SÚČASŤOU STÁLEJ EXPOZÍCIE SÚ AJ BUSTY SLOVÁKOV KOLLÁRA, ŠAFÁRIKA A HVIEZDOSLAVA
Múzeálny komplex využíva moderné, ako aj postmoderné postupy, digitálne technológie, kreatívne inštalácie a obsahuje mimoriadne vzácne predmety. Novú a starú budovu múzea prepája podzemná chodba, v ktorej sú prezentované digitálne diela. Návštevu inicioval a dokumentáciu aktuálneho stavu inicioval Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej (1) vedený PhDr. Lukášom Perným, PhD. v spolupráci s čestnými predsedami, významnými slovenskými kulturológmi, profesormi Dalimírom Hajkom, Jozefom Leikertom a Rudolfom Dupkalom. Odbor vznikol v roku 2023 s cieľom združovať vedcov a odborníkov z oblasti spoločenských vied, predovšetkým kulturológie, spoločenských vied a filozofie (2), ale taktiež realizovať komparatívny kulturologický výskum (realizovaný bol už terénny výskum v Srbsku, prednáška v Slovinsku, exkurzia medzi Lužickými Srbmi, zapojil sa aj do konferencie v Maďarskom Szegede). V roku 2026 rozširuje svoje kontexty aj s najbližšou slovanskou českou kultúrou.
Po boku Výtvarného odboru Matice slovenskej sa odboru podarilo prezentovať slovenské dejiny aj predstaviteľom deviatich krajín sveta, a to až nad rámec slovanského priestor. KFO MS sa tak postupne stáva medzinárodne najviac podkutým odbor MS, s tým, že v týchto aktivitách, ktorých cieľom sú kultúrne výmeny plánuje pokračovať. Po stretnutí s veľvyslancom ČR na Slovensku tiež prebehla diskusia o užšej spolupráci, kultúrnej výmene, medzi ČR a SR. Aj na základe toho predseda KFO MS navštívil Národní múzeum v Prahe s cieľom oboznámenia sa s obsahom výstav, a taktiež s tým, že pri ďalšej návšteve bude realizovaná návšteva Matice českej (pravdepodobne pri príležitosti prezentácie knihy o Novomeskom a Horváthovi v Prahe počas septembra 2026).
Predvojom tejto spolupráce bola odborná návšteva Národního muzea ČR realizovaná v rámci pracovnej cesty 25. 5. 2026, tak novej (bývalá budova Federálního shromaždení, brutalistická stavba, ktorú víťazného návrhu architektov Karla Pragera, Jiřího Kadeřábka a Jiřího Albrechta, v ktorej pôsobil aj predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč, Peter Colotka či Alexander Dubček), ako aj historickej budovy.
Kulturologicko-filozofický odbor MS jednoznačne odporúča návštevu tejto inštitúcie.
O NÁRODNOM MÚZEU
Národní museum/Národné múzeum bolo založené už v roku 1818 skupinou vlastencov na čele s Kašparom ze Šternberka, plnil prianie Františka Palackého, aby bolo verným obrazom vlasti a národa svojimi zbierkami a svojim vedeckým bádaním objímal oblasti celého sveta, uvádza pamätná tabuľa. Historická budova bola postavená až v roku 1891 Jozefom Schulzom, vyzdobená je vynikajúcimi dielami českých maliarov a sochárov.
Múzeum plní funkciu zberateľského, vedeckého, vzdelávacieho a metodologického zamerania, so zameraním na viaceré vedecké a zberateľské disciplíny, prírodné vedy (mineralógia, zoológia), historické (archeológia, numizmatika) a umelecké. Spravuje a vystavuje svoje zbierky v niekoľkých budovách v Prahe a inde v Českej republike. Národné múzeum pozostáva z piatich profesionálnych, do istej miery nezávislých inštitúcií: Prírodovedné múzeum, Historické múzeum, České múzeum hudby, Náprstkovo múzeum ázijskej, africkej a americkej kultúry a Knižnica Národného múzea. Každá z nich má niekoľko špecializovanejších oddelení a zbierok, ktoré obsahujú celkovo viac ako trinásť miliónov položiek.
Od roku 1891 sídli Národné múzeum v monumentálnej neorenesančnej historickej hlavnej budove v hornej časti Václavského námestia v Prahe. Národné múzeum zahŕňa aj množstvo ďalších výstav v múzeách a pamätníkoch, najmä v Prahe, ale aj na iných miestach v Českej republike. Výsledky vedeckého výskumu v múzejných zbierkach zahŕňajú napríklad objav najstaršej známej cievnatej suchozemskej rastliny na svete, Cooksonia barrandien.
Nová budova vznikla pôvodným architektonickým riešením na rozšírenie pôvodnej menovej burzy pre potreby Federálneho zhromaždenia, ktoré od roku 1969 niesla názov československého parlamentu. Matica česká sídli v tejto novej budove, avšak podľa informácií zamestnancov múzea, nedisponuje samostatnou expozíciou (realizujú prednášky na pôde múzea).
Medzi zakladateľmi a nástupcami múzea boli aj členovia významnej českej šľachtickej rodiny z Kolowratu. Gróf František Antonín II. zohral kľúčovú úlohu pri založení Vlasteneckého múzea, ktorému odkázal knižnicu s 35 000 zväzkami kníh a zbierku minerálov. Okrem toho bol pri narodení gróf Ján Nepomuk Karel a odkázal časť svojich zbierok a březnickej knižnice mnohými vzácnymi inkunábulami a iluminovanými rukopismi. Medzi ďalšie osobnosti patrili aj cestovatelia Emil Holub, Vojta Náprstek a slavista Pavel Josef Šafařík, ktorý má v múzeu tiež bustu. S činnosťou múzea boli spojené aj ďalšie inštitúcie, najmä Matice česká, zameraná na vydávanie publikácií v českom jazyku, časopis Národného múzea a Archeologická rada.
Riaditeľom múzea je historik a slovakista Dr. Michal Lukeš. Za jeden z najvýznamnejších medzinárodných úspechov Národného múzea počas Lukešovho pôsobenia sa považuje vyjednávanie a mimoriadna výstava pôvodných fosílií Lucy a Selama (Australopithecus afarensis) v roku 2025.
MÚZEUM DNES
Aktuálne je v budove stále expozícia českých dejín, unikátna výstava Přemyslovci. Vládnuca dynastia a jej doba… Môžete si ju pozrieť nižšie vo virtuálnej prehliadke.
V starej budove si môžete tiež pozrieť Sály minerálů, Okna do pravěku, Svět hub, lišejníků a rostlin, Lidé a jejich předci, Zázraky evoluce, Památky kamenosochařství v Čechách od 11. do 19. století, no predovšetkým je pre slovenského návštevníka zaujímavá výstava Panteon Národního muzea, Dějiny a samostatná časť venované českému Štúrovi, teda Františkovi Palackému (existuje aj Památník Františka Palackého a Františka Ladislava Riegra).
Expozícia Dejiny výstava zachytáva minulosť českých krajín od 8. storočia po prvú svetovú vojnu v celkovo siedmich sálach a vďaka svojmu rozsahu a počtu zberných predmetov je to úplne jedinečný múzejný projekt v našej krajine, ktorý ilustruje tak dlhé časové obdobie. Výstava ponúka príležitosť zorientovať sa v českej histórii a pochopiť nielen samotné udalosti, ale aj ich prepojenia a vytvoriť komplexný obraz našej minulosti. Tu narazíte na rôzne exponáty, od najmenších stredovekých šperkov alebo malých artefaktov dokumentujúcich každodenný život ľudí až po najväčší predmet v podobe arcibiskupského koča z 18. storočia, ktorý možno s istou mierou preháňania opísať ako Ferrari svojej doby.
Pantheón Národného múzea je jednou z najkrajších sál v Českej republike vďaka umeleckej výzdobe. Architektonicky ušľachtilý interiér slávnostnej sály bol ambiciózne navrhnutý architektom Josefom Schulzom (1890) vo svojom projekte. Interiér Pantheónu ohromuje nielen celkovým architektonickým a umeleckým dizajnom, ktorý zahŕňa výzdobu stien a portálov a dlažby s dynamickým radiálnym vzorom, ale aj portrétnou galériou bust a sôch osobností, ktoré prispeli ku kultúrnemu a vedeckému životu Čiech. Pantheón uchováva celkovo 54 bronzových sôch a bust a dve portrétne mramorové busty. V mobilnej aplikácii Národného múzea vo vašom vrecku môžu návštevníci pristupovať k virtuálnej rozšírenej realite Pantheon: Living Roots. Vďaka spolupráci s Česká spořitelnou a využívaniu moderných technológií prináša jedinečný zážitok, ktorý spája minulosť so súčasnosťou.
Originálnou je tiež expozícia v prepojovacej chodbe medzi múzeami s názvom Momenty dějin.
V novej budove sú aktuálne Dětské muzeum, Czech Press Photo 2025 a najmä Dějiny 20. století.
V scénograficky navrhnutom priestore sa ocitnete v zákopoch prvej svetovej vojny na jednom mieste, nostalgicky prejdete niekoľkými dobovo zariadenými bytmi a okolo typického koloniálneho bytu z konca 1. republiky vystúpite po schodoch do luxusného krajčírskeho salónu Bárta z obdobia Prvej republiky, ktorý bol presunutý do Národného múzea zo svojho pôvodného priestoru na Národní tříde. Výstava zahŕňa vzácne aj úplne jedinečné exponáty, ako aj úplne obyčajné predmety, ktoré zmenili a uľahčili život obyvateľstvu, ako napríklad antikoncepčná tabletka, Remoska alebo jedna z prvých chladničiek na ľad. Medzi najcennejšie predmety patrí napríklad prvá československá olympijská zlatá medaila z roku 1924 od gymnastu Bedřicha Šupčíka alebo originálny športový kostým prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. Jedným z najdrahších predmetov je zbierka 9 rádov a vyznamenaní, ktoré mal Franz Ferdinand d’Este na uniforme v čase svojej vraždy 28. júna 1914 v Sarajeve.
Výstava približuje minulosť nielen autentickými exponátami alebo rekonštrukciami dobových interiérov obydlí rôznych spoločenských vrstiev, ale využíva aj množstvo obrazových a filmových materiálov, interaktívnych prvkov, hier a miest, ktoré musí návštevník na výstave sám objaviť, aby ilustroval atmosféru. Keď vstúpite na výstavu, doslova prechádzate našou modernou históriou cez „strážcu času“ – jedinečnú audiovizuálnu technológiu, ktorá vás obklopuje zo všetkých strán, vytvára ilúziu výťahu v čase a predstavuje vám kľúčové momenty 20. storočia.
VIRTUÁLNA FOTOGALÉRIA
Mottom Federálneho zhromaždenia v rokoch 1969–1990 bolo „VŠETKA MOC V ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKE PATRÍ PRACUJÚCEMU ĽUDU„.
Poznámky
1 Ide o multižánrovo pôsobiaci a humanisticky orientovaný odbor, ktorého cieľom je prezentovať slovenskú kultúru a filozofiu Európe, ale aj svetu v najširšom možnom kontexte (od vzniku odboru už realizoval, aj v spolupráci s Výtvarným odborom Matice slovenskej (Dr. Ladislav Skrak) či participáciou na VI. kongrese matíc a inštitúcií slovanských národov, kultúrne výmeny so Srbskom, Kazachstanom, Českom, Maďarskom, Kubou, Čínou či Chorvátskom, Čiernou Horou a Slovinskom). Odbor od založenia spolupracoval tiež s ďalšími rôznorodými kultúrnymi, osvetovými, umeleckými a vedeckými spolkami ako napr. Spoločnosť Ladislava Novomeského, Klub Jozefa Murgaša a Jozefa Gregora Tajovského, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Univerzitná knižnica v Košiciach, Klub výtvarných umelcov a teoretikov, Spolok slovenských spisovateľov, Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku (Nový Sad), Živena, Inštitút ASA, Klub Nového slova, Spoločnosť slovensko-kubánskej spolupráce José Martího, Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB a iné. Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej inicioval oceňovanie významných osobností ako spisovateľ Peter Jaroš, herec Štefan Kvietik či výtvarník Stanislav Harangozó. Od založenia zorganizoval alebo participoval na mnohých podujatiach k rôznorodým slovenským osobnostiam (J. Kroner, L. Ťažký, L. Mňačko, L. Ballek, S. Š. Osuský, H. Turcerová-Devečková, Š. Kvietik, D. Jamrich, J. Šimonovič, F. Kráľ, J. Murgaš, J. Záborský, V. Pauliny-Tóth a mnohí ďalší), súčasne participoval aj na vydaní knižných alebo elektronických publikácií o ich životoch a diele (L. Novomeský, I. Horváth, J. Bodnár, J. Holček, Š. Závodník, všeobecne bernolákovci, predstavitelia generácie VŠESLÁVIE, štúrovci, davisti, ženy v národnom hnutí a i.).
2 Členmi KFO MS sú významní slovenskí vedci a kultúrni činitelia, aktívni autori, ale aj organizátori podujatí či vydavatelia ako Mgr. Art. Deana Jakubisková; Doc. Milan Petkanič, PhD.; Doc. Ladislav Hohoš, CSc.; PhDr. Jozef Schwarz, PhDr. Marián Ambrozy, CSc.; PhDr. Stanislava Moyšová, PhD.; Doc. PhDr. Peter Ženúch, DrSc.; JUDr. Radka Semancová; Mgr. Ingrid Majeriková; PhDr. Milica Majeriková-Molitoris, PhD.; PhDr. Viktor Timura, CSc.; Mgr. Jaroslav Durec, PhD.; PaedDr. Miroslav Holečko; Mgr. Jozef Sivák, CSc.; PhDr. RNDr. Vladimír Blaho, CSc.; Prof. Emil Višňovský, CSc.; Doc. RNDr. Jozef Mikloško, DRSc.; Vladimír Valentík; prof. Jozef Sipko; PhDr. Pavol Madura; Mgr. Tomáš Daněk; Mgr. Ľubica Hroncová, PhD.; PaedDr. Eva Čulenová, PhD.; PhDr. Peter Schvantner; JUDr. Marián Gešper, PhD., MSc.; ThLic, Viliam Komora; Mgr. Martin Hajnik; Mgr. Jana Žumarová; Mgr. Martina Matečková a mnohí ďalší. Súčasne počas svoje činnosti spolupracoval s ďalšími významnými osobnosťami ako Dr. Peter Tollarovič, prof. František Mihina či prof. Svetozár Krno.
