Z končín ďalekých, aj keď dnes blízkych,
zo smeru, z ktorého už raz išla,
bola už v nížinách, bude aj v horách,
Čierna smrť si po nás po storočiach prišla.

Zábrany nemá, múr ju nezastaví.
Presne ako vtedy, keď prišla sťa zjavenie.
Žiadny liek ju nikdy nenapraví.
Pred smrťou tentoraz nebude dlhé trápenie.
Keď prišla po prvé, „ľudstvo“ takmer vymizlo.

Ale zvyknúť sa dá na všetko, ešte mnohokrát tu bola.
Od strachu si však každé knieža vždy do pery hrýzlo.
Brala každého. Od pána po chudobného vola.
A akí boli lekári? Nuž, len púšťať žilou.

Felčiari, šarlatáni, čo jej skôr boli na pomoci.
Dnes vraj disponujú omnoho väčšou silou.
Poraziť tú potvoru opäť nebude v ich moci.
Ako je to možné? O vesmíre sa hádame,
aj keď nikdy sme v ňom neboli!

Vo všetkých smeroch bádame,
tvrdá práca nás už nebolí.
Načo teda je dobrý pokrok technológie
či vedy, keď liek na Čiernu smrť je na báze Utópie?

Hej, páni doktori! Opäť budete šarlatánčiť
a čakať, že tá potvora bude onedlho končiť?!
Všetko, čo je ďaleko, je dnes na dosah ruky.
Čierna smrť ďakuje, aspoň ďaleko chodiť nemusí.

Preto rýchlejšie rozšíria sa pekelné muky.
Aj vtedy išli rýchlo, no rada cestovať skúsi.
Odrazu si budú všetci ľudia blízki.
Keby ich všetkých radšej láska spojila.
Ich telá budú pre Čiernu smrť zisky.
Nikdy nikoho príliš dlho tou pliagou nekojila.
Géniovia svetoví vravia, že je to v poriadku.
Keď sa však nemocnica za pár dní postaví, tak už asi nie je.
O skutočnom stave sa klame v každom jednom plátku.
Už nikto nevie, čo sa s Čiernou smrťou deje.

Ešte necítiť jej slučku na vlastnom krku.
No keď sa ucíti, bude už koniec.
Pliaga sa uhniezdi v každom bruchu.
Nebude kto hroby kopať, nieto ešte klásť veniec.
Tak sme sa my vojen či pádu internetu báli,
že sme na novú pandémiu zabudli.

My, páni tvorstva, aby sme proti nej stáli?
Radšej aby sme si ešte tých pár dní zdravia užili.
Aj tak je to už jedno…
Po prvé vyhubila polovicu známeho ľudstva.
V tej dobe náboženských fanatikov to vraj bolo normálne.
Aj teraz si možno pokosí toľko z moderného družstva.

Pánov či chudákov – aby to bolo morálne.
Takže kedy panika vypukne?
Do pár dní? Mesiacov? Hodín?
Možno vtedy, keď hon na čarodejnice vzbĺkne,
keď rôznymi spôsobmi smrti skončí mnoho rodín.
Nuž, čakajú nás časy temné.

Možno nás nie vírus, ale vojna či čosi iné skolí.
Každopádne ľudstvo nečakajú chvíle pekné.
Rana ľudstva sa čoraz viac otvára a bolí.
Je jedno, ktorý zo štyroch jazdcov vyrazí ako prvý.

Všetci sa stretnú u Čiernej smrti na káve.
Každý napokon ľudstvo svojou „troškou“ zdrví.
Všetci budú konať po dávno napísanom práve.

Tomáš Beník, 31. 1. 2020 

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom