána Kollára. Na podrobnosti opäť čitateľov odkazujem na matičný web a facebook. Teraz to najdôležitejšie. Z konferencie vyjde tlačený zborník, ktorý prinesie texty celých príspevkov. Bude obsahovať aj stať petržalského matičiara Jozefa Schwarza s názvom: „Stopy Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika v slovenskom verejnom priestore“.
Z textu J. Schwarza sa dozviete aj to, že pomenovávanie verejného priestoru po konkrétnych osobnostiach vždy súvisí so stavom verejnej pamäti. Tá je rámcovaná štátnou ideou a prevládajúcim historickým pohľadom. A petrifikovaná legislatívou. Pritom frekvencia pomenovaní je individuálne značne diferencovaná.
Druhá generácia či vlna slovenského národného obrodenia, ktorej niektorí predstavitelia sú predmetom pozornosti medzinárodnej konferencie majú primerané miesto vo verejnom priestore. Možno v porovnaní so susedmi: Českou republikou, Poľskom a predovšetkým Maďarskom vo všeobecnosti pripomínanie významných osobností slovenských národných dejín nedosahuje takej intenzity, ale to je záležitosť kvality a hĺbky národného povedomia. V tomto smere slovenská spoločnosť nedostatočne využíva odkaz predkov pre formovanie potrebného vlastenectva.
NÁŠ“ JANKO BULÍK
Záver „Slovanského“ Kongresu… i medzinárodnej konferencie „Druhá vlna obrodenia“ predstavovalo odhalenie busty Jána Bulíka v Aleji národných dejateľov pred sídelnou budovou Matice slovenskej v Martine. Zároveň Matica slovenská tým trvale pripomína významnú osobnosť krajana a matičiara v matičnom Roku zahraničných Slovákov. Ján Bulík sa stal v roku 1932 prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii. Aktívne spolupracoval s materskou krajinou – vtedy Československou republikou. Nezmieril sa s fašistickou porobou tak Juhoslávie ako aj Česko-Slovenska, postavil sa jej na odpor a tragicky zahynul v Mauthaussene v roku 1942. Dôstojná a úprimná slávnosť odhalenia busty J. Bulíka je podrobne zaznamenaná na matičných médiách. Ani petržalskí matičiari na nej nechýbali. Naše obrázky zachytávajú bustu po inštalovaní a pred odhalením a Bulíkovu vnučku K. Drugovú pri príhovore.
Petržalskí matičiari sa zúčastnili aj predchádzajúceho matičného oceňovania odbojovej a protifašistickej činnosti matičiarov v máji 2025 v Martine medzi ktorými bol aj Ján Bulík, kde v zastúpení svojho otca prevzal jeho vnuk Ján Bulík Mimoriadnu cenu Matice slovenskej. Dokumentujú to naše obrázky. Vyjadrili sme mu úctu a potešenie so stretnutia.
Na úvod som napísal „náš“ Bulík. Áno, je aj náš petržalský. Petržalskí matičiari si ho pripomínajú pravidelne takmer jedno desaťročie v rámci svojej činnosti. Petržalský matičný rok začíname v januári položením venca pri jeho pamätnej tabuli na Bulíkovej ulici v Petržalke (na obrázku). Túto už pred štvrťstoročím osadil Spolok Slovákov z Juhoslávie. Pri tabuli každoročne pripomíname jeho úžasný zástoj v boji za slobodu a demokraciu. V Petržalke sme privítali tiež jeho vnučku K. Drugovú. Osobnosť J. Bulíka trvalo spája ponad hranice nielen matičiarov, ale aj slovenský národ.
SLOVANSKÍ SNEMOVNÍCI V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI
Skôr než sa účastníci slovanského snemovania (iným slovom Kongresu…) rozišli do svojich domovov zavítali v piatok 12. septembra na krátku návštevu do Liptovského Mikuláša. Do mesta spätého so slovenským obrodením a počiatkom slovenského národného života. Takmer sa stalo sídlom Matice slovenskej. Cestujúcich snemovníkov (medzi nimi aj petržalských matičiarov) privítal podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec. Dvojhodinový program bol veľmi bohatý. V L. Mikuláši sa konal matičný divadelný festival Ivana Stodolu, významného slovenského dramatika, lekára a národovca a zakladajúceho člena Matice slovenskej. Preto sme si pozreli divadelnú inscenáciu súboru ŠAPO z Ploštína: „Lekárske tajomstvo“ a dobre sme urobili. Zvíťazila práve ona. Hneď po predstavení sme sa odobrali do malého divadelného klubu, kde nám podali svojpomocne pripravenú večeru: výbornú „divadelnú“ fazuľovicu. Odchádzajúc z Domu kultúry zadným vchodom matičný podpredseda nás potešil recitáciou úryvku z eposu Sama Chalúpku – Mor ho! Povznášajúci zážitok!
Záver patril prechádzke na Námestie Žiadostí slovenského národa k prekrásne osvetlenej večernej Hodžovej fare na miesto, kde sídlila organizácia, ktorá bola predchodcom Matice slovenskej, zvaná TATRÍN (1844 – 1848). Tu nám jeden z aktívnych účastníkov konferencie doc. Podolan v rámci improvizovanej prednášky pripomenul význam miesta pre kontext vzniku spisovného jazyka, nakoľko súčasná slovenčina vychádza práve z prostredia Liptovského Mikuláša. Liptovský Mikuláš ma aj dnes významné miesto v slovenskej kultúre.
pre redakciu DAV DAV, JOZEF SCHWARZ
