Rousseau, Fourier, Babeuf, Marx… Prečítajte si vzácne knihy o významných osobnostiach sociálnych hnutí z edície Kdo je

Knižnica DAV DVA uvádza scany edície malých encyklopédií o významných osobnostiach sociálnych hnutí.

Dostal Antonín: Kdo je Jean… by on Scribd


 

Červinka, F.: Kdo je Robert… by on Scribd

Červinka F.: Kdo je Karl Marx by on Scribd

Červinka F.: Friedrich Engels by on Scribd

Červinka, F.: Kto je Grachc… by on Scribd

Červinka, F.: Kdo je Charle… by on Scribd

 

3 thoughts on “Rousseau, Fourier, Babeuf, Marx… Prečítajte si vzácne knihy o významných osobnostiach sociálnych hnutí z edície Kdo je

    • 8. novembra 2018 at 9:36
      Permalink

      Mimoriadne pútavé sú životopisy Rousseaua, Babeufa a Saint-Justa. Miestami až tragikomický je životopis Fourierov a čo sa týka aktuálnosti, tak rozhodne Robert Owen. to bol človek, ktorý prešiel od teórie k činom a vystaval New Lanark, prvú fabriku, kde boli zaistené sociálne práva. Veľmi citlivo sú podané aj životopisy Marxa a Engelsa. Jediným mínusom týchto kníh je typický dogmatický prístup k utopistom ako tým, čo to ešte nepochopili až kým neprišiel Marx a Engels. To je podľa môjho názoru polopravda, pretože niektoré veci zase nepochopili Marx a Engels, predovšetkým to, že ľuďom nemôžete zobrať ideály a vysvetliť všetko materialistickou dialektikou. Ľudia túžia po ideáloch, veľkých príbehoch, nepostačuje im historická nevyhnutnosť. Utopisti chápali aj historickú nevyhnutnosť sociálnej transformácie, ale chápali aj to, že nie všetko sa dá vysvetliť prostredníctvom materializmu. Oprávnená je kritika utopistov pre ich naivitu v dohode s mocipánmi sveta. Niečo podobné predvádzal Fresco, ktorý tvrdil, že sa dobre dohodnúť s korporáciami aby podporili Venus. To je presne ten moment, kde má marxistická kritika naivity pravdu. Ľud sa musí oslobodiť sám, žiadny donori, filantropi to s ľuďmi nemyslia vážne. Iba sa platia odpustky za megavykorisťovanie, ktoré na ľuďoch predvádzajú…
      Žijeme v dobe, kedy utopistov určite treba čítať…

      Reply
  • 8. novembra 2018 at 11:29
    Permalink

    Nemyslím, žeby sa marxizmus vykladal až tak dogmaticky. Veď jedným zo zdrojov marxizmu sa uvádza práve utopický socializmus, teda marxizmus ho prijíma pozitívne, ako vtedajšej dobe zodpovedajúci stav poznania. Ide teda o jeho pozitívnu negáciu.

    No, povedal by som, že dnes došlo k opačnému extrému – úplnému zavrhnutiu materialistického chápania dejín. Ukážte mi, kto ho dnes okrem mňa používa na analýzu dejinného procesu.
    Pritom ja som priveľmi duchovne založený človek, materiálne bohatstvo mi nič nehovorí. Ale čím hlbšie sa duchovne ponoríte do skúmania tohto sveta, zisťujete, že úlohou duchovna je do veľkej miery poznávať práve materiálne, energetické a informačné toky, pochopiť ich logiku a na tomto základe stavať svoje programy.

    Celý tento svet, všetky jeho objekty sú vybavené programom. Skrátka tak ako PC, svet sa skladá z hardwaru (matérie), energie a programu. Sú známe štúdie, ktoré život pokladajú za činnosť génov (Sebecký gén). Aj dejinný proces, vývoj všetkých spoločenských objektov (prvobytný, nevoľnícky, kapitalistický, socialistický) sa riadi tiež programom.

    Otázka preto stojí, všímajú si tie ideály toto programové vybavenie ľudskej spoločnosti, alebo ide čisto o subjektívne želania? Ja tiež snívam, mám ideály, ale nevnucujem ich spoločnosti. Treba si uvedomiť, že subjektívne ideály môžu narobiť veľa zla, pretože vyrobia ľuďom falošné ciele a keď sa nedosiahnu, ľudia ich zavrhnú a prejdú do protipolohy. Do veľkej miery sa to stalo aj socializmu, namiesto reálneho hodnotenia jeho miesta ako poslednej triednej spoločenskej formy, ktorá niesla ešte problémy triednej spoločnosti, sa socializmus predstavoval a dnes o to viac predstavuje ako idealizovaná spoločnosť, raj. Čo ho vzďaľuje od realizácie a dáva priestor kapitalizmu.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *