V exkluzívnom rozhovore pre revue DAV DVA kubánsky veľvyslanec RAFAEL PAULINA PINA BÉCQUER podrobne vysvetľuje dôsledky amerických sankcií, približuje opatrenia, ktorými sa Kuba snaží čeliť energetickej a hospodárskej kríze, a odpovedá aj na otázku, či v súčasnosti existuje reálna hrozba vojenskej agresie USA proti Kube. Rozhovor sa dotýka aj odkazu FIDELA CASTRA, ktorého sté výročie narodenia si Kuba tento rok pripomína ako symbol suverenity, odporu a sociálnej spravodlivosti. Rozhovor pripravil Lukáš Perný.
Kuba dnes čelí jednej z najvážnejších geopolitických a ekonomických skúšok za posledné desaťročia. Nové výkonné nariadenia administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa z 29. januára a 1. mája 2026 znamenajú ďalšiu eskaláciu dlhoročnej blokády, ktorú Havana označuje za ekonomickú vojnu proti kubánskemu ľudu. Sankcie nadobúdajú bezprecedentný extrateritoriálny rozmer a podľa predstaviteľov Kuby i viacerých expertov OSN zasahujú nielen samotný ostrov, ale aj tretie krajiny, spoločnosti a občanov spolupracujúcich s Kubou.
ESP: Cuba enfrenta hoy una de las pruebas geopolíticas y económicas más graves de las últimas décadas. Las nuevas órdenes ejecutivas de la administración del presidente estadounidense Donald Trump, emitidas el 29 de enero y el 1 de mayo de 2026, representan una nueva escalada del prolongado bloqueo que La Habana califica como una verdadera guerra económica contra el pueblo cubano. Las sanciones adquieren una dimensión extraterritorial sin precedentes y, según representantes cubanos y varios expertos de la ONU, afectan no solo a la isla, sino también a terceros países, empresas y ciudadanos que mantienen relaciones con Cuba. En una entrevista exclusiva para la revista DAV DVA, el embajador de Cuba explica en detalle las consecuencias de las sanciones estadounidenses, presenta las medidas adoptadas por Cuba para enfrentar la crisis energética y económica, y responde también a la cuestión de si existe actualmente una amenaza real de agresión militar de Estados Unidos contra Cuba. La conversación aborda además el legado del comandante Fidel Castro, cuyo centenario de nacimiento Cuba conmemora este año como símbolo de soberanía, resistencia y justicia social. Al final del artículo publicamos también la traducción completa de la entrevista al idioma español.
V minulosti DAV DAV robil s veľvyslancom kubánskej republiky Rafaelom P. Bécquerom nasledujúce rozhovory:
- Kuba bola prijatá za partnerskú krajinu BRICS, hlavnou prekážkou rozvoja je blokáda, ktorú Spojené štáty uvalili na Kubu (rozhovor s veľvyslancom Kubánskej republiky Rafaelom Pino Bécquerom) (1. časť),
- MEDZI HUSÁKOM A CASTROM EXISTOVALO VEĽKÉ PRIATEĽSTVO, OBAJA SÚ HISTORICKÉ OSOBNOSTI OBOCH NÁRODOV (rozhovor s veľvyslancom Kubánskej republiky Rafaelom Pino Bécquerom) (2. časť)
Taktiež DAV DVA zverejnil nasledovné články s kubánskou tematikou:
- DAV DVA, Spoločnosť Ladislava Novomeského a Spoločnosť José Mártiho sa dohodli s veľvyslancom Kuby na pokračovaní a prehlbovaní spolupráce
- Rafael Pino Bécquer pri odhalení busty Jána Bulíka v Matici slovenskej: Dr. Ján Bulík je vzorom inteligencie, pevnosti, dôstojnosti, lojality a odvahy
- Živé video z ĎNA KUBÁNSKEJ KULTÚRY pozeralo 3000 ľudí na TV DAV, kubánsky veľvyslanec dostal aj ROČENKU DAV DVA
- Eduard Chmelár priateľom Kuby, R. P. Bécquera navštívili aj Tibor Gašpar a Ľuboš Blaha
1. Aké dôsledky majú pre Kubu a ostatné krajiny výkonné nariadenia prezidenta Spojených štátov proti Kube z 29. januára a 1. mája?
3. januára 2026 svet s ohromením sledoval agresiu Spojených štátov voči Venezuele a únos legitímneho prezidenta tejto krajiny Nicolása Madura Morosa a jeho partnerky Cilie Floresovej, ktorí sa, ako všetci vieme, nachádzajú vo väzení v New Yorku, kde sú súdení mestským súdom. Tieto kroky predstavujú závažné porušenie medzinárodného práva, ktoré vyvolali najširšie medzinárodné odsúdenie, a vyvracajú celý historický klam výhovoriek, ktoré vlády Spojených štátov v priebehu dejín uvádzali na ospravedlnenie svojich agresívnych činov a vojenských okupácií. V tomto prípade neboli použité argumenty zamaskované za ľudské práva alebo demokraciu, ale išlo cynicky o zmocnenie sa ropy venezuelského národa. Ako viete, voči Kube pretrváva blokáda, skutočná hospodárska vojna, ktorá technicky začala nariadením prezidenta Kennedyho, ktorým bolo na Kubu uvalené „embargo“ – od tej doby uplynulo už takmer sedem desaťročí.
Po celý tento čas nasledujúce americké vlády uplatňovali nespočetné množstvo jednostranných donucovacích opatrení, ktoré dnes naďalej zvyšuje súčasná administratíva prezidenta Trumpa, pričom situáciu zhoršuje skutočnosť, že tieto opatrenia znamenajú extrateritoriálne uplatňovanie sankcií v rozsahu, ktorý nemá v histórii obdoby. V rokoch 1992 a 1996 schválil Kongres USA dva zákony, ktoré otvorene vyjadrovali extrateritoriálnosť sankcií voči Kube, a od tej chvíle Kuba predložila Valnému zhromaždeniu OSN rezolúciu proti ekonomickej, obchodnej a finančnej blokáde, ktorá už 34 rokov má drvivú podporu členských štátov OSN (príloha obsahuje výsledky hlasovania podľa rokov). Výkonný príkaz amerického prezidenta, oznámený 29. januára 2026, vyhlasuje údajný stav národnej núdze, na základe ktorého bude jeho vláda môcť uvaliť clá na dovoz tovaru z krajín, ktoré dodávajú ropu na Kubu.
Na ospravedlnenie takého extrémneho kroku sa v texte uvedeného príkazu uvádza rozsiahly zoznam lží a hanobných obvinení proti Kube. Medzi nimi vyniká absurdné tvrdenie, že Kuba predstavuje „neobvyklú a mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť Spojených štátov. Samotný prezident a jeho vláda si uvedomujú, že nikto alebo len veľmi málo ľudí môže uveriť takým klamlivým argumentom, ale je im to jedno. Taká je ich pohŕdavosť voči pravde, verejnej mienke a vládnej etike, keď ide o ospravedlnenie ich agresie voči Kube. Osobitní spravodajcovia Organizácie Spojených národov: pre právo na rozvoj, pre právo na výživu a pre ľudské práva na pitnú vodu a hygienické zariadenia; vyjadrili názor, že výkonné nariadenie vydané v januári 2026 prezidentom Spojených štátov, ktoré ukladá na Kubu blokádu dodávok paliva, sa rovná „energetickému hladomoru“ s vážnymi dôsledkami pre ľudské práva a celkový rozvoj krajiny, pričom poukázali na to, že „táto nezákonná blokáda nielen narúša každodenný život, ale aj obmedzuje uplatňovanie širokého spektra ľudských práv“.
Samotní spravodajcovia argumentovali, že výkonné nariadenie nepreukazuje, ako Kuba predstavuje „neobvyklú a mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť Spojených štátov, a zdôraznili, že nedostatok paliva bráni ľuďom dostať sa do nemocníc a deťom chodiť do školy. Podľa správ kubánsky zdravotnícky systém čelí nahromadeniu viac ako 96 000 nevykonaných operácií, z toho 11 000 u detí, zatiaľ čo oneskorenia v Národnom imunizačnom programe postihli tisíce novorodencov. Odborníci OSN formálne oznámili svoje obavy vláde Spojených štátov a požiadali o vysvetlenie právneho a faktického základu výkonného nariadenia, ako aj o informácie o opatreniach prijatých na zmiernenie jeho negatívnych dôsledkov na ľudské práva.K tomu všetkému sa pridáva nový výkonný príkaz z 1. mája, ktorý znamená mimoriadne eskalovanie agresie USA voči Kube a kvalitatívne rozšírenie blokády tým, že zavádza uplatňovanie sekundárnych sankcií proti subjektom, ktoré ako tretie krajiny obchodujú alebo obchodovali s Kubou.
Pod sekundárnymi sankciami sa rozumie právomoc ministra zahraničných vecí a ministra financií prijímať donucovacie opatrenia, vrátane zmrazenia finančných prostriedkov a majetku, proti jednotlivcom, organizáciám a podnikom z tretích krajín, ktoré majú ekonomické alebo obchodné väzby s Kubou, a to aj v prípade, že tieto subjekty majú obchodné väzby s USA; ide o rozmer, ktorý presahuje extrateritoriálny účinok blokády v podobe, v akej sme ju doteraz poznali. Je to zločin, ktorý flagrantne porušuje medzinárodné právo, ciele a zásady Charty OSN a početné rezolúcie tejto organizácie.
Odráža to znepokojujúcu a nebezpečnú schopnosť USA vnucovať všetkým krajinám, ich podnikom, organizáciám a jednotlivcom povinnosť dodržiavať hospodársku blokádu proti Kube, a to bez ohľadu na politické stanovisko jednotlivých vlád, vôľu ich obyvateľstva a povahu vzťahov jednotlivých krajín s Kubou. Donucovacia hrozba obsiahnutá v exekutívnom nariadení v praxi znamená snahu násilím presadiť vôľu vlády USA nad suverénnymi právomocami každého štátu. Tento kolektívny trest uvalený USA môže mať zamýšľaný deštruktívny účinok len vtedy, ak sa im podarí zastrašiť a získať na svoju stranu ostatné krajiny sveta. V súvislosti s ropnou blokádou sa prejavujú rozpory v postojoch americkej vlády: minister zahraničných vecí popiera existenciu „ropného obkľúčenia“, zatiaľ čo vysokí úradníci (prezident, hovorkyňa Bieleho domu, minister energetiky) verejne uznali obmedzenia, nedostatok paliva a represívne opatrenia. Konkrétne príklady: vyhlásenia zo 16. februára, 30. marca, 15. apríla a neskôr. Tieto prezidentské výkonné nariadenia vyvolali široké odmietnutie, obavy a odsúdenie zo strany národov celého sveta, vrátane samotného amerického ľudu, ktorý sa stavia proti vojenskej agresii proti Kube, ako aj zo strany generálneho tajomníka OSN a mnohých svetových lídrov, poslancov a zástupcov rôznych mimovládnych organizácií, kultúrnych, akademických a mládežníckych kruhov, ako aj politických síl rôznych smerov.
2. Aké sú hlavné opatrenia, ktoré kubánska vláda prijala v súvislosti so súčasnou kritickou situáciou?
Kubánska vláda sa na to pripravovala vopred, v súlade s potrebou predvídať každý scenár a chrániť úspechy krajiny. Prvým rozhodnutím krajiny je pokračovať v rozvoji programu inštalácie solárnych fotovoltaických parkov. Prostredníctvom štátu sa postupuje k inštalácii celkovo 20 000 systémov pre domácnosti, ktoré zahŕňajú panely a batérie na noc. Ministerstvo energetiky a baníctva pripravuje predaj 10 000 týchto systémov vybraným učiteľom a pracovníkom v oblasti zdravotníctva a školstva. Bolo prijaté rozhodnutie urýchliť procesy dodávky a montáže, čo zabezpečí energetickú udržateľnosť pre 10 000 domácností v krajine. Okrem toho sa pracuje na inštalácii 5 000 modulov pre odľahlé obydlia. Odhaduje sa, že v roku 2026 by sa malo dosiahnuť 15 % podiel obnoviteľných zdrojov energie, v roku 2030 až 24 %. Do roku 2035 sa predpokladá dosiahnutie 40 %, čo by umožnilo eliminovať dovoz palív. Plán počíta s dosiahnutím 100 % využívania obnoviteľnej energie v roku 2050. Palivo je určené na zabezpečenie základných služieb pre obyvateľstvo a nevyhnutných hospodárskych činností.
Výroba elektrickej energie je v podstate zabezpečená domácou ťažbou ropy, sprievodného plynu a využívaním obnoviteľných zdrojov energie. Zabezpečuje sa prevádzka zdrojov zásobovania, ktoré sú kľúčové pre dodávky vody pre obyvateľstvo. Udržujú sa základné zdravotné služby pre obyvateľstvo, pričom prioritou je poskytovanie pohotovostnej zdravotnej starostlivosti, starostlivosť o matky a deti a program boja proti rakovine. Využívanie vlastných zdrojov na území na produkciu potravín a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Zabezpečujú sa činnosti v oblasti prípravy na obranu a vnútorného poriadku. V maximálnej možnej miere sa chránia činnosti zamerané na získavanie devízových príjmov potrebných pre hospodársky a sociálny rozvoj krajiny. Dôležitou súčasťou týchto rozhodnutí je pokračovanie v rozvoji a raste domácej ťažby ropy. Kubánska ropa je ťažká a používa sa na výrobu elektrickej energie, a už na konci roka 2025 sa nám podarilo zvrátiť klesajúci trend, ktorý sme zaznamenávali v predchádzajúcich rokoch.
Existujú ďalšie opatrenia na zvýšenie ťažby, a to aj z existujúcich vrtov, a to prostredníctvom vlastných zdrojov a v spolupráci so zahraničnými spoločnosťami. Rozširujú sa stimuly pre obnoviteľné zdroje a po prvýkrát sa tým, ktorí vyrábajú elektrickú energiu, umožňuje predávať ju priamo tretím stranám, nielen Únii pre elektrickú energiu. V súčasnosti sa otvára možnosť predávať ju inému spotrebiteľovi, ktorým môže byť podnik, priemyselné odvetvie alebo akákoľvek inštitúcia v krajine, čo prispieva k štátnemu programu obnoviteľných zdrojov energie. Rozhodlo sa, že administratívne činnosti sa budú vykonávať prevažne od pondelka do štvrtka, aby sa zvýšila efektívnosť služieb pre obyvateľstvo a obmedzili negatívne dopady na víkend.
Zabezpečuje sa fungovanie zdravotníckych služieb vo všeobecnosti, a to vrátane opatrení na ochranu pacientov s chronickými ochoreniami, ako je hemodialýza, a pacientov, ktorí potrebujú nepretržité napájanie elektrickou energiou vo svojich domácnostiach. Posilňuje sa primárna zdravotná starostlivosť, epidemiologický dohľad a výroba základných liekov. Okrem toho sa reorganizujú vzdelávacie aktivity v systéme zdravotníctva. Hodnotia sa možnosti vybavenia bánk zdrojmi obnoviteľnej energie a zlepšenia kvality a efektívnosti ich služieb, ako aj opatrenia na zníženie bežných výdavkov a zachovanie pokroku dosiahnutého v rozpočtovej oblasti. Kultúrny program sa prispôsobuje súčasným podmienkam a posilňujú sa aktivity v komunite a hnutie amatérskych umelcov. V apríli sa Kube podarilo po prvýkrát rafinovať svoju ropu s vysokou hustotou a viskozitou v rámci úspešného experimentálneho pokusu, pričom vyrobila predajný diesel, benzín a vykurovacie oleje vďaka technológii založenej na termokonverzii, ktorú vyvinulo Centrum pre ropný výskum.
3. Existuje skutočná hrozba vojenskej agresie Spojených štátov proti Kube?
V amerických politických kruhoch panuje nepoznanie kubánskej reality, existuje hlboká neznalosť kubánskej histórie, presvedčení, ideologickej pripravenosti ľudu a našich vodcov, ako aj schopnosti nás Kubáncov pochopiť riziká a pripraviť sa na akýkoľvek scenár, vrátane vojenského. Hoci Kuba si vojnu neželá, chápe, že sa musí pripraviť. Samotný informačný list k americkému výkonnému nariadeniu obsahuje implicitné hrozby, keď pripomína akcie proti Venezuele, Iránu a iným krajinám, čím demonštruje svoju schopnosť zopakovať ich proti Kube. Americká vláda neustále stanovuje termíny, do ktorých sa má kubánsky systém zrútiť, ale tie sa nenapĺňajú, a preto zintenzívňuje donucovacie opatrenia. Tieto opatrenia nevyvolajú kapituláciu Kuby, o ktorú sa USA usilujú, rovnako ako to nedokážu ani neustále hrozby vojenskej agresie. Kuba nie je a ani nebude majetkom USA, nestane sa neokoloniálnou doménou USA a bude bojovať za každú cenu, aby plne ochránila svoje práva ako suverénny štát, oslobodený od akejkoľvek perspektívy americkej nadvlády. Snažíme sa zabrániť eskalácii napätia, presvedčiť USA o nesprávnosti ich agresívnych plánov a varovať pred nebezpečenstvami vojenskej operácie, nech je akokoľvek obmedzená, avšak právo na legitímnu obranu zakotvené v Charte OSN určite uplatníme až do krajných dôsledkov.
4. Tento rok si pripomíname sté výročie narodenia veliteľa Fidela Castra. Aké je jeho dedičstvo pre kubánsky národ?
Fidelovo dedičstvo pre kubánsky národ je samotné dielo revolúcie, je to suverenita a nezávislosť krajiny, je to to, že sa podarilo s dôstojnosťou a bez zrady princípov odolať náporu amerického imperializmu. Jeho dielo je prítomné v príklade, ktorý Kuba dáva svetu, ako je malá krajina bez veľkých prírodných zdrojov schopná zvoliť si vlastnú cestu k rozvoju a blahobytu svojho ľudu a robiť tak v ťažkých podmienkach nespravodlivej, nemorálnej, nezákonnej a genocídnej ekonomickej, obchodnej a finančnej blokády, uvalenej pred takmer 70 rokmi a zosilnenej súčasnou administratívou Spojených štátov, ktorá naďalej spôsobuje utrpenie kubánskym rodinám. Akú česť môže mať hegemónna veľmoc v tom, že trestá národ s nečestným cieľom zvrhnúť jeho politický, ekonomický a sociálny režim, ktorý si národ slobodne zvolil? Historické ciele ovládnutia Kuby boli vyjadrené v memorande námestníka ministra zahraničných vecí Spojených štátov Lestera D. Malloryho z roku 1960, citujem:
„Väčšina Kubáncov podporuje Castra… jediným predvídateľným spôsobom, ako mu odobrať vnútornú podporu, je sklamanie a nespokojnosť vyplývajúce z ekonomickej nestability a materiálnych ťažkostí… treba rýchlo využiť všetky možné prostriedky na oslabenie hospodárskeho života Kuby… takú líniu konania, ktorá bude čo najšikovnejšia a najdiskrétnejšia a dosiahne čo najväčší pokrok v odoberaní peňazí a zásob z Kuby, aby sa znížili jej finančné zdroje a reálne mzdy, vyvolal sa hlad, zúfalstvo a zvrhnutie vlády“.
Tvárou v tvár týmto novým imperiálnym hrozbám si kubánsky ľud veľmi dobre uvedomuje dedičstvo boja, odvahy, solidarity, etiky, humanity a altruizmu veliteľa Fidela Castra Ruz a jeho vlastná koncepcia revolúcie je dnes vodítkom nášho projektu budovania novej spoločnosti.
„Revolúcia je cit pre historický moment;
je to zmena všetkého, čo treba zmeniť;
je to úplná rovnosť a sloboda;
je to byť zaobchádzaný a zaobchádzať s ostatnými ako s ľuďmi;
je to oslobodiť sa vlastnými silami a vlastným úsilím;
je to postaviť sa proti mocným vládnucim silám v rámci spoločenskej a národnej sféry i mimo nej;
je to brániť hodnoty, v ktoré veríme, za cenu akejkoľvek obete;
je to skromnosť, nezištnosť, altruizmus, solidarita a hrdinstvo;
je to bojovať s odvahou, inteligenciou a realizmom;
je to nikdy neklamať ani neporušovať etické zásady;
je to hlboké presvedčenie, že na svete neexistuje sila schopná potlačiť silu pravdy a myšlienok.
Revolúcia je jednota, je nezávislosť, je boj za naše sny o spravodlivosti pre Kubu a pre svet, čo je základom nášho patriotizmu, nášho socializmu a nášho internacionalizmu.“
Ešte raz ďakujem časopisu DAV DVA za to, že nám dal príležitosť objasniť slovenským čitateľom niekoľko skutočností, ktoré majú mimoriadny význam pre Kubu.
Rozhovor pripravil Dr. Lukáš Perný
***
¿Cuáles son las consecuencias para Cuba y para el resto de los países las órdenes ejecutivas del presidente de los Estados Unidos contra Cuba del 29 de enero y del 1ro de mayo?
El 3 enero de 2026 el mundo vió con asombro una agresión de los Estados Unidos a Venezuela y el secuestro del presidente legitimo de ese país, Nicolás Maduro Moros y su compañera Cilia Flores, quienes se encuentran como todos sabemos en una cárcel en Nueva York, mientras son juzgados por un tribunal de esa ciudad. Estas acciones constituyen graves violaciones del derecho internacional que han recibido el más amplio repudio internacional, y derrumba toda la falacia histórica de pretextos que a lo largo de la historia han argumentado los gobiernos de Estados Unidos para justificar su agresiones y ocupaciones militares, en esta acción no se esgrimieron argumentos disfrazados de derechos humanos o democracias fue cínicamente para apropiarse del petróleo del pueblo venezolano. Como conocen sobre Cuba se mantiene un bloqueo, una verdadera guerra económica que comenzó tecnicamente con una directiva del presidente Kennedy imponiendo un “embargo“ a Cuba, de esto hace ya casi siete décadas. Durante todo este tiempo los sucesivos gobiernos estadounidenses han aplicado infinidad de medidas coercitivas unilaterales que hoy continuan incrementándose por la actual administración del presidente Trump, con la agravante que estas últimas conllevan la aplicacion extraterritorial hasta niveles que no tienen precedentes históricos.En 1992 y en 1996 se aprobaron dos leyes por el Congreso de EE.UU que abiertamente expresaban la extraterritorialidad de las sanciones hacia Cuba y desde ese momento Cuba presentó ante la Asamblea General de las Naciones Unidas una resolucion contra el bloqueo económico, comercial y financiero que ha tenido durante 34 años un abrumador apoyo de los paises miembros de las Naciones Unidas (se adjunta votacion por años). La orden ejecutiva del Presidente estadounidense, anunciada el 29 de enero de 2026, declara una supuesta emergencia nacional, en virtud de la cual su gobierno podrá imponer aranceles comerciales a las importaciones de productos provenientes de países que suministren petróleo a Cuba. Para justificar una acción tan extrema, se esgrime en el texto de la referida orden una lista extensa de mentiras y acusaciones difamatorias contra Cuba.
Destaca entre ellas la absurda aseveración de que Cuba constituye una „amenaza inusual y extraordinaria“ para la seguridad nacional de los Estados Unidos. El propio Presidente y su gobierno están conscientes de que nadie o muy pocos pueden creer argumentos tan mendaces, pero no les importa. Así es su desprecio por la verdad, la opinión pública y la ética gubernamental cuando se trata de avalar su agresión contra Cuba. Los relatores especiales de las Naciones Unidas: sobre el derecho al desarrollo, sobre el derecho a la alimentación y sobre los derechos humanos al agua potable y al saneamiento; han expresado que la orden ejecutiva emitida en enero de 2026 por el Presidente de los Estados Unidos, que impone un bloqueo de combustible a Cuba, equivale a una „hambruna energética“ con graves consecuencias para los derechos humanos y el desarrollo general del país, señalando que “Este bloqueo ilegal no solo perturba la vida cotidiana, sino que también menoscaba el disfrute de una amplia gama de derechos humanos». Los propios relatores argumentaron que la orden ejecutiva no demuestra cómo Cuba representa una „amenaza inusual y extraordinaria“ para la seguridad nacional de Estados Unidos y destacaron que la escasez de combustible impide que la gente llegue a los hospitales y que los niños asistan a la escuela. Según los informes, el sistema de salud cubano enfrenta una acumulación de más de 96.000 cirugías pendientes, incluidas 11.000 para niños, mientras que los retrasos en el Programa Nacional de Inmunización han afectado a miles de bebés. Los expertos de la ONU han comunicado formalmente sus inquietudes al Gobierno de los Estados Unidos y han solicitado aclaraciones sobre la base legal y fáctica de la orden ejecutiva, así como información sobre las medidas adoptadas para mitigar sus repercusiones negativas en los derechos humanos.
A todo lo anterior se suma una nueva Orden ejecutiva del 1ro de mayo lo que implica una escalada extraordinaria en la agresión de EE.UU contra Cuba, significa una ampliación cualitativa del bloqueo, al incorporar la aplicación de sanciones secundarias contra entidades que terceros países operan o hayan operado con Cuba. Se entiende por sanciones secundarias, la capacidad que adquiere el secretario de Estado y el secretario del Tesoro para adoptar medidas coercitivas, incluyendo congelación de fondos y activos, contra individuos, organizaciones y empresas de terceros países que tengan vínculos económicos o comerciales con Cuba, aún en el caso que esos actores tengan vínculos comerciales con EE.UU, es una dimensión que supera el efecto extraterritorial del bloqueo en la manera en cómo se ha conocido hasta ahora.
Es un acto criminal, en flagrante violación del derecho internacional, los propósitos y principios de la Carta de la ONU y de numerosas resoluciones de esa organización. Refleja la preocupante y peligrosa capacidad de EE.UU de imponer sobre todos los países, sus empresas, organizaciones e individuos la obligación de acatar el bloqueo económico contra Cuba, con independencia de la posición política de cada gobierno, la voluntad de sus respectivos pueblos y la naturaleza de la relación de cada país con Cuba. La amenaza coercitiva que contiene la Orden Ejecutiva implica, en la práctica, la pretensión de imponer por la fuerza la voluntad del gobierno de EE.UU sobre las prerrogativas soberanas de cada Estado. Este castigo colectivo impuesto por EE.UU solo puede tener el efecto destructivo que se propone si logran amedrentar y sumar al resto de los países del mundo.
Se constatan contradicciones del gobierno estadounidense sobre el bloqueo petrolero: El Secretario de Estado niega la existencia de un „cerco petrolero“, mientras que altos funcionarios (presidente, vocera de la Casa Blanca, secretario de Energía) han reconocido públicamente restricciones, falta de combustible y medidas punitivas. Ejemplos concretos: declaraciones del 16 de febrero, 30 de marzo, 15 de abril y posteriores. Estas órdenes ejecutivas presidenciales han concitado el más amplio rechazo, preocupación y condena de los pueblos del mundo, incluyendo al propio pueblo estadounidense que se opone a una agresión militar contra Cuba, así como del secretario general de la ONU, y de numerosos líderes mundiales, parlamentarios, y representantes de diversas organizaciones no gubernamentales, y de sectores culturales, académicos, juveniles y fuerzas políticas de diversas tendencias.
¿Existe una amenaza real de agresión militar de los Estados Unidos contra Cuba?
En los círculos políticos estadounidenses existe desconocimiento de la realidad cubana, hay un profundo desconocimiento de la historia de Cuba, de las convicciones, de la preparación ideológica del pueblo y de nuestros líderes, así como de la capacidad que tenemos los cubanos para entender los riesgos y prepararnos ante cualquier escenario, incluido el militar. Aunque Cuba no desea la guerra, entiende que debe prepararse. La propia hoja informativa de la orden ejecutiva estadounidense incluye amenazas implícitas al recordar acciones contra Venezuela, Irán y otros países, mostrando su capacidad para repetirlas contra Cuba. El gobierno estadounidense ha dado continuamente plazos para que el sistema cubano implosione, pero no se han cumplido, por lo que intensifican las medidas coercitivas.
Estas medidas no van a provocar la rendición de Cuba que EE.UU persigue, como no lo van a lograr las amenazas constantes de agresión militar. Cuba no es ni va a ser una posesión de EE.UU, no se a convertir en un dominio neocolonial de EE.UU, y si va a luchar al costo que resulte necesario para proteger plenamente sus derechos como Estado soberano, libre de cualquier perspectiva de tutela estadounidense. Nos esforzamos por evitar un escenario de agravamiento de las tensiones, por convencer a EE.UU del error que comete con sus planes de agresión, de alertar sobre los peligros de una operación militar, por limitada que sea, pero con seguridad ejerceremos hasta sus últimas consecuencias el derecho consagrado en la Carta de la ONU a la legitima defensa.
Este año se conmemora el centenario del natalicio del Comandante Fidel Castro ¿Cuál es su legado al pueblo cubano?
El legado de Fidel al pueblo cubano es la propia obra de la Revolución, es la soberanía e independencia del país, es haber logrado resistir con dignidad y sin traicionar principios, la embestida del imperialismo estadounidense. Su obra está presente en el ejemplo de Cuba al mundo, de como un país pequeño y sin grandes recursos naturales es capaz de elegir su propio camino para el desarrollo y el bienestar de su pueblo y hacerlo desde las difíciles condiciones de un injusto, inmoral, ilegal, y genocida bloqueo económico, comercial y financiero, impuesto hace casi 70 años y recrudecido por la actual administración de los Estados Unidos que continua causando sufrimiento a las familias cubanas. ¿Qué honor puede tener una potencia hegemónica en castigar a un pueblo con el espurio objetivo de subvertir su régimen político económico y social elegido libremente por su pueblo?
Los objetivos históricos de apoderarse de Cuba fueron expresados en el Memorando del vicesecretario de los Estados Unidos. Lester D. Mallory, en el año1960, cito: “La mayoría de los cubanos apoyan a Castro….el único modo previsible de restarle apoyo interno es mediante el desencanto y la insatisfacción que surjan del malestar económico y las dificultades materiales….hay que emplear rápidamente todos los medios posibles para debilitar la vida económica de Cuba…una línea de acción que, siendo lo más habilidosa y discreta posible, logre los mayores avances en la privación a Cuba de dinero y suministros, para reducirle sus recursos financieros y los salarios reales, provocar hambre, desesperación y el derrocamiento del Gobierno”.
Ante estas nuevas amenazas imperiales el pueblo de Cuba tiene muy presente el legado de lucha, valentía, solidaridad, ética, humanidad y altruismo del Comandante en Jefe Fidel Castro Ruz y su propio concepto de Revolución hoy es guía de nuestro proyecto de construcción de una nueva sociedad.
“Revolución es sentido del momento histórico;
es cambiar todo lo que debe ser cambiado;
es igualdad y libertad plenas;
es ser tratado y tratar a los demás como seres humanos;
es emanciparnos por nosotros mismos y con nuestros propios esfuerzos;
es desafiar poderosas fuerzas dominantes dentro y fuera del ámbito social y nacional;
es defender valores en los que se cree al precio de cualquier sacrificio;
es modestia, desinterés, altruismo, solidaridad y heroísmo;
es luchar con audacia, inteligencia y realismo;
es no mentir jamás ni violar principios éticos;
es convicción profunda de que no existe fuerza en el mundo capaz de aplastar la fuerza de la verdad y las ideas.
Revolución es unidad, es independencia, es luchar por nuestros sueños de justicia para Cuba y para el mundo, que es la base de nuestro patriotismo, nuestro socialismo y nuestro internacionalismo.”
Agradezco nuevamente a la publicación DAV DVA por darnos la oportunidad de esclarecer a los amigos eslovacos varios hechos de trascendental importancia para Cuba.
Perfektné, že daváte priestor aj Kube, DAV DVA na štyri svetové strany a 5 kontinentov