Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Opäť vám prinášame komentáre akademika Vladimíra Mandu, ktoré publikoval počas septembra na sociálnej sieti Facebook.

Slovenský parlament schválením zahraničnej misie do Mali a Stredoafrickej republiky (za hlasovala koalícia, pelegrínovci, a časť Smeru) nasmeroval Slovensko na cestu vojenskej podpory neokolonializmu. Naša vojenská podpora rozkrádania afrického bohatstva mocnosťami EÚ, nás postupne zbaví argumentu odmietania afrických migrantov z titulu, že my sme Afriku koloniálne nevykorisťovali. (zdroj)

Krátke jazykové cvičenie s názvom príspevku (Prijatie utečencov bude možné aj nariadiť. Musíte byť solidárni, hovorí šéfka eurokomisie Európska komisia predstavila nový pakt o migrácii). Sú to len dve vety, ale tie ukazujú ako sa dnes manipuluje s vedomím čitateľov. V prvej vete sa hovorí, že prijatie utečencov bude možné nariadiť. V druhej vete sa toto nariadenie zdôvodňuje tvrdením, že musíme byť solidárni. Ak ale z daného tvrdenia odstránim „křoví“, ktoré zastiera jeho skutočnú podstatu, tak dostaneme, nie to, že musíme byť solidárni, ale to, že nariadenia EÚ musíme poslúchať. Samotný výraz, „musíme byť solidárny“ sa skladá z výrazov, ktoré sa vzájomne vylučujú, lebo kde je „musím“, tam je solidárnosť irelevantná a kde je „solidárnosť“ tam práve nemusím. (zdroj)

Americká globálna vojna proti teroru spôsobila, že minimálne 37 miliónov ľudí muselo opustiť svoje domovy, konštatuje správa vypracovaná pre Brown´s University of War Project. Správa berie v úvahu len väčšie vojnové akcie US a jeho spojencov vedené po 11. septembri 2001 akými sú vojna v Afganistane, Iraku, Líbyi, Pakistane, Filipínach, Somálsku, Sýrii a v Jemene. Uvedená správa ma zaujala len preto, že opätovne sa v EÚ začínajú riešiť migranti, ale tak, že jedna zo základných príčin, ktorou je „vojna proti teroru“ obohatená „vojnou za demokraciu“, ku ktorým aktívne prispieva aj EÚ sa nijako neriešia. Takže EÚ nás namiesto skutočného riešenia problému migrácie núti riešiť dôsledky jej vlastnej politiky. Recept je jednoduchý, je potrebné prestať zo zasahovaním do vnútorných záležitostí iných štátov a nekompromisne presadzovať mierové riešenie konfliktov, potom nebudú vojnoví migranti. (zdroj)

Čo si máme ako občania myslieť o prezidentke Čaputovej? Dnes hostí a podpisuje dohody s prezidentom Ukrajiny, tej krajiny, ktorá od 1. januára 2019 oslavuje výročie narodenia S. Banderu, ukrajinského fašistu, o tej krajine, kde včera šiesty odvolací súd v Kyjeve zrušil zákaz používania symbolov ukrajinskej SS divízie Galizien (eadaily.com/…/proshchay-nyurnberg-diviziya-ss-galichina-opr…). Čaputová si asi nepamätá, že ešte v januári 2010 sa vtedajší prezident V. Juščenko rozhodol posmrtne vyznamenať S. Banderu titulom Hrdina Ukrajiny, vyznamenanie, ktoré ale europarlament a viaceré židovské organizácie odsúdili a Juščenko vyznamenanie nakoniec v 2011 anuloval. Lenže post-majdanovský parlament v 2018 nakoniec rozhodol, že 1. január bude na Ukrajine sviatkom narodenia ukrajinského fašistu S. Banderu. Ako si má teraz občan Slovenska vysvetliť konanie Čaputovej, ktorá pri príležitosti osláv 75. výročia ukončenia druhej svetovej vojny vyhlásila : „Ako spoločnosť sme povinní odhaľovať tých, ktorí sa hoc aj skryte a cez rôzne symboly hlásia k zločineckej ideológii, ktorá spôsobila smrť či utrpenie desiatkam miliónov ľudí.“ Či jej vyhlásenie o „povinnosti odhaľovať“ tých, ktorí skryte oslavujú fašistov sa netýka tých, ktorí fašistov oslavujú verejne? Alebo sa ňou vyhlásená povinnosť týka len občanov, a jej sa to netýka? (zdroj)

Ako Európa ničí americké lesy v mene boja za klimatickú zmenu. Tu máme jeden z príkladov zelenej politiky EÚ, o ktorom sa v našich médiách nič nedočítate. Podľa zverejnených údajov sa v EÚ ešte donedávna produkovalo 60% elektriky zo spaľovania biomasy, v ktorej hrá dominantnú úlohu spaľovanie drevených peliet. Hovorím donedávna, lebo jedným z najväčších spaľovateľov biomasy na výrobu elektrickej energie nie len v EÚ, ale aj vo svete je U.K., za ním v EÚ nasledujú Holandsko a Dánsko. Spaľovanie drevených peliet bolo v rámci EÚ Renewable Energy Directive program, zaradené medzi uhlíkovo neutrálne zdroje za podmienky, že za vyrúbané stromy sa nasadia nové, ktoré svojou absorpciou uhlíka nahradia staré. Uvedený program však nijako nepočítal z dovozom drevených peliet a teda aj rúbaním stromov v iných krajinách a tak sa za podpory uvedeného programu začali likvidovať lesy na juhu USA, ktoré sa zakrátko stali najväčším svetovým vývozcom drevených peliet na svete. Pod maskou „obnoviteľnej energie“ uvrhol nenásytný európsky dopyt po drevených peletách lesy a komunity žijúce na danom území pod existenčnú hrozbu. Nám teraz neostáva nič iné len dúfať, že plán zelenej politiky EÚ neobsahuje v sebe ďalšie kontraproduktívne prekvapenia, ktoré namiesto ochrany životného prostredia ho uvrhnú ešte do horšieho stavu, než v akom je teraz. (zdroj)

Európska komisia podľa vyjadrenia euobserver „EU migration pact to deter asylum“ tvrdí, že systém kvót presadzovaný predchádzajúcou komisiou nahradila tzv. „return sponsorships“ podľa ktorého, krajiny ktoré nebudú chcieť prijať migrantov budú mať povinnosť počtu odmietnutých migrantov zabezpečiť na vlastné náklady návrat z krajiny EÚ do ich vlasti. Budú mať k tomu čas 8 mesiacov a ak sa im to nepodarí, budú si musieť uvedený počet migrantov presunúť na svoje územie a zo svojho územia sa snažiť ich vrátiť do ich krajiny. „Those that choose to return someone from the member state under stress will have eight months to do it or will be required to take in that person to finalise the return from their own territory.“ Z návrhu je jasných niekoľko vecí a to že systém kvót migrantov sa zmenil len v tom, že buď bude štát povinný stanovený počet migrantov prijať alebo stanovený počet migrantov poslať domov. Ale poslať domov migrantov vo väčšine prípadov nie je možné, pre veľmi rozmanité príčiny, tak ako to vidíme u krajín, ktoré sa márne pokúšajú odmietnutých migrantov vrátiť domov. Babišov argument, že ak nikoho neprijímame tak nemôžeme mať aj povinnosť niekoho vracať je dobrý, len nie je jasné či vydrží. (zdroj)

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *