Keď som kedysi ako študent strednej školy posielal svoje prvé články do vtedajších okresných novín, celý vzrušený v očakávaní som sledoval, či budú uverejnené a kedy. Neviem sa rozpamätať, či sa stalo, že mi nejaký príspevok neuverejnili, ale vždy som bol šťastný, keď som svoj článok objavil na niektorej zo štyroch strán novín, ktorých počet sa v tom čase zdvojnásoboval len výnimočne pri nejakých významných výročiach. Samozrejme ma ani nenapadlo čakať za články nejakú odmenu. Tá však prišla tiež, aj keď o niečo neskôr, keď som sa stal už pravidelným prispievateľom do okresných novín. Podobne to bolo aj v denníkoch, či v ďalších časopisoch vtedajšieho socializmus budujúceho Československa, do ktorých som neskôr prispieval svojimi článkami. Jediné – niekdajšie podnikové noviny neplatili svojím dopisovateľom honoráre, ale raz za rok obyčajne na Deň tlače dávali vecné odmeny .Všetky tlačové média si vážili tých, ktorí im ich pomáhali tvoriť svojimi príspevkami. Aj keď sa vtedy socializmus nevybudoval, nepamätám si, že by mi niekto zostal dlžný či už len korunu za príspevok, hoci to neboli žiadne horibilné financie. A hoci v tom čase tzv. normalizácie bolo veľa novinárov prepustených z práce, ( dokonca i ja), zakazovali im písať a niektorí sa ocitli na čas možno aj vo väzení, nikdy som nepočul o ohrození života novinára, či jeho zavraždení, ako sa to dialo o viac ako dve desaťročia neskôr, keď nežná revolúcia priniesla prechod od totality k demokracii a a od tzv. socialistického zriadenia ku kapitalistickému.
Noviny a média vôbec ovládli súkromné osoby, najmä bývalí funkcionári, či ich potomkovia alebo šikovní politickí makléri, a ďalší zbohatlíci. Veľká časť sa stala majetkom bohatých vlastníkov médií zo zahraničia . A odrazu honoráre akoby prestali existovať. Ani naoko solídne tlačené média ich neplatia. Nehovoriac už o okresných novinách, či iných regionálnych médiách. Možno, neviem, keby ste boli inevestigatívni , ale či by vám stálo za to riskovať život…..
V jednom z minulých predvolebných období vznikol celkom zaujímavý projekt celoslovenských dvojtýždenníkov , ktoré sa nazývali Naše novinky a vychádzali v každom okrese. Tvorcom, ktorí mali s nimi zluvu aj platili, avšak čím viac sa blížili voľby a bolo jasné, že politický subjekt, ktorý projekt zastrešoval, vo voľbách neuspeje, tým dlhšie sa na odmeny čakalo až nakoniec neboli žiadne a subjekt ostal do dnes dlžný všetkým tvorcom tohto projektu nemalé peniaze….
Skrátka vo sfére tlačených médií si dnes každý robí, čo chce. Neviem, či v tom niekto niekedy dokáže urobiť poriadok, keďže nikto na nikoho nemá dosah, je to všetko súkromná sféra. Ešteže existujú také médiá, ako je televízia, keďže tú si pochvaľujú aj komparzisti mnohokrát nezmyselných seriálov, lebo tí honoráre, aké-také, zatiaľ vždy dostali. Takže všetci, čo píšete do tlačových médií a neskutočne vás to baví , prejdite na televízne herectvo a do komparzu. Aj tak viem, že to nikdy nespravíte, lebo v novinárčine vidíte naďalej časť svojho životného poslania a nemusí by zrovna investigatívne…
F.Lhotský
So záujmom som si prečítal všetky dnešné články DAV/DVA, no najviac ma zaujal článok pána F. Lhotského, kde opisuje svoj dopisovateľský príbeh do vtedajších, podnikových, miestnych, okresných, či celoštátnych novín. Tento príbeh niekdajšieho dopisovateľa sa hodí ako ušitý nielen na mňa, ale aj všetkých tých niekdajších prispievateľov novín, ku ktorým dnes po Prevrate pribudli tzv. investigatívni novinári. Ja som prešiel toho viac a robil som takmer vo všetkých kategóriách, od okresných, cez krajské a robil som aj v Roľníckch novinách i v Roháči, keďže som profesionálnym humoristom, mimochodom teraz robím internetový Humorikon. To však ie je podstatné. Kľúčové je to, že dnes sa nevie komu noviny a ich tvorcovia patria, respektíve slúžia, kto je ich majiteľom a akú politiku presadzujú. Samozrejme záujmy ich vlastníkov a chlebodarcov, najmä zahraničných, konkrétne Západných, ktorým patria. Neviem prečo, ale máloktoré noviny, takmer žiadne nevyplácajú honorár. Najmä tie, ktoré sú proslovenský a konzervatívne orientované, čiže nemajú dostatok inzercie a strýka Sama, ktorý by ich štedro za svoje záujmy a služby dotoval. Najhoršie, že takmer všetky média sú v rukách západných vlastníkov a čo je najhoršie, že sa nepíše o ľuďoch, ktorí tvoria hodnoty a ani o významných akciách, kultúrnych či iných, čiže nepíše čo sa v nich deje, ale ak by náhodou vznikol, povedzme v Kultúrnom dome požiar, alebo by nejaký aktivista sa zo zúfalstva pokúsil vziať si život, toho sú plné noviny, televíziu nevynímajúc. Čiže záujem a účel je nerobiť ľudom radosť, ale vnášať do nich strach a kŕmiť ich senzáciou a netýka sa to iba bulváru, ale i verejnoprávnej televízie, ktorá sa nám navyše snaží vtlačiť do havy dezinformačné kaleráby a vymývať mozgy Takto je to všetko zvrátené v tom našom vysnívanom kapitalizme. milan kupecký