Richard Cviklovič: Vízia lepšej budúcnosti ľudstva - DAV DVA

Zdieľaj článok:

Socializmus, jediná správna cesta pre ľudstvo

Dlhé roky uvažujem nad tým, ako môžem aj ja ešte viac prispieť k tomu, aby sme my ľudia hľadali cestu k návratu k ceste smerujúcej k socializmu. V súčasnej dobe, ktorá je poznačená toľkými vážnymi defektami a abnormálnosťami vo všetkých smeroch, je veľmi obtiažne na Slovensku zorganizovať čo i len malú demonštráciu ľudu napríklad za zachovanie základného práva na úplnú finančnú slobodu. Myslím tým ukončiť nútenie jednotlivca, aby si dobrovoľne nasilu kupoval cestovný lístok výhradne cez aplikáciu (či lístok na vlak aj na pošte, ale na vlakovej stanici už nie, alebo iba za pokutu), aby platil všetko „pohodlne“ cez aplikáciu, pretože ak pôjde na poštu preplatí na poplatku za poštovné, pretože je to tak správne. (0) A to kto povedal, že je to tak správne a je to aj v skutku bezpečné? Prečo nemôžem mať právo vybrať si, či zaplatím v hotovosti na pošte, vlakovej stanici, alebo online? Píšem to jednoducho, bez odborných a pre obyčajného človeka nezaťažujúcich terminologických výrazov a útvarov, o anglikanizme už ani radšej nehovorím.

Príklad v úvode je iba náznak toho, o čom chcem písať. Človek sa dostal do vlastnej pasce vyhlášok, zákonov a ich neustálych novelizácii, zákazov, bezpečnostných previerok na letisku, v banke, v počítači, či v mobile. Pritom pre skutočného odborníka na súčasné technológie nie je problém preniknúť do akýchkoľvek databáz. (1) Čo je horšie, učíme tomu aj umelú inteligenciu, ktorá získava skúsenosti a všetky potrebné informácie o celom systéme v ktorom my žijeme. Dokáže ovládať zbrane, jadrové elektrárne a pod. Hudba budúcnosti? Určite nie. (2) Tak trochu mi to pripomína môj obľúbený film Terminátor. Celkom výstižné a vizionárske.

Príkladov na to v akej absurdnej spoločnosti žijeme je nespočetné množstvo. Napríklad recyklujeme malé umelé nádobky po zjedenom jogurte. Niektorí ľudia ich dokonca umývajú. Zachraňujeme prírodu a planétu pred deštrukciou a sebazničením? To určite nie. Takto nám to je stále hovorené dookola. A čo tankery a lode plaviace sa po moriach? Lietadlá, ktorých sú denne tisíce vo vzduchu, či preplnené diaľnice, cesty prvej triedy dopravnými prostriedkami, obchody a celý trh preplnený zbytočnosťami, ktoré kupujeme každý deň a potom sú vyhodené na smetisko, prepáčte – do recyklačného centra. (3)

V DAV DVA sa písalo aj o družstevníctve. (4) Vynikajúca téma. Je nesporne dokázané, že družstvá a plánovanie výroby, či pestovania plodín (nie splodín), organizovaný chov dobytka (nie jeho likvidácia kvôli uvoľňovaniu plynov do ovzdušia ) dokážu spoločnosť nasýtiť oveľa lacnejšie a v miestnom ponímaní, ako globálna sieť potravinovej „spolupráce“, ktorá vedie iba k jedinému a to likvidácii miestnych farmárov, miestneho trhu a podpore rastu nadnárodných korporácii a ich miliardových ziskov. (5) Či je to priemysel, poľnohospodárstvo, školstvo, alebo akékoľvek iné odvetvie, je dokázané, že kolektívnym spôsobom života a spolupráce a plánovaním je možné dospieť k najvyspelejšej a najnezávislejšej spoločnosti, pritom sa dajú zachovať najvyššie možné spôsoby ochrany prírody a okolia v ktorom žijeme. Človek sa aj zo psychologického hľadiska cíti potrebnejším, pokiaľ vidí, že jeho práca a bytie samotné sú pre všetkých bezprostredne potrebné a prinášajú osoh a radosť. Cíti sa šťastnejším vo svojej komunite, rodine, na pracovisku. Takže nie individualizmus, ale kolektivizmus sú základom úspechu pozitívneho bytia každého jedinca. Rozprávky? Vôbec nie. Československo bolo živým príkladom, že to je možné. V roku 1996 o tom písal aj The New York Times. (6)

Národy žijúce v Československu to dokázali a bez kolonizovania, vojen a zotročovania iných národov a krajín! Kolonizovanie mnohých národov v minulosti viedlo a stále aj vedie k celkovej nerovnováhe ľudského spolunažívania na planéte. Kapitalizmus v ktorom dnes žijeme nás ťahá všetkých do sebazničujúceho sveta plného vojen, nerovnoprávnosti, rasizmu, destabilizácie životného prostredia a celkovej morálnej degenerácie.

A preto som presvedčený, že jedine cesta socializmu môže vytvárať rovnováhu vzájomného a rovnocenného spolunažívania medzi národmi na celom svete a prispievať aj k udržaniu bezpečnejšieho sveta bez vojen a zlepšeniu situácie, čo sa životného prostredia týka. Plánovaná ekonomika, medzinárodná spolupráca, vzájomný rešpekt a úcta medzi národmi, náboženstvami a štátmi je základom spoločného mierového spolunažívania. Kolektívne spolunažívanie ľudí, využívanie prírodných zdrojov na skutočné a nevyhnutné potreby človeka patria do našej množiny. Podpora malého a stredného podnikania, roľnícke družstvá, alebo farmy, priemysel, doprava, školstvo, zdravotníctvo, či energie v rukách zodpovedného štátu sú základom budovania bezpečnej, mierovej a rovnoprávnej spoločnosti.

Starostlivosť o deti a mládež, obrovské prostriedky vložené do vedy a výskumu, podpora verejnej dopravy, zjednotených fariem, plánované hospodárstvo, štátne ambulancie, nemocnice, vodné zdroje, elektrárne, čističky odpadových vôd, podpora kultúry a slobody slova (ale inteligentnou a rozumnou cestou) a všetko, čo človek potrebuje na dôstojný život by malo byť súčasťou našej socialistickej spoločnosti.

Najdôležitejšia otázka je, ako na to? Jednoduchá odpoveď znie takto. Všetci musíme niečo obetovať a vzdať sa pozlátka, ktoré nám zaslepuje oči. Život na dlh, podpora nadnárodných spoločností našim životným štýlom, jednoducho náš prístup k našim životom sa musí od základu zmeniť. Na to nepotrebujeme žiadnu politickú stranu, ani veľkolepé plány, ale iba ochotu zmeniť svet k lepšiemu. Musíme každý z nás začať sám od seba. Kým nie je neskoro. Potom nám nezostane nič iné, iba počkať na reštart spoločnosti, ktorý obyčajne prebieha bolestivou násilnou cestou. A to si žiadny racionálne zmýšľajúci človek určite neželá.

Richard Cviklovič

Za mier, za socializmus!

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď