Komunizmus vs Ekonomika založená na zdrojoch – celkový sprievodca a nástup EZZ

Jednou z najpálčivejších otázok, keď hovoríme o Ekonomike založenej na zdrojoch je ako veľmi si je príbuzná s komunizmom, v čom sa líšia a či ide alebo nejde o to isté. Odpoveď na túto otázku bola predmetom mnohých debát a stála za vznikom niekoľkých horúcich diskusií na viacerých internetových fórach, niektorých z nich ste sa zrejme aj zúčastnili, ak ste boli v kontakte s touto komunitou značne dlhý čas. Keďže komunizmus je pre mnohých ľudí veľmi ošemetnou záležitosťou (a to s pádnym dôvodom, ak uvážime, že pokus o jeho zavedenie mal na svedomí smrť miliónov ľudí v minulosti) uvedomili sme si, žeby sme radi objasnili pár vecí. S tým množstvom dezinformácií, ktoré sa šíria po svete v súvislosti s EZZ, je na čase, aby už niekto poskytol na túto otázku definitívnu, informačnú a úprimnú odpoveď.

Takže, otázka za milión: Je pojem „Ekonomika založená na zdrojoch“ len módnym, novodobým spôsobom, ako hovoriť o „komunizme“?

Krátka odpoveď Áno aj nie

O trochu dlhšia odpoveď: Závisí to od toho, s kým sa zhovárate, o akej konkrétnej definícii/forme komunizmu hovoríte a dokonca aj od interpretácie istých vecí. A pre tých z vás, ktorí jednoducho musíte vedieť všetky detaily…

Čo je to vlastne komunizmus?

Hoci myšlienka komunizmu tu s nami nie je od minulej nedele, jej historický základ sa dá doslova vystopovať až tisícky rokov dozadu, spopularizoval sa až v prácach Karla Marxa a Friedricha Engelsa, ktorí žili približne v polovici 19. storočia a napísali dobre známy „Komunistický manifest“. Práve v tomto dokumente, ako aj v ďalších, no menej známych prácach, ktoré vznikli v približne rovnakom čase ako spomínaný manifest, vykryštalizovala hlavná myšlienka, ktorú dnes vnímame a chápeme ako moderný komunizmus.

Je nutné poznamenať, že to bol len začiatok toho, čo sa malo udiať. Hoci Marx s Engelsom načrtli myšlienku komunizmu, ako by sme sa tam mohli dostať a udalosti, ktoré by sa mohli prihodiť, v ich definícii bolo však aj dostatok priestoru pre individuálnu interpretáciu a zavedenie, čím následne celá myšlienka nabrala na komplexnosti. Ich myšlienky boli síce prijaté, prispôsobené, prediskutované a stavalo sa na nich, no medzi tou formou, ktorá existovala v teoretickej rovine, čo existovalo v minulosti a čo existuje dnes, je toľko odlišností, ako je odlišných značiek áut, ktoré jazdia po cestách.

A z toho dôvodu je ťažké presne vymedziť jednoznačný význam komunizmu a čo vlastne znamená. Závisí to od toho, kam sa pozeráš a koho sa pýtaš. Dokonca aj definícia všeobecného termínu „komunizmus“ sa líši, závisí od zdroja, z ktorého čerpáš a rozhodne nie je jednoduché dostať jasnú odpoveď na to, odkiaľ všetky pochádzajú. Museli by ste byť skoro učenec, aby ste pochopili všetky detaily komunizmu.

Idete na jednu stránku a vyzerá to tam ako altruistická utópia. Začítajte sa do toho a pripomenie vám to Orwellovskú nočnú moru.

Napríklad, pozrite sa len na to, čo sa nachádza tu Dictionary.com

„1. teória alebo systém organizovania spoločnosti zakladajúci sa na spoločnom vlastníctve všetkého majetku, skutočné vlastníctvo je pripísané komunite ako celku alebo štátu.
2. (výskyt s malým začiatočným písmenom) systém organizovania spoločnosti, v ktorom všetka ekonomická a spoločenská aktivita je kontrolovaná totalitárnym štátom, ktorému dominuje jedna politická strana, ktorá je neustále pri moci.“

A zoznam ešte pokračuje…

„Britský slovník definície komunizmu:

  1. obhajoba beztriednej spoločnosti, v ktorej bolo súkromné vlastníctvo zrušené a spôsoby produkcie a obživy patria komunite.
  2. akékoľvek spoločenské, ekonomické alebo politické hnutie alebo doktrína zameraná na dosiahnutie takej spoločnosti
  3. (zvyčajne s veľkým začiatočným písmenom) politické hnutie zakladajúce sa na spisoch Marxa, ktoré vníma históriu v zmysle triednych konfliktov a revolučných bojov, ústiaci do víťazstva proletariátu a establišmentu socialistického poriadku, ktorý sa zakladá na verejnom vlastníctve spôsobov produkcie.

Pozri tiež Marxism, Marxism-Leninism, Socialism

Mohol by som menovať ešte mnohé definície z iných zdrojov, ktoré budú znieť odlišne, ale myslím si, že ste to pochopili.

A to vyzdvihuje jeden z hlavných rozdielov medzi komunizmom a ekonomikou založenou na zdrojoch. Takže, chápete, prečo dostávate toľko tých definícií, keď rozumiete…<

„Komunizmus a Teória“ nie je to isté ako „Komunizmus a spoločnosť“

A oba z týchto sa vzdialene odlišujú od v súčasnosti praktizovaného „komunistického štátu“ – variant Marxizmu/Leninizmu.

A to je ten „aha-aha moment“, na ktorý ste všetci čakali.

Hlavný rozdiel medzi ekonomikou založenou na zdrojoch a komunizmom je ten, že samotná myšlienka komunizmu je teória progresu spoločnosti a mnohých ďalších rôznych detailov má čo robiť s tým, kde sa konkrétne takáto spoločnosť vo vývoji nachádza a tiež ako presne to skončí v konečnom, kompletnom komunizme, alebo v tom, čo poznáme pod pojmom „komunistická spoločnosť“.

V skutočnosti, keď väčšina ľudí hovorí o komunizme (najmä keď vravia, že stále používa peniaze, vládu alebo spoločenské triedy), oni vlastne odkazujú na komunistiký štát. Tam dnes radíme štáty ako Čína, Kuba a Vietnam. V čom vidíme problém s komunistickým štátom je ten, že si umožňuje svojim vodcom profitovať na a zneužívať systém a následne sa tak komunistický štát často vyznačuje ohromnou korupciou, chudobou a majetkovou nerovnosťou, pričom tých pár jedincov na vrchole si vychutnáva výhody.

Z tohto dôvodu ide skôr o vládou riadenú formu kapitalizmu, čo vlastne nemožno označiť za „komunistickú spoločnosť“, ktorú sa teória komunizmu a komunistický štát snažia údajne dosiahnuť (a stále sa im to nepodarilo, a zrejme ani nikdy nepodarí – jednoduchý dôvod: predovšetkým pre vrodené chyby v návrhu komunistickej teórie).
Ale…

Teoretická „komunistická spoločnosť“ sa veľmi približuje ekonomike založenej na zdrojoch

– až na menej plánovania a fakt, že pôvodná myšlienka [komunizmu] vznikla pred 150 rokmi, takže sú tu isté rozdiely…

Koncovým bodom teórie komunizmu, aka „komunistickej spoločnosti“ – beztriednej, bezštátnej, bezpeňažnej spoločnosti sa veľmi blíži tomu, čo dnes poznáme pod pojmom ekonomika založená na zdrojoch.

A áno, je to jedna zo všeobecne akceptovaných definícií komunistickej spoločnosti. Hoci táto definícia nie je nikdy uvedená od slova do slova Engelsom alebo Marxom, aspoň čo som ja videl – prosím, opravte ma, ak ste to videli – je všeobecne načrtnutá v ich dokumentoch, ako aj celkom pekné popísaná v tomto poste:

„Z druhej kapitoly Komunistického manifestu,

Keď v priebehu vývoja zanikne triedna stratifikácia a celá produkcia sa bude koncentrovať v rukách spolu celého ľudu, verejná moc stratí svoj politický charakter. Politická moc, ako ju nazývame, je len organizovaná moc jednej triedy, ktorá potláča druhú triedu. Ak je proletariát počas svojho boja s buržoáziou donútený pod tiahou okolností sa organizovať ako trieda; a ak prostredníctvom revolúcie sa dostane k moci a stane sa z nej vládnuca trieda, a ako taká, vytlačí zo spoločnosti silou staré podmienky produkcie, potom, súčasne s týmito podmienkami, eliminuje aj podmienky určujúce existenciu triedneho antagonizmu a tried všeobecne a takýmto spôsobom sa zbaví aj svojej vlastnej nadradenosti ako triedy.

Namiesto starej buržoáznej spoločnosti s jej triedami a triednym antagonizmom dospejeme k spoločnosti, v ktorej voľný rozvoj jedinca zároveň posúva spoločnosť ako celok.

Engels píše o bezštátnom aspekte v Socialism: Utopian and Scientific (Socializmus: Utopický a vedecký)

Keď nebude existovať žiadna spoločenská trieda, ktorá by bola podriadená; a pokiaľ vládnuca trieda, boj jedinca za svoju existenciu, založenú na súčasnej anarchii v produkcii, strety a rozdiely vyplývajúce z tohto, budú odstránené, nebude ďalej čo potláčať a špeciálna represívna sila, t. j. štát, už nebude viac potrebná.

Prvý krok, na základe ktorého sa štát konštituuje ako predstaviteľ celej spoločnosti, je prevzatie držby prostriedkov výroby v mene spoločnosti, čo je zároveň aj jeho posledný krok. Zásahy zo strany štátu do spoločenských vzťahov, jedna oblasť za druhou, sú prebytočné a potom samy od seba vymrú; vláda ľudí je nahradená administráciou vecí a riadením procesov produkcie.

V 18. časti Principles of Communism (Princípy komunizmu), Engels hovorí o bezpeňažných aspektoch spoločnosti:

„Nakoniec, keď všetok kapitál, všetka produkcia, všetky devíza budú vložené do rúk ľudu, súkromné vlastníctvo zmizne samovoľne, peniaze budú prebytočné, produkcia sa bude šíriť vo veľkom a človek sa zmení tak, že spoločnosť bude schopná sa zbaviť akýchkoľvek starých ekonomických zvykov, ktoré jej ešte ostanú.“

To podľa mňa znie veľmi podobne ako ekonomika založená na zdrojoch.

A z Wikipedie:

Podľa Marxistickej myšlienky, komunistická spoločnosť alebo komunistický systém je taký typ spoločnosti a ekonomického systému, o ktorom sa predpokladá, že vyplynie z technologických výdobytkov v produktívnych silách, predstavujúc konečný cieľ politickej ideológie komunizmu. Komunistická spoločnosť je charakterizovaná spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov s voľným prístupom[1], [2] k spotrebnému tovaru, je beztriedna,neexistuje v nej štát[3], čo vedie k ukončeniu zneužívania pracovnej sily.

Komunizmus je špecifickým stupňom spoločensko-ekonomického vývoja, ktorého existenciu možno predpovedať na základe prehnaného množstva materiálneho bohatstva, ktorého prítomnosť sa očakáva pri technologickom pokroku v produkcii a s tým korešpondujúcimi zmenami v spoločenských vzťahoch produkcie. Tu sa počíta aj s distribúciou založenou na potrebe a spoločenských vzťahoch, ktoré tvoria slobodne sa organizujúci jedinci. [4][5]

Termín „komunistická spoločnosť“ by sa mal odlišovať od západom prijatého konceptu „komunistického štátu“ – tento termín odkazuje na štát pod vládou strany, ktorá vyznávala obdobu Marxizmu–Leninizmu.

„Prehnaný dostatok materiálneho bohatstva“
„Pokroky v technológii produkcie“
„Súvisiace zmeny v spoločenských vzťahoch výroby“
„Voľný prístup k spotrebnému tovaru“
Znie vám to povedome?

Aj keď … je tu pár rozdielov

Niektorí by mohli vnímať tieto rozdiely ako triviálne, iní ako priepastné. Jedni tvrdia, že oba spoločenské konštrukty sú skvelé a buď je jeden z nich ten vhodný, a potom je tu skupina ľudí, ktorí tvrdia, že na rozdieloch nezáleží a že oba nám prinesú len nevýslovné utrpenie a nešťastie. Ďalší argumentujú, že niektoré z myšlienok ekonomiky založenej na zdrojoch boli už plánované/naznačované v komunistickej spoločnosti, ale neboli vypočuté, a zas ďalšia skupina vraví, že tieto rozdiely sú tým, čo od seba odlišuje tieto dva systémy. Tak či onak, nie je na škodu sa pozrieť na zopár myšlienok.

Hlavné (a nesporné) rozdiely medzi týmito dvomi ekonomickými systémami, sú zväčša v tom, ako dosiahneme takéto futuristické a po-nedostatkové spoločnosti. Mnohé z prechodných systémov, ktoré boli zavedené, aby sa dospelo ku koncu komunistickej spoločnosti skončili katastrofou. Korupcia, hlad, násilné exekúcie, fakt, že spoločnosť stále fungovala na kapitalistických princípoch vo veľkom a nedostatok jasnej vízie alebo plánu, ako by mala komunistická spoločnosť skončiť – to všetko znamenalo odsúdenie komunizmu na zánik ešte predtým, ako vôbec začal.

Výrečný ako vždy, Peter Joseph celkom pekne sumarizuje chyby komunistického štátu (Video).

V ranných štádiách progresu smerom ku komunizmu je mnoho vecí obhajovaných v smere, že sú doslova zavádzané násilím, a samotná medzitriedna vojna je využitá doslova k eliminácii (ak nevyhnutné, tak aj ozbrojeným násilím) statusu elity (buržoázie) a dosiahnutiu koncového bodu eventuálnej komunistickej spoločnosti. To je ale zjavne v rozpore s princípmi ekonomiky založenej na zdrojoch.

Nasledujúce body predstavujú možné kroky ako dospieť ku komunistickej spoločnosti. (prevzaté z Komunistického manifestu):

  1. Zrušenie vlastníctva pôdy a uplatňovanie všetkých nájmov pozemkov na verejnoprospešné účely.
  2. Vysoká progresívna daň.
  3. Zrušenie dedičného práva.
  4. Konfiškácia majetku všetkých emigrantov a povstalcov.
  5. Centralizácia úverov do rúk štátu prostredníctvom národnej banky spolu so štátnym kapitálom a exkluzívnym monopolom.
  6. Centralizácia spôsobov komunikácie a prepravy do rúk štátu.
  7. Rozšírenie tovární a nástrojov výroby vlastnených štátom; skultivovanie skládok a skvalitnenie pôdy všeobecne v súlade so spoločným plánom.
  8. Rovnaká zodpovednosť všetkých k práci. Založenie priemyselných armád, najmä v oblasti agrikultúry.
  9. Kombinácia poľnohospodárstva s výrobným priemyslom; postupné zrušenie všetkých rozdielov medzi mestom a dedinou rovnomerným rozdelením populácie v krajine.
  10. Vzdelanie zadarmo pre všetky deti v štátnych školých. Ukončenie detskej lacnej pracovnej sily vo fabrikách v jej súčasnej forme. Kombinácia vzdelávania s priemyselnou výrobou.

Konfiškácia majetku? Vysoké dane z príjmu? Zrušenie dedičstva? Priemyselné armády?

To si robíte srandu? Niet divu, že to skončilo katastroficky…
Naozaj si mysleli, že ľudia by sa proste ochotne vzdali všetkého, čo vlastnili a požiadali vládu, aby ich nasadila do práce až do príchodu toho mýtického dňa, kedy akoby zázrakom sa zrodí komunistická spoločnosť?

Ďalší základný príncíp komunizmu, ktorým sa (komunizmus) líši od ekonomiky založenej na zdrojoch je „každému podľa jeho schopností, každému podľa jeho potrieb.“

Podľa tohto pravidla, ak to vezmeme doslova, ak bude spoločnosť vyžadovať, aby si si sadol za stôl, naprogramoval počítačový algoritmus pre distribúciu zdrojov, mohol by si byť donútený k takejto práci, všetko v hypotetickej rovine. A to, technicky, by mohol byť aspekt jedného zo stupňov, ktorý by teória komunizmu využila k dosiahnutiu hypotetickej komunistickej spoločnosti.

„Každému podľa jeho potrieb“ by zrejme neznamenalo celodenný prístup k vodnému skútru alebo neobmedzeným okružným jazdám po Tokiu, ale na vrchole ekonomiky založenej na zdrojoch, nie je toto len možným, ale aj sa očakáva, že pôjde o všeobecný princíp. V RBE by táto fráza skôr pripomínala niečo ako „počnúc u každého, prispieť ich túžbou, každému, podľa ich potrieb a túžob, v rámci odôvodnených schopností našich zdrojov a metód produkcie.“

No pre ujasnenie, v plne rozvinutej komunistickej spoločnosti máte slobodnú voľbu napĺňať svoje vlastné ciele, realizovať vášne a sebazdokonaľovať sa alebo inými slovami, ako sa píše aj v Marxovej teórii prevodu, máte možnosť sa rozvíjať v smeroch, ktoré vy sami považujete pre seba za najdôležitejšie.

Ďalší nepatrný rozdiel medzi komunistickou spoločnosťou a ekonomikou založenou na zdrojoch, o ktorom niektorí tvrdia, že existuje, aj keď by sme ho mohli skôr považovať za diskutabilný, je ten, že v ekonomike založenej na zdrojoch sa kladie väčší dôraz na zúžitkovanie planetárnych zdrojov tým najrozumnejším spôsobom, aby sme tak sprístupnili všetky tovary a služby, a nielen založené na potrebách, ale aj na individuálnych túžbach. Je pozoruhodné, že v Marxovej dobe nebol nedostatok zdrojov ani zďaleka tak sužujúcim problémom, ako je tomu dnes a toto je jednou z výrazných čŕt ekonomiky založenej na zdrojoch, najmä ak vezmeme do úvahy našu súčasnú situáciu týkajúcu sa vrcholu ropného veku a globálneho otepľovania.

Keď poronávame tieto dva systémy, nesmieme zabudnúť ani na fakt, že za čias Marxa a Engelsa nebola ešte technológia potrebná pre väčšinu automatizácie, ktorú Marx a Engels predvídali, dostupná. Počítače, ktoré by kontrolovali a distribuovali zdroje prostredníctvom algoritmov boli vedeckou fantastikou, elektrina bola v plienkach, komunikácia bola pomalá a „ťarbavá“ a autá ešte ani len neboli objavené, takže vlastne ani nebol žiadny plán, ako by mala takáto spoločnosť vlastne fungovať, či dokonca, ako by mala byť nadizajnovaná. Na rozdiel od toho, dnes ale máme takúto technológiu a ešte oveľa viac, čo nám dáva možnosti skoncipovať a dokonca aj zaviesť takúto spoločnosť, navrhujúc ešte v predstihu všetko, na čo si čo i len pomyslíme končiac typom materiálu, z ktorého budú vyrobené steny našich domov v 3D tlačiarni. Sme dnes omnoho, omnoho schopnejší… len toľko.

Ďalší aspekt zmýšľania, ktorý prišiel spolu s komunistickou platformou, ktorý je nutné zvážiť je fakt, že bola napísaná ešte pred dvomi svetovými vojnami, pred tým, než milióny ľudí zahynuli za vlády komunistických lídrov, z toho dôvodu nebolo toľko snahy s násilným presadzovaním komunizmu a ani vplyvov, aké by také počínanie mohlo mať.

Vtedy (za čias Marxa, pozn. redaktora) ľudia mali vo zvyku násilím donucovať druhých k tomu, čo chceli, hlavne v spoločenskom zmysle, čo sa v súčasnosti celkom ani nevyskytuje, a cieľ bol vnímaný ešte o to viac dôležitejšie ako spôsoby, ktorými by sa k nemu dopracovalo. Dnes je však pravdou celkový opak. Z dôvodu ľahostajných činov vedúcich osobností minulosti, mnohí sa desia komunizmu a totalitu vnímajú ako jeho jediný možný výsledok, ktorému bude predchádzať ešte nevyhnutná smrť miliónov ľudí – a keď sa ohliadneme za minulosťou, majú všetko právo si tak myslieť.

Čiže, síce RBE a Komunisti/Marxisti môžu mať na mysli zhruba rovnaké konečné predstavy, ale vzhľadom na negatívnu historickú skúsenosť, ktorú si ľudia asociujú s komunizmom a to ohromné množstvo strachu a nenávisti súvisiace s komunizmom, potrebujeme celkom odlišný spôsob, ako sa tam dostať a dôkladnú analýzu teórie toho, čo bude fungovať ako prechodné obdobie. Takže…

Ako dôjde k prechodu k Ekonomike založenej na zdrojoch?

Hlavní zástancovia ekonomiky založenej na zdrojoch väčšinou obhajujú prechod zhora-dole. Tvrdia, že svetoví lídri niekedy v budúcnosti priznajú (zrejme až po tom, keď bude všeobecná verejnosť dostatočne informovaná a bude to vyžadovať), že ide o najlepšiu možnú cestu pre celé ľudstvo ako žiť a začať zavádzať systém ako tento (ekonomika založená na zdrojoch) pre všetkých jedincov. Žiaľ, tiež sa vraví, že k niečomu takému dôjde až po úplnom ekonomickom kolapse, po ktorom ale prechod do ekonomiky založenej na zdrojoch nie je ešte zaručený (či dokonca pravdepodobný) a mohol by byť nahradený jednotnou vládou alebo Novým svetovým poriadkom. No neznie to úžasne?

Bez ohľadu na to, koľko toho spravíte, problém v spôsobe zavedenia je ten, že keď lídri určujú, podľa akého ekonomického systému sa má svet riadiť, nielen že ľudia budú proti tomu bojovať zubami-nechtami a urobia čo je v ich moci, aby sa postavili systému (najmä tí, ktorí sú proti komunizmu, sa uchýlia k násiliu a možno aj k vojne), ale už dnes svetoví lídri prikazujú ľuďom, čo majú robiť, ako sa majú správať, čo si vlastne vo svojej podstate protirečí s hlavnou myšlienkou ekonomiky založenou na zdrojoch. Z toho dôvodu jediný spôsob prechodu k reálnej ekonomike založenej na zdrojoch je ale absolútne dobrovoľný, od samotných základov; nič iné nebude fungovať. Inak by už nešlo o tú pravú ekonomiku založenú na zdrojoch, s ktorou chceme začať, a navyše by došlo k odporu počas prechodovej fázy, žeby bola odsúdená na zánik už od začiatku, presne ako komunizmus. Vodcovia môžu s tým prísť a navrhnúť, ale nesmú ju nanútiť. Ak by tak spravili, narušilo by to jeden z hlavných princípov ekonomiky založenej na zdrojoch, s ktorým je nutné začať – dobrovoľná participácia. Navyše, naši lídri by to pravdepodobne ani nenavrhli, ak by nevideli, že spoločnosť je schopná spolupracovať a kooperovať v spôsoboch omnoho harmonickejšími, ako to preukazujeme dnes, čo je napokon aj dôvod, prečo musíme urobiť všetko pre to, aby sme zaviedli a vkladali toľko aspektov ekonomiky založenej na zdrojoch do našich životov, ako len vieme. Demonštrovať, že je to možné. Poukázať na to, že je aj lepší spôsob života. Prebudiť ľudí a pomôcť im uvedomiť si, že majú aj iné možnosti, že majú silu a nevyhnutné prostriedky, aby to zmenili v skutočnosť, miesto toho, aby podstupovali nezmyselný rituál ako zombíci od siedmej do tretej, čo vlastne mnohí z nás volajú život.

Aj keď mi je jasné, že tento článok mnohých jedincov naštve, tiež ale dúfam, že nám pomôže spojiť dve komunity k spoločnému cieľu – aby sme pracovali spolu. Koniec koncov, aj keď sa nájdu drobné rozdiely v cieľoch oboch systémov, verím, že mnohí „praví“ komunisti a marxisti majú rovnakú víziu spoločnosti budúcnosti, akú má hnutie ekonomiky založenej na zdrojoch. A taktiež verím, že tento článok poskytne ľuďom informácie k posúdeniu, prediskutovaniu a zapojeniu sa k vybudovaniu tohto smelého a nového sveta.

Len vzájomným pochopením názorov a pohľadov druhých ľudí prekonáme naše rozdiely, ktoré postavíme na našich silných stránkach a podobnostiach, ak budeme robiť kompromisy tam, kde musíme, a kultiváciou a praktizovaním týchto princípov spoločnou prácou a spolunažívaním, tvorbou niečoho väčšieho ako sme my sami, až potom budeme schopní vytvoriť spoločnosť, ktorá sa podobá ekonomike založenej na zdrojoch.

To je dôvod, prečo sme boli povolaní vybudovať udržateľné komunity poháňané svojou vlastnou „zelenou“ technológiou, ktorá si sama vyprodukuje vlastné jedlo a vodu s technológiou ako FarmBot, akvapónia a permakultúra. Musíme začať s výrobou na lokálnej úrovni, začať využívať 3D tlačiarne, Contour Crafting, recyklovať odpad a naďalej rozvíjať návrhy otvorených zdrojov ako je Global Village Construction Set.

Príklady takých miesto ako Regen Villages a Tamera možno využiť ako plány a ich zakladať na ich úspešnosti. Je na čase zdieľať naše myšlienky a otvorene pracovať na dosiahnutí toho najvyššieho dobra pre všetkých aplikovaním princípov, aké zaviedlo One Community Global. K väčšine pokroku dôjde, keď začneme pracovať viac prostredníctvom platforiem ako TheTransition.org a podporovať jeden druhého v našej úsilí, aby sme vyvinuli nové technológie a spojili sily v spolupráci ako Mondragon a Evergreen.

Informácie a technológia, ktorú potrebujeme, máme – skombinovať ich do pevných myšlienok a žiť naše životy tak, aby sme niečo zmenili. Jediný správny čas, kedy to spraviť, je teraz. Nástroje a zdroje, ktoré v súčasnosti máme, sú neporovnateľné s predošlými obdobiami na našej planéte, preto už nemáme nárok na výhovorky a nevytvoriť svet, po ktorom túžime.

A na záver – ak nájdete v tomto článku akékoľvek nezrovnalosti, nejasnosti či nesprávne informácie, prosím, dajte nám vedieť mailom na contact@moneylesssociety.com. Priložte k mailu tiež odkazy na zdroje, z ktorých ste čerpali a urobíme, čo bude v našich silách, aby sme to napravili, ak to bude nevyhnutné. No článok nezmením len z dôvodu, že s ním niekto nesúhlasí a bude tvrdiť, že sa mýlim bez toho, aby podložil svoje tvrdenia. Mojim cieľom a zámerom v tomto dokumente je byť čo najpresnejší, najúprimnejší a najaktuálnejší, ako je to len možné, no článok rozhodne nevznikol s cieľom potešiť všetkých. Preto, berte ohľad na varovania našich otcov a poučte sa z ich chýb, ale tiež nedovoľte, aby sme prehodnotili náš skutočný potenciál a ostali sme zaseknutí v minulosti, najmä nie z dôvodu ohrozenia, že musíme pracovať spolu – teraz a viac ako kedykovľek predtým.

 

Preložil Matej Kotian z článku: http://www.moneylesssociety.com/home/2017/01/09/communism-vs-resource-based-economy-a-definitive-guide-how-rbe-will-arise/

 

Foto: Charline Tetiyevsky, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *