Zdieľaj článok:
- Aké sú základné hodnoty, za ktoré má v súčasnoti ľavica bojovať?
- Aká má byť súčasná pozícia voči globalnému kapitalizmu?
… Diskusné fórum je priestor na interaktívnu diskusiu na rôzne témy. Pridať sa môže každý na tomto linku.
Ovládanie a orientácia je veľmi jednoduchá, prihlásiť sa dá aj cez facebookovy, alebo gmail účet.
Poďte spolu s nami diskutovať!
Diskusné fórum ? Veľmi dobrý nápad, lebo v diskusii sa rodí pravda.“ Zem kráľa Miroslava“ z múdrej rozprávky Pyšná princezná, do ktorej si človek z tejto dusnej kapitalistickej demokratickej totality môže odskočiť „zaspievať“. Fajn!
Paní Slavomíro, plně souhlasím. )
Ono podobenství se zemí krále Miroslava z Pyšné princezny prostě píše. ) Má poklona, bravo. )
1.) Aké sú základné hodnoty, za ktoré má v súčasnosti ľavica bojovať?
V krátkosti – také isté, ako boli v 19. a 20. storočí. Sú to tradičné „chlebové“ ľavicové témy týkajúce sa postavenia a životnej úrovne najširších más obyvateľstva a najnižších vrstiev spoločnosti, vrátane rôzne znevýhodnených.
Kým bude kapitalizmus, vždy bude jestvovať protichodnosť záujmov vlastníkov výrobných prostriedkov so záujmami používateľov výrobných prostriedkov. No a ľavica samozrejme tradične háji záujmy pracujúcich. Tu niet kam ustúpiť – toto robí ľavicu ľavicou. Toto musí byť nosná téma ľavice – kmeň jej politického programu.
Pokiaľ sa ľavica týchto tradičných tém vzdá v prospech rôznych zástupných „problémov“ a rôznych „menšín“ , stáva sa z nej bezpohlavný politický prúd, ktorý v mojich očiach už nie je ľavica a neháji moje záujmy a záujmy celej triedy do ktorej patrím. Príkladom je samozrejme politika tzv. euroľavice ( či sociálnej demokracie ), ktorá cez storočie v kolaborácii s kapitalizmom zrádza strednú a dolnú triedu. Mnohokrát sa stalo, že sa sociálna demokracia spolčila radšej s pravičákmi, ako by mala spolupracovať s komunistami. Je však neuveriteľné, že vrámci tried ich voličstva nejestvuje historická pamäť, ktorá by im tie zrady spočítala – sociálna demokracia žiaľ ostáva v Európe stále hlavným ľavicovým prúdom.
Takže hlavným programom ľavice by mali byť zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich, spravodlivejšie prerozdeľovanie výnosov práce medzi pracujúcimi a kapitalistami, zlepšovanie pracovných podmienok pracujúcich, odstránenie nezamestnanosti, vybudovanie mohutného sociálneho systému ( odstránenie strachu z „neprežitia“ ), vrátane podpory mladých ( výstavba bytov a podpora pôrodnosti „politikou 2 detí“ na udržanie počtu obyvateľstva ), vybudovanie silného štátneho sektora hospodárstva, oddelenie súkromného podnikania od štátnych zákaziek v čo najväčšej miere – štátne zákazky pre štátne podniky ( stavebníctvo, energetika, … ), oddelenie zdravotníctva a sociálnych služieb od súkromného podnikania, presadenie idei neodeliteľnosti zeme a vody od štátu – zem a voda patria štátu a sú nepredajné, štát ich len dáva do prenájmu občanom a podnikom, zaviesť určitú formu práva na bývanie a znemožniť ručenie za pôžičky obydlím, …… a vlastne načo to všetko tu vypisovať ?
Na rozdiel od „západu“ my máme skúsenosť s REÁLNYM socializmom. Vyššie načrtnuté tézy ľavicového programu, tu vo viac či menej podobnej obdobe už REÁLNE fungovali. My si máme z čoho brať príklad a postupne upravovať a ladiť systém vzhľadom „na požiadavky doby“.
2.) Aká má byť súčasná pozícia voči globalnému kapitalizmu?
Odmietavá !
Človek nemusí byť politológ rezaný atómovou fyzikou, aby videl, že globalizácia slúži kapitálu, a nie pracujúcim ľuďom. Pokiaľ platí nepriama úmera medzi počtom ľudí a ich bohatstvom ( pyramída kapitalizmu ), potom platí, že kapitalizmus, a jeho upgrade 3.0 globálny kapitalizmus je tým výhodnejší ( ale aj nevyhnutnejší ! ), čím ste na uvedenej pyramíde vyššie. Takže nám, niekde na spodných poschodiach tejto pyramídy blahobytu globalizácia prinajmenšom škodí, ak nás priamo neničí.
Pokiaľ je Európsky zväz politickým zjavením globalizácie, potom aj tento projekt by mala ľavica poslať „do kytek“. Je ťažko predstaviteľné, že báčik z Hriňovej bude mať taký prehľad a taký dosah na svojich politických zástupcov v Bruseli ako má v Prešporku, a že sa pri presadzovaní svojich záujmov aktívne spojí s Joãom od Mertoly aby „lobovali“ u svojej politickej skupiny v Eurosneme.
Ak k tomu pridáme podozrenia ( ?), o ktorých sa v hlavnej tlači nehovorí, a to že vďaka globalizácii a s ňou spojenoým cudzím vlastníctvom od nás utečie viac „peňazí“ ako sa k nám dokotúľa „vďaka“ eurofondom potom hádam nie je čo riešiť.
Želal by som si, aby politika ľavice bola introspektívna pod heslom „nikto nám nepomôže – pomôžme si sami“, s podporou návratu k národným štátom ( čo napríklad v takej Británii už asi ani nebude možné, vďaka celosvetovému „mixu“ ) a podporou vlasteneckých hodnôt, ako protipólom globalizácie. Na poli hospodárstva, to je zvrchované využívanie colnej ochrannej politiky. To však v žiadnom prípade neznamená stop medzinárodnej spolupráci – naopak, tá umožňuje všeobecnú racionalizáciu ( my vyrobíme toto – vy vyrobíte tamto ). Ak už nie spolupráca v takej šírke, ako bolo RVHP, tak veľmi zaujímavou možnosťou je spolupráca a obchod stredoeurópskych krajín ( CZ, SK, PL, H ) s veľmi podobným výkonom hospodárstva.