V malebnom Kostole sv. Margity v bratislavskej časti Lamač odohral v rámci KATEDRÁLNEHO ORGANOVÉHO FESTIVALU v BRATISLAVA svoj organový koncert český hudobník ALEŠ NOSEK (pozri aj CZ.WIKI),, veľký český talent, výnimočný varhaník a pedagóg, ktorého interpretácia je charakteristická citlivým prístupom, výraznou muzikálnosťou a hlbokým porozumením historického repertoáru i moderných techník. Zahral diela od autorov J. L. Krebs, J. H. Rinck, A. Guilmant, T. Dubois, J. Klička, V. Novák, L. Vierne a J. Bonnet.
Aleš Nosek je český varhaník a pedagóg, titulárny organista a regenschori v katedrále sv. Bartoloměja v Plzni. Vyštudoval Konzervatórium v Českých Budějoviciach, HAMU v Prahe a magisterský program v Regensburgu. Špecializoval sa aj na varhannú improvizáciu. Absolvoval špecializované štúdium improvizácie (Zertifikatstudium) u prof. Markusa Rupprechta (2019–2022), čo podčiarkuje jeho technickú hĺbku a improvizačné schopnosti V roku 2014 získal 2. miesto na medzinárodnej súťaži v Ružomberku. Nahrával pre Český rozhlas i Litoměřickú diecézu na historické organy a pravidelne koncertuje doma aj v zahraničí. Je dramaturgom Rakovnického varhanního léta a Plzeňského medzinárodného varhanného festivalu. Je viackrát oceňovaný vďaka refinovanému prístupu k repertoáru starých majstrov i moderných skladateľov.
Nahrával diela na historické orgány, ako sú nástroje z dielne Wilhelma Sauera v Litoměřicích či organ z roku 1792 v Jezvé. Na Český rozhlas 3 – Vltava natáčal historické varhany rodiny Guthovcov v lokalitách ako Krušovice, Čistá pri Rakovníku či Srbeč.Pôsobí ako titulárny varhaník a regenschori v katedrále sv. Bartoloměja v Plzni, kde zodpovedá za hudobné vedenie liturgie. Vyučuje na Konzervatóriu v Plzni a na Základnej umeleckej škole v Plzni, pričom pripravuje mladých hudobníkov na profesionálne dráhy.
Spolu s múzeom TGM v Rakovníku založil v roku 2015 Medzinárodný varhanní festival – Rakovnické varhanní léto, kde prispieva aj ako dramaturg. Podieľa sa aj na dramaturgii Plzeňského medzinárodného varhanného festivalu, čím ovplyvňuje hudobný život širšieho regiónu
A zaznel aj prídavok:
Analýza jednotlivých skladieb podľa AI:
Alexandre Guilmant – Offertoire sur O Filii, Op. 49 (1837 – 1911)
– Skladba je typickým príkladom Guilmantovho liturgického štýlu, kde kombinuje starú chorálnu melódiu s romantickou organovou registráciou.
– Využíva tematický kontrast medzi jednoduchou, modlitebnou intonáciou chorálu a bohatou figuratívnou ornamentikou.
– Kompozícia sa nesie v duchu francúzskej symfonickej školy a spája sakrálny charakter s koncertnou monumentalitou.
Johann Ludwig Krebs – Fantasia à gusto italiano in F, Krebs-WV 422 (1713 – 1780)
– Krebs tu demonštruje ovládanie talianskeho koncertantného štýlu, obľúbeného v 18. storočí.
– Dielo má brilantný, energický charakter, ktorý kontrastuje s polyfonickými pasážami.
– Harmonická štruktúra je postavená na barokovej jasnosti, no s osobitou melodickou invenciou.
Johann Heinrich Rinck – Variationen für Orgel Solo „Heil dir im Siegeskranz“ (1770 – 1846)
– Rinck stavia variácie na známu kráľovskú hymnu „God save the King“, čo dokazuje jeho schopnosť pracovať s populárnym hudobným materiálom.
– Variácie ukazujú klasicistickú formálnu čistotu a racionálnu prácu s témou.
– Zároveň otvárajú cestu k romantickej farebnosti, najmä v registrácii a vo výrazovej gradácii.
Joseph Bonnet – 12 Pièces, Op. 10, č. 12: Poème Tchèque (1884 – 1944)
– Ide o poetickú, náladovú skladbu inšpirovanú českým folklórnym kolorítom.
– Bonnet sa tu obracia k jemnej lyrike a farebným harmóniám francúzskeho impresionizmu.
– Kompozícia stavia na kontraste medzi spevnou melódiou a subtílnymi harmonickými tieňovaniami.
Théodore Dubois – Sept Pièces pour Orgue, č. 3: Marcietta (Sortie) (1837 – 1924)
– Krátka, sviatočne pôsobiaca skladba slúži ako záverečný sprievod pri liturgii.
– Dubois využíva jasné rytmické kontúry v marciovom charaktere.
– Je to príklad francúzskej organovej hudby s dôrazom na praktickú liturgickú funkciu.
Josef Klička – Koncertní fantasie fis-Moll, Op. 35 (1855 – 1937)
– Rozsiahla fantázia nesie symfonický rozmer a vyžaduje od interpreta technickú bravúru.
– Skladba je preniknutá dramatickým kontrastom, od lyrických pasáží po monumentálne plochy.
– Klička tu rozvíja českú romantickú organovú tradíciu s výrazným patetickým nábojom.
Vítězeslav Novák – Preludio sul tema di un canto morave (1870 – 1949)
– Prelúdium je založené na moravskej ľudovej piesni, čím Novák zdôrazňuje národný prvok.
– Hudba má meditatívny a introspektívny charakter, preniknutý jemnou folklórnou modalitou.
– Organové spracovanie podčiarkuje atmosféru lyrickej jednoduchej melódie.
Louis Vierne – Deuxième Symphonie pour Grand Orgue, Op. 20, I. Allegro (1870 – 1937)
– Úvodné Allegro predstavuje Vierneho symfonickú víziu organu s bohatou faktúrou.
– Formálne čerpá zo sonátovej štruktúry, pričom spája tematickú prácu s dramatickou gradáciou.
– Zvukový svet skladby je výrazne francúzsky, so širokou dynamikou a chromatickým napätím.
