Vo štvrtok 17. 12. 2020 sa vrátil na Zem lunárny modul čínskej misie Chang’e-5. Čína sa tak po USA a ZSSR stala treťou krajinou na svete, ktorej sa podarilo úspešne priniesť z Mesiaca na Zem vzorky hornín.
Misia Chang’e-5 si za miesto pristátia vybrala oblasť Oceanus Procellarum – Oceán búrok. Je to veľká lávová rovina mimo oblastí, do ktorých pristávali misie Apollo a Luna, doteraz teda nepreskúmaná. Návratový modul priniesol asi 4,5 kg vzoriek a misia bude významným vedeckým prínosom. (zdroj)
Vpravo je záber z pristátia kapsuly Chang’e-5 na Zem.
(zdroj – ALJAZEERA)
.
Čínsky vedecký program je veľmi ambiciózny. Na pristátie bola zámerne zvolená málo prebádaná oblasť a vzorky nie sú povrchové, ale získané vrtom do hĺbky asi 2 m. Čínski vedci si sľubujú, že analýzou týchto vzoriek sa im podarí priniesť nové poznatky o geologickej histórii Mesiaca.
Čínskym vedcom k tomuto úspechu zablahoželal aj profesor Brad Jolliff z McDonellovho centra vesmírneho výskumu. Jeho email „Klobúk dolu pred mojimi čínskymi kolegami, že zvládli takú náročnú misiu“, hovorí jasnou rečou.
Čínsky úspech ocenil aj náčelník vesmírnych operácií USA generál John Raymond: „Čína sa z nuly na túto úroveň vypracovala veľmi rýchlo. Ešte pred pár desaťročiami bola vo vesmírnom výskume bezvýznamná, ale dnes je už medzi veľkými hráčmi. Má skutočne robustný program.“
Na rozdiel od vedcov však predstavitelia armádnych špičiek USA neskrývajú znepokojenie, lebo čínska technológia je dnes efektívne schopná ohroziť americké zariadenia vo vesmíre.
(zdroj)
Legenda k obrázku:
- Štart rakety
- Obežná dráha Mesiaca
- Misia sa rozdelila. Orbitálny a návratový modul ostali na obežnej dráhe, návratový nosič a pristávací modul smerovali k povrchu Mesiaca.
- Zber vzoriek
- Návratový nosič štartuje z pristávacieho modulu so vzorkami.
- Na obežnej dráhe odovzdáva návratový nosič vzorky do návratového modulu.
- Návrat na Zem
- Návratový modul pristáva na planinách Vnútorného Mongolska
