ČO ROBIŤ (časť II.): Aký ľavicový model je ideálny pre Slovenskú republiku?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Pokračujeme v zverejňovaní ankety DAV DVA, Čo robiť, ktorá vyšla v Ročenke DAV DVA 2020. Prvú časť nájdete tu.

Aký ľavicový model (ekonomický a kultúrny) je ideálny pre Slovenskú republiku?

Tomáš Klimek: Ak nedokážeme postaviť hrádzu konzumu skrze ideu dobrovoľnej skromnosti a nerastu (opozitum kapitalistickej ideológie trvalo udržateľného rastu), tak možností čo robiť veľa nezostáva. Dnes vidíme, že hoci sa celkom darí idei „etického kapitalizmu“, ktorá je nositeľkou inej kultúry, než bola typická „McDollar“ civilizácia 90. rokov, veľký pokrok to nie je, keďže sa pod rúškou eco-friendly etiky iba vytvára priestor pre vznik nových druhov tovarov a služieb – drahších, než boli tie typicky masovo-konzumné – čo iba zodpovedá novému rozdeleniu statkov v spoločnosti v prospech bohatých, keďže novozbohatnuvšia vyššia stredná trieda sa chce odlíšiť od plebsu – nie len výzorom či statusom ale trebárs už aj stravovacími návykmi. Vznikla nám už i sieť potravín, kde bežný smrteľník jednoducho nenakúpi (ekonomicky bude totiž rovnako rentabilné, keď si len bohatá menšina dopraje drahé produkty, ako keby si masovo dopriavali všetci za lacno – hoci to bude mať sekundárne negatívne dopady na hospodárstvo – tie môže zasa vyriešiť nastupujúca robotizácia). Ak by toto správanie malo naozaj želaný ekologický prínos, možno by som to bohatým aj odpustil, ale vidíme, že práve táto kasta ľudí dnes zároveň najviac cestuje po svete, lebo už nemá reálne za čo peniaze minúť a podieľa a tak významne na uhlíkovej stope skrze negatívne dopady leteckej komerčnej dopravy. Možno mal starý liberál Say pravdu v tom, že ponuka si vytvára svoj dopyt…

Vytvorené bohatstvo sa jednoducho musí minúť, ak ho ne-miniem ja, minie ho iný. Nestačí byť skromný. Museli by sme začať menej vyrábať, znižovať produkciu i rozsah ponúkaných služieb. A na to nikto nepristúpi, pretože by sa to dalo vynútiť jedine totalitnou cestou. Keď si predstavím takú idealizovanú anarchistickú alebo demokraticky-socialistickú víziu spoločnosti „bez donútenia“, a „násilia“, kde skromní robotníci žijú pospolu svoj plnohodnotný život v súlade s prírodou, slobodne pracujú, dobrovoľne si odriekajú a uvedomelo sa starajú o osud planéty, vidím za tým v pozadí len akéhosi drába, totalitný centralizovaný systém, ktorý dohliada na dodržiavanie „slobodnej“ skromnosti.

Paradoxne systém „gulášového socializmu“ (ako sme ho poznali z Maďarska), obecne považovaný za prejav rezignácie na možnosť demokracie a upevnenia totalitnej moci nad masami, môže byť menej totalitný, pretože ľudí skrze materiálne statky korumpuje a oni tak (aspoň pocitovo) konajú v jeho záujme dobrovoľne. Môžu tak žiť spokojnejší a menej frustrujúci život.

…slobodný konzum“ namiesto „drakonickej askézy“…
Tomáš Klimek

Je tu samozrejme ešte hľadisko prírody, pričom zvoliť si „slobodný konzum“ namiesto „drakonickej askézy“ je možné iba za predpokladu prudkého rozvoja výrobných síl a technológií prinášajúcich ekologicky udržateľné riešenia. Ekonomicky by takýto systém potenciálne mohol byť hybridom medzi trhom a plánovaním. Hoci osobne by sa mi páčila spoločnosť založená čisto na plánovanej ekonomike, pretože trh je abstrakcia (podobne ako Boh – pri všetkej úcte a rešpekte k veriacim), na ktorú sme už dnes, z hľadiska vyspelosti vedy a výpočtových technológií, trochu priveľkí.

Človek je sebauvedomením prírody a je teda povinný prevziať na seba jej úlohu, nie sa pavedecky vyhovárať na prozreteľnosť a „trhové mechanizmy“, ktoré sú v skutočnosti len sústavou jednotlivých vzťahov medzi konkrétnymi ľuďmi. V minulosti tieto nebolo možné v ich komplexnosti technologicky zaznamenať a prognózovať. Veď neboli ani kalkulačky. Dnes?

Branislav Fábry: Pre SR nie je ideálny žiadny z uvedených modelov, každý má svoje nedostatky a aj škandinávsky model prešiel v posledných rokoch mnohými negatívnymi zmenami. Treba nájsť vlastný model, ktorý bude v mnohom inšpirovaný cudzími vzor-mi, ale bude súčasne v súlade s národnými tradíciami a reáliami na Slovensku. Národný, sociálny a kresťanský ako základné piliere pre ľavicu však vôbec nestačia, ja by som pred ne zaradil hodnotu spravodlivosti a najmä hod-notu mieru. Mier je práve dnes nanajvýš dôležitý. Musíme si uvedomiť, že v súčasnej Európe rastú výdavky na zbrojenie, ktoré akiste povedú k novým vojenským dobrodružstvám veľmocí. Avšak nové intervencie mimo Európy prinesú len ďalšie problémy, napr. opakovanie masovej migrácie. Takisto zbrojenie v oblasti jadrových zbraní, rušenie zmlúv o ich limitácii zo strany USA či šírenie nenávisti voči oblastiam sveta s inou kultúrou (najmä Rusko alebo Čína) kvôli predstave o nadradenosti nášho politického systému sú vážnou hrozbou aj pre nás samotných. Treba budovať kultúru mieru a úcty aj voči štátom, ktoré fungujú inak ako tie európske.

Marián Moravčík: Na Slovensku nie je ľavicová politická sila, ktorá by reálne mohla implementovať „svoju“ ucelenú predstavu o ekonomickom modeli pre hospodárstvo republiky. Okrem iného to komplikuje aj naša realita integrácie v EÚ, závislosť nášho hospodárstva od exportu a fakt, že podstatná časť hospodárstva je v rukách zahraničných vlastníkov alebo domácej oligarchie, kto-rá sama seba považuje za nadnárodnú. Podľa mojej mienky je nutné uvažovať oportunisticky a postupovať cestou najmenšieho odporu, ale vytrvalým tlakom – evolučne. Myslím, že schodnou cestou by bolo snažiť sa získať kontrolu nad štátnym sektorom a tento budovať ako kolektívnu alternatívu existujúcemu súkromnému sektoru. Vo svete existujú príklady, že to funguje a súkromný sektor to akceptoval. Treba sa pripraviť na veľmi dlhodobú a vytrvalú aktivitu týmto smerom, tá zaručene prinesie výsledky, ale len pomaly (overtonovo okno naopak).

Ľubomír Jánošík: Ak si myslíme, že vonku na nás čakajú správne riešenia tak sme ved-ľa. Obyčajní ľudia, ktorí sa politike nevenujú, nechcú premýšľať v rozmedzí hraníc ideológie a nechcú počúvať o modeloch, či – izmoch. Chudoba a beznádej na Slovensku, zabíja oveľa viac, ako alkohol alebo obezita, čo potvrdzuje známy odborný magazin The Lancent. Zvdrejnili štúdiu, podľa ktorej chudobní ľudia žijú v priemere o dva roky kratšie, ako materiál-ne dostatočne zabezpečení. Zákonodarcovia ignorujú tieto argumenty a reformy sú naviazané na liberalizáciu trhu. V protiklade s globalizáciou, by mohli byť na mieru prispôsobené regionálne riešenia, posilňujúce súdržnosť, odstraňujúce chudobu, zlepšujúce sociálnu infraštruktúru a ekologickú ohľaduplnosť.

Pokračovanie nabudúce…

Ročenka DAV DVA je stále k dispozícii v kníhkupectvách.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

5 thoughts on “ČO ROBIŤ (časť II.): Aký ľavicový model je ideálny pre Slovenskú republiku?

  • 5. septembra 2020 at 10:44
    Permalink

    Áno Marián. Už dávno sme mohli mať štátnu stavebnú firmu, ktorá by stavala nepredražené diaľnice a cesty, opravovala opotrebované mosty, budovala štátne byty, kanalizácie i chodníky a štát, čiže my, by ušporil. A nie ako teraz na tendroch sa nabalia aj štyri firmy a nakoniec prácu vykonávajú živnostníci. A to “ naše média“ nevidia a nechcú vidieť.

     
    Reply
  • 5. septembra 2020 at 19:47
    Permalink

    hm, to sa mi páči…a čo tak: vyhrať voľby?…

     
    Reply
  • 5. septembra 2020 at 20:22
    Permalink

    Suhlasim so Skeptikom. Pokal budeme volit plagiatorov a inych migrificov tak si nemusime,nemozme stazovat. Len si tazko vybrat, lebo volit sa da len z tej mnoziny ludi, ktori chcu vladnut…

     
    Reply
    • 5. septembra 2020 at 22:02
      Permalink

      Pane Ommi, dobrý večer.

      Píšete, že «Len si tazko vybrat, lebo volit sa da len z tej mnoziny ludi, ktori chcu vladnut…».

      Tak zaprvé, vládnout každý chce a musí chtít, to je naprosto správné, protože vláda jako právní, sociální, politická či ekonomická kategorie je především právě o vládnutí. To máte jako v rodině nebo v armádě. Jeden musí poroučet, druhý musé poslouchat, jinak zavládne anarchie.

      Nyní zadruhé. Voličstvo NESMÍ ZAJÍMAT JEDNOTLIVÍ nažehlení panáci s plnou hubou slibů v nadživotní velikosti za veřejné peníze na tablu jako nějaká modelka v plavkách kdesi na molu pro pobavení publika. Voliče musí zajímat VOLEBNÍ PROGRAM strany či hnutí, kteří ti panáci na tablu obhajují. Jak pravil moudrý Konfucius: „Není podstatné, jakou barvu má myš, ale zda umí či neumí lovit myši.“

      P.S.
      Bohužel, bez peněz v tomto režimu neprosadíte zhola nic, dokonce ani prostou PRAVDU. Nakonec to dopadne takto:

      https://nasrestart.cz/debata-k-veci/1467-devalvace-a-restart-globalni-ekonomiky-poc-r-2021

       
      Reply
  • 8. septembra 2020 at 15:16
    Permalink

    Nevyhnutnou podmienkou akejkolvek zmeny bude vlastna mena nezatazena urokom, inak vzdy skoncime tam, kde teraz, v krysom zavode. Urok je korenom vsetkeho zla.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom