Zvárač-zámočník Peter Ondrejka: „Sloboda, rovnosť, bratstvo zmizli ako smrad“

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Ďalší rozhovor v našej sérii, podávajúcej svedectvo tejto doby z pohľadu tých najpovolanejších – bežných, vykorisťovaných ľudí z davu, s dennodennými neblahými skúsenosťami s kapitalistickým režimom, pripravil Mgr. Lukáš Perný. Tentoraz sa zhováral so zváračom a zámočníkom Petrom Ondrejkom, ktorý ťažko pracuje v Nemecku a po večeroch číta socialistickú literatúru.

Peter na úvod sa nám predstav, čim sa živíš, aký je tvoj životný príbeh a ako si sa dostal k socialistickému mysleniu a svetonázoru?

15271447_1324523487591935_227681813_o
Ondrejka pripomína archetyp triedne uvedomelého robotníka – cez deň maká v závode, aby po večeroch študoval protisystémovú literatúru. Foto: archív PO

  Som Peter Ondrejka, mám 34 rokov, živím sa ako zvárač, zámočnik cca 15 rokov. Môj život, pracovné zaradenie a skúsenosti sa formovali od kastovo najvykorisťovanejšej skupiny. Nespravodlivosť od našich podnikateľov, nespravodlivé prerozdeľovanie, bezprávie, pohŕdanie a ich mamonárska roztopaš – to všetko mi nepasovalo so všetkými výrokmi a skutkami politikov, tak som sa začal pýtať starších ako to bolo predtým. Výhody socializmu začali prevyšovať nad slobodou a demokratickým výberom (marketingovým výberom založenom na sympatiách ála Miss krásy). Do rúk sa mi začali dostávať knihy, ktoré ponovembroví demokrati vo veľkom ničili. Veľkým impulzom bola KSS v parlamente a jej odraz sveta, ktorý sa stotožňoval s mojimi skúsenosťami. Zvárame rámy, haly a montujeme na mieste. 7€ na hodinu, mal som aj 15-18€ v Nemecku. Nezdravá robota, ale nič iné neviem. Naštudoval som si DAV DVA (nulté číslo), jednoznačne dobré čítanie, páči sa mi to.

Zažil si už tú známu vetu – “veď na ulici čaká rad na tvoju pozíciu”?

  Áno ,aj keď v mojej profesii je málo nasledovníkov. Boli také časy, keď pri nedostatku odborníkov mal náš premiér záujem dovážať zahraničných pracovníkov. Len nech sa nezvyšuje cena práce. Výsledok? Pracujem v Nemecku a pri porovnaní produktivity (menšia intenzita), sociálneho servisu a odmeny sa môj postoj k našim podnikateľom ešte viac zradikalizoval.

Pokúsil si sa o kolektívne vyjednávanie, keď si mal vo firme problémy, či každý zamestnanec išiel za seba?

15225396_1324523520925265_1692843942_o
Robotník (po novom „operátor“) obsluhuje stroj – a sám sa ním stáva… Foto: archív PO

  Samozrejme a formy nátlaku mali spoločenský aj individuálny charakter. Pri prvom som ako organizátor letel na dlažbu a doma som mal v tom čase bábätko v postieľke. Pri individuálnom som presadzoval rovnaký plat ako robotník v domácej krajine (francúzska firma). Odpoveď? Riaditeľ buchol do stola päsťou a povedal “…to tu môžeme potom zavrieť!” To známe francúzske: “sloboda, rovnosť, bratstvo” zmizlo ako smrad. Vieš, aká je inak konkurencia medzi robotníkmi v dielni. Nielen, že sa boja o flek, ale neporadia ti ani svoje know-how. A čo si ja pamätám, tak toto tu predtým nebolo. Zlé ľudské vlastnosti a roztopaš.

Mal si v práci niekedy problém kvôli názorom, ktoré píšeš na sociálnych sieťach?

  Nie, lebo ja som svoje názory a hodnotenia vravel priamo na pracovisku a preto som bol vážený alebo nenávidený face to face. Som hrdý nato dodnes a postupným vývojom sa môj obraz ešte viac potvrdzuje u ľudí, ktorí vtedy váhali. Podotknem, že boj so zamestnávateľmi bol ešte pred hospodársku krízou a veľa robotníkov bolo vtedy odtrhnutých od reality. Mali svoj americký sen.

Ako vnímaš tzv. slovenskú inteligenciu, t. j. rôznych rektorov, ekonómov atď., kde robia podľa teba chybu pri osvete spoločnosti?

15281088_1324523484258602_887927919_n
Jedno rýchle „selfíčko“ pre DAV DVA a hajde naspäť zvyšovať nemecké HDP. Foto: archív PO

  Odborníci sa tam nedostanú, a aj keď áno, tak pochopiteľne sa prispôsobia okoliu (kradnú, klamú, podvádzajú a držia národ v poslušnosti). Naučia sa papagájovať, finančne ich zahoja a tým sa odtrhnú od reality. Mne názorovo blízki odborníci nedostávajú priestor v médiách. Sú odstavení na vedľajšiu koľaj, veď dnešný establišment si nebude ťahať do spoločenského života konkurenciu. Riešenie? Fúha… No comment.

Ako vnímaš ty takzvané ľavicové témy – kooperáciu, spoluprácu a vôbec toto delenie na pravicu a ľavicu a to, čo je možné vidieť u tých, ktorí sa k týmto smerom hlásia v realite?

  Parlament je príkladom – rozdiel medzi ľavicou a pravicou nie je žiaden. Obidve sú za to isté. Len každý by to robil inak (NATO, EÚ, euroval, ekonomická vojna proti Rusku). Protifašistickí bojovníci slávnostne otvárajú plynové prípojky s Jaceňukom, velebia Clintonovú, presadia CETU (dvojča TTIP) a poklonkujú sa Bruselu. Aké odporné! Nakoľko vedia, ako ľudia začali uvažovať, tak svojimi technikami ako rybári rozhodia sieť pre najširší záber pri voľbách. Zbytočné delenie a výber má za následok konflikty medzi ľuďmi a niekomu to vyhovuje, súdržnosť sa láme… Keď si zoberieš svet globálne, tak Európa je kontinent s najväčším množstvom konfliktov. Celá história premlátená, znivočená a prelínanie ideí má do značnej miery sledovať odstraňovanie neduhov. Inak, mám knihu v českom preklade od V. I. Lenina a ten dostal otázku, aký je rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Odpovedal: “Žiaden, obidvaja sú za jedno a to isté a aby to kazdý robil inak”. A na Slovensku to platí tiež.

Angažuješ sa nejako za zmenu systému?

15226396_1324523507591933_878175933_n
Vytúžená pauza – zopár „súkromných“ minút, počas ktorých stíhaš akurát tak jednu cigaretku, zopár hltov z kofeínového životabudiča a čosi malé pod zub. Foto: archív PO

Zúčastňujem sa volieb, ale tým to končí. Aj keby som sa rozdal, tak to nepomôže. Nemám síl bojovať s hlupákmi na politickej úrovni. Zmenu robím v práci, pri technologických postupoch a reorganizácii neplodnej práce. Tam bojujem a má to výsledky. Ale celospoločensky? Nato som slabý. Skúsenosť nadovšetko alebo sýty hladnému neverí… Stal sa zo mňa divák a konám iba dobrou radou alebo nechám na ľudí, aby začali sami premýšľať… Tá vízia, tá revolúcia sa začína od seba. Štrngať kľúčami by si mali politici a podnikatelia vo vlastnej hlave. Tam je začiatok.

Spomenul by si nejaký konkrétny príklad zlého prístupu zamestnávateľov?

  Prehovoril ma jeden šmelinár. Doma. Že zháňajú zvárača. Bol som tam 4 dni a zažil totálne peklo. Sme tam dvaja a jeden majiteľ furt pri nás. Žiadna káva, cigareta, ani rozprávať sa. A ešte by sa chcel so mnou akože kamarátiť. Žiadne práva, iba čo on povie. Stál pri mne, kontroloval každý zvar. Liberáli slobodu dávajú iba podnikateľom, aby si mohli robiť, čo chcú. A ešte mi vravel, že vyráta, čo mám zarobené. Staré dobré bývalé závody Milex. Teraz nám sem dali uzurpátorov. Pozri si toto, čistá pravda (video nižšie). Dnes počujem iba kariéra, úspech, šikovnosť. Mne je vás, začínajúcich, ľúto…

Horné foto: AK Rockefeller, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *