Každú nedeľu na DAV DVA prinášame ukážku zo sveta poézie. Vyberá spisovateľ Goran Lenčo v seriále NOVOMESKÉHO NEDEĽA (názov na počesť debutu a jeho autora).
CHUDOBNÝ ČLOVEK A KRÁSA
Daniel Okáli
Z predmestia ku kráse
je cesta veľmi ďaleká
vedie rozkričanými ulicami
ďalekými keď za horami
slnce zhasne
ticho v úkrytoch brán narieka
a nepočuť ho
Človek s modrými očami
študentka prírodnej vedy
na prahu opery tíško sedí
starec s mŕtvymi túhami
a sníva
o nôžkach veľkej baleríny
Anny Kareniny
na II. galérii
sme stínmi zamlklými
žiarovky keď od očí si život odhodili
cítime
na ustaté hlavy
nám modro nebies napršalo
Pre naše smutné úsmevy
akoby všetci muzikanti hrali
v priestor zotmelý
nemocné svoje osudy keď sme pochovali:
človek s modrými očami
študentka prírodnej vedy
nemocných celé zástupy
i starec bledý veľmi bledý
bo proletár zrodený z potupy
na krásu môže pozerať iba z kútika
a keď ju v paže zovrieť chce
vždy mu uniká
vždy mu uniká
zbudnú mu iba pohodené omrviny
a preds´
i on chce život krajší
život iný
život skutočného človeka
Daniel Okáli (1903 –1987), počas života známy a často neformálne oslovovaný ako Daňo Okáli, občianskym povolaním advokát, patrí k našim najvýznamnejším ľavicovo zameraným literárnym kritikom a teoretikom. Zastával aj významné spoločenské a politické funkcie. Bol spoluzakladateľom Voľného združenia socialistov-študentov zo Slovenska, ktoré sa neskôr transformovalo do skupiny DAV a ich rovnomenného časopisu, ako spoločensko-umeleckej platformy. Mimoriadne aktívne sa spolupodieľal na formovaní kultúrneho života medzivojnového Česko-Slovenska. V päťdesiatych rokoch sa stal obeťou vykonštruovaného politického procesu a na dlhší čas sa ocitá vo väzení. Po prepustení a následnej rehabilitácii opäť s vervou vstupuje do kultúrneho diania. V úzadí jeho literárnej publicistiky ostáva jeho básnická tvorba. Aj keď knižne vydal jedinú zbierku básní, poéziu často publikoval časopisecky a dravosť, sugestivita, no i literárna kvalita jeho veršov je nespochybniteľná. Spolu s angažovanou proletárskou a socialistickou poéziou spracúval i témy ľúbostné a erotické, no nachádzame u neho i prírodný lyrizmus.
Báseň nájdeme v zbierke Ozvena krvi a zápasov v 2. vydaní z roku 1973. Toto vydanie je rozšírené o cyklus pôvodne časopisecky publikovaných básní; z tohto cyklu pochádza i ukážka. Báseň je akiste zaujímavá už len pre pozoruhodný voľný verš so sporadickým rýmom, veršovými presahmi medzi strofami, umiestnením jednotlivých veršov v rámci strofy, čo nielenže ozvláštňuje vizuálny aspekt básne, ale i zvýrazňuje význam výpovede, nepoužívaním interpunkcie a pod. No nie iba formálna stránka textu je zaujímavá, dominantná je predovšetkým obsahová zložka a výpovedná hodnota, ktorá apeluje na súcit a túžbu žiť dôstojný život – v básni je adjektívum zvýraznené kurzívou – skutočného človeka!
