Zverejňujeme špeciálne (pri príležitosti výročia černobyľskej katastrofy) jeden zo starších, ale stále aktuálnych článkov ročenky DAV DVA. Spisovateľ Miroslav Majerník sa tu venuje seriálu Černobyl.
Černobyľ, memento živým, skutočnosť a fámy.
Hrany komerčný, koprodukčný miniserial americkej televízie HBO a britskej televízie Sky, Černobyľ natočený podľa o skutočnej historickej udalosti znovu rozvíril už stabilizované vody tejto jadrovej tragédie, ktorá sa odohrala pred vyše tridsiatimi troma rokmi, kde nezodpovednosťou vedúcich pracovníkov jadrovej elektrárne pri experimente došlo k výbuchu jadrového reaktora a nie ako sa uvádza že, došlo k jadrovému výbuchu, lebo tieto dva pojmy z odborného hľadiska sú rozdielne.
Nech už bola skutočnosť akákoľvek, hneď po tragédii začali vznikať rôzne konšpiračné teórie, ktoré rokmi naberali na intenzite, čo do výpočtu hospodárskych škôd a ľudských životov, fámy ktoré oživil aj spomínaný miniserial, budú časom rásť geometrický radom, je dobré si overiť fakty. Preto, aby sme boli objektívni, a v prvom rade na oživenie pamäte treba pozrieť čo sa vtedy skutočne stalo.
Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986, v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. V priebehu experimentu a testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora typu RBMK-1000 sa do vzduchu uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 70 % [1] rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je ťažké presne zaznamenať počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyli – odhady sa pohybujú od stoviek po stovky tisíc. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo. Sovietsky zväz uviedol v roku 1987 oficiálne straty: 31 mŕtvych (toto číslo sa dodnes nezmenilo).
Toto sú fakty, ktoré doposiaľ nikto nevyvrátil aj keď rôzni autori to spochybňujú a nahradzujú svojimi teóriami.
Samotná debata k filmu na sociálnych sieťach je dosť nereálna, ale tam sa medze reálnosti nekladú, tak to potom tak čitateľ posudzuje a vyberie si čo uzná za vhodné. Prekvapila až recenzia k filmu na stránkach HN/č.113, zo dňa 13.6.2019 od autorky Kataríny Runnovej. Podľa autorky a tvorcov seriálu ktorý si okamžite našiel svojich priaznivcov, ale aj odporcov sa uvádza, „že počas osudovej noci o 01.23 došlo k najväčšiemu jadrovému výbuchu.“ V predmetnom článku v rubrike zaujímavosti o seriáli Černobyľ aj samotná autorka uvádza oficiálne skutočnosti. Citujem: Počas explózie reaktora vyhasli dva ľudské životy a ďalších 28 ľudí zomrelo na následky silného ožiarenia v priebehu niekoľkých mesiacov po nehode, čo v podstate korešponduje aj z oficiálnou verziou a Wikipédiou. Nesedí fakt ako to tvorcovia seriálu posudzovali, lebo vojenské útoky atómovou bombou na japonské mesta Hirošima a Nagasaki v auguste roku 1945 kde došlo k jadrovému výbuchu museli byť oveľa väčšie pri ktorých v jednom momente zahynulo viac ako stotisíc ľudí a ďalší v priebehu niekoľkých rokov z nemoci z ožiarenia.
Každá takáto tragédia pri ktorej zomierajú nevinní ľudia, nech je to z akýchkoľvek pohnútok či sú to vojenské útoky, experimenty a pod. sú odsudeniahodné preto ich treba v záujme reality posudzovať pravdivo a to aj v prípade hranej rekonštrukcie tak citlivej historickej udalosti akým bol Černobyľ. V takých to prípadoch ide o to aby sa ľudstvo z toho poučilo a nie navzájom rozoštvávalo, len preto, že lživými tzv. pravdami jednej strany zainteresovaní chcú poškodiť stranu druhu.
PhDr. Miroslav Majernik
___________________________________________________________________________
Žiaľ Bohu dnes je v mode špinavá propaganda a klamanie na prvom mieste. Tî, ktorí sa snažia hovoriť ľuďom pravdu sú nalepkovaní… Veľmi sa čudujem tomu čo sa dnes robí nielen v politike ale aj medzi ľuďmi. Verîm že pravda zvíťazí.