Čo ešte robí americká armáda v Sýrii?

Včera (12. 1.) vykonal Izrael 18 leteckých útokov na oblasti pod kontrolou vládnych jednotiek a proiránskych milícií na východe Sýsie v oblastiach Deir Ezzor a Albu Kamal. Nálety si vyžiadali najmenej 40 obetí (iné zdroje uvádzajú 57) a ide o najsilnejší letecký útok od júna 2018. Sýrska vláda vyhlásila, že obeťami útoku boli aj civilisti a útok je porušením medzinárodného práva.
Morning Star uvádza, že izraelský útok bol koordinovaný so spravodajskými službami USA. Informátor agentúry AP, ktorý si želal ostať v anonymite, potvrdil, že v pondelok sa o útoku bavili na stretnutí v New Yorku americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo a šéf izraelského Mossadu Yossi Cohen. (zdroj)

The Syrian Observer cituje ruské zdroje (Nezavisimaja gazeta), ktoré v poslednej izraelskej aktivite vidia snahu vytlačiť z oblasti proiránske jednotky Hizbaláh a potenciálne otvoriť širší front proti Iránu. Článok tiež cituje experta na ruské vzťahy na blízkom východe, Abdel Fattah Abu Tahouna, ktorý tvrdí, že súčasná zvýšená aktivita Izraela je v súlade s ruskými záujmami, ktoré hľadia na Irán ako na konkurenciu. (zdroj)

V tejto súvislosti je zaujímavý dnešný (13.1.) komentár uverejnený na izraelskom portáli Israel Defense. Rekapituluje dlhú devastujúcu históriu poslednej vojny v Sýrii a uzatvára, že krajina je v ruinách a má nárok na dlhšie pokojnejšie obdobie na zotavenie. Cituje Henryho Kissingera, že „Bez Sýrie nie je možný mier na Blízkom Východe“. Štáty ako Čína, Rusko a štáty okolo Perzského zálivu sa snažia pôsobiť na zlepšovanie diplomatických vzťahov zvyšku sveta so Sýriou, k obnove krajiny by však bolo treba aj zrušiť americké sankcie, ktoré poškodzujú predovšetkým civilné obyvateľstvo. (zdroj)

Sýrska vláda obviňuje armádu USA, že ilegálne preváža zo severovýchodnej Sýrie nákladné konvoje obilnín do severného Iraku. Okrem toho okupuje ťažobné zariadenia ropy v tejto oblasti. Vláda v Damašku tieto aktivity americkej armády považuje za ekonomický terorizmus a pokračovanie vojny proti Sýrii formou ekonomického nátlaku. (zdroj)

Americké sankcie proti súčasnej sýrskej vláde sa počas posledného roka ešte zintenzívnili. V pondelok (11.1.) napríklad francúzsko-arabská banka Union des Banques Arabes et Francaises (UBAF) musela prijať pokutu 8,6 milióna USD za niekoľkoročné porušovanie sankcií proti sýrskej vláde, ktoré prijal Kongres USA. V prípade tejto banky nešlo o priame porušenie, ale o umožnenie prevodu financií sankcionovaných subjektov na iné zahraničné účty, ktoré nepodliehali sankciám a z ktorých sa potom finančné prostriedky previedli na americké bankové účty. Banka si údajne nebola vedomá, že týmito transakciami porušuje režim sankcií. (zdroj)

Baha al-Awam, komentátor týždenníka The Arab Weekly, po najnovšej eskalácii napätia na rozhraní sýrskej armády a ISIL na Eufrate píše, že na obzore sa črtá nová fáza vojny a zamýšľa sa nad možnosťami, ktoré sú pred zvoleným prezidentom Bidenom. Ten túto situáciu nespôsobil, ale bude ju musieť riešiť.
Predovšetkým, Biden je ochranca Kurdov a ktokoľvek, kto na nich vztiahne ruku, musí byť zničený. To sa týka aj Turecka, ktoré považuje posilňovanie Kurdov za svoje ohrozenie a možný zdroj separatizmu. Myšlienka na nové delenie regiónu však Bidenovi nie je cudzia. Bola v hre ešte za prezidentovania Obamu a určite bude pokúšať aj Bidena.
Základné výsledky štvorročného mandátu Trumpa sa v Sýrii dajú zhrnúť: zničenie samozvaného kalifátu ISIL, zabránenie normalizácie medzinárodných vzťahov so Sýriou a vytvorenie Tureckom kontrolovanej oblasti na severe. Tieto výsledky sú do istej miery kontroverzné, ale ponechávajú Bidenovej vláde pomerne široký priestor na manévrovanie podľa záujmov USA.
Podľa Jamesa Jeffreya, bývaleho vyslanca USA v Sýrii, má Biden tri základné možnosti.
Prvou možnosťou je uznanie režimu Bašara Assada, po splnení amerických podmienok, medzi ktorými bude zničenie zvyškov chemických zbraní, potrestanie vojnových zločincov a bezpečný návrat „utečencov“.
Druhou možnosťou je pritvrdenie a nie síce priamo zvrnutie Assada, ale rozdelenie Sýrie na niekoľko častí. Jeffrey píše, že je nepravdepodobné, aby skončila vojenská prítomnosť USA, Izraela, Turecka a Ruska v Sýrii, ale Bidenovi by sa mohlo podariť vyšachovať aspoň Irán, keď sa s ním pokúsi normalizovať vzťahy za nových podmienok. Aj tak je táto možnosť komplikovaná a je možné, že Irán bez vojny už nie je možné z regiónu vytlačiť, vzhľadom na stupeň infiltrácie proiránskych skupín do sýrskej spoločnosti.
Preto Jeffrey navrhuje tretiu možnosť. Tou je zmrazenie konfliktov na Blízkom Východe na neurčito. Túto možnosť komentátor považuje za najrealistickejšiu, aj preto, že Biden bude mať v zahraničnopolitickej oblasti plné ruky práce a tejto oblasti sa počas kampane zvlášť intenzívne nevenoval. Predpokladá, že Biden sa nebude usilovať o dosiahnutie stability na Blízkom Východe, keby to malo byť v protiklade s jeho ambíciami reformátovať aliancie USA a získať vo svete významnejšie postavenie. (zdroj)