Ilustračné foto: Sophie Keen – Unsplash
Americký kritický portál Dissident Voice zverejnil článok s kritikou Bidenovej „novej“ zahraničnej politiky. Prezident Biden je síce v úrade ešte len krátko, ale už teraz je jasné, že nemieni plniť predvolebné sľuby, že sa v zahraničnej politike bude opierať hlavne o mierovú diplomaciu. Namiesto toho sa razantne vydal smerom, ktorým sa uberal Obama, ktorý zhoršil Trump, a ktorý Demokrati pred voľbami tak hlasno kritizovali ako katastrofálny.
Výčitky voči Bidenovej politike zhrnuli autori (Medea Benjamin a Nicolas J. S. Davies) do 10 bodov:
- Nesplnenie sľubu, že ihneď obnoví nukleárnu dohodu s Iránom.
Demokrati ostro kritizovali odstúpenie Trumpa od nukleárnej dohody s Iránom a vyhlásenie nových tvrdých sankcií. Biden však pokračuje v tlaku na Irán a v skutočnosti preberá Trumpovu politiku.
- Pokračovanie vojnových akcií na Blízkom východe – tentoraz je bombardovanie utajené.
Demokrati kedysi odsudzovali útoky USA v Sýrii ako nelegálne. Dnes pokračujú letecké útoky armády USA v utajení, pretože pred rokom Trumpova administratíva prestala o nich informovať v pravidelných správach o použití leteckých vojsk (tu) a nová Bidenova administratíva na tom nezmenila nič.
- Odmietnutie zobrať na zodpovednosť Saúdskeho korunného princa Mohameda Bin Salmána za vraždu Džamála Kašódžiho.
Bidenova administratíva mala prinajmenšom proti korunnému princovi zaviesť aspoň také sankcie, ako USA zaviedli proti nižším dôstojníkom, ktorí boli len vykonávateľmi rozkazov.
- Pokračovanie v Trumpovej absurdnej hre na vyhlásenie Juana Guaidóa za prezidenta Venezuely.
Biden nič nezmenil na prístupe USA k Venezuele, ani sa nepokúsil o rozšírenie rokovania o zúčastnené politické sily a pokračuje v tvrdých sankciách, ktoré majú devastačný dopad na ekonomiku Venezuely.
- Pokračovanie v Trumpovej politike voči Kube, namiesto návratu k Obamovému zmierňovaniu.
Práve v čase pandémie, ktorej obidve krajiny čelia rovnako, by bol logickejší humánny prístup, plné obnovenie diplomatických stykov a spolupráca v zdravotnej oblasti..
- Zostrenie studenej vojny s Čínou.
Táto militantná politika je krátkozraká. Čína sa totiž stala ekonomicky silnejšou ako USA a tie ju harašením so zbraňami môžu prinútiť, aby časť svojho potenciálu využila vo vojenskej oblasti. To by pre USA malo nedozerné následky.
- Nezrušenie tvrdých a nelegálnych sankcií s ohľadom na pandémiu. Ide hlavne o sankcie USA proti Iránu, Venezuele, Kube, Nicarague, Severnej Kórei a Sýrii.
Jednostranne vyhlásené sankcie z politických dôvodov sú nelegálne z hľadiska Charty OSN a sú zvlášť kruté v čase pandémie.
- Nečinnosť na dosiahnutie mieru a na podporu humanitárnej pomoci v Jemene.
USA má priamu vinu na najväčšej súčasnej humanitárnej kríze na svete, ktorá prebieha v Jemene. Podľa zákonov USA je zakázané dodávať zbrane štátom a ozbrojeným skupinám, ktoré sú zodpovedné za humanitárne krízy. Napriek tomu to USA robia a Biden zatiaľ len „sľúbil, že zastavia dodávky zbraní Saúdskej arábii“, ale zatiaľ nič konkrétneho neurobil. USA by tiež mali prevziať aktívnejšiu rolu v pomoci najviac postihnutým v Jemene.
- Zlyhanie diplomacie voči Severnej Kórei. Trumpova politika bola jednoznačne konfrontačná, napriek snahám oboch prezidentov (Severnej aj Južnej Kórei) nájsť diplomatické riešenie.
Bidenova administratíva by mala neodkladne prestať s konfrontačnou politikou a mala by sa zaviazať, že nebude proti Severnej Kórei postupovať agresívne. Veľmi by to pomohlo mierovému procesu.
- Žiadne iniciatívne kroky na zníženie vojenského rozpočtu USA.
Podľa prvých Bidenových krokov sa zdá pravý opak. Ako keby sa obnovovala vláda vojensko-priemyselného komplexu v USA a vracali sa spôsoby zo studenej vojny. Hrozí eskalovanie studenej vojny proti Rusku a Číne, čo síce vyženie vojenský rozpočet a zisky do rekordných výšok, ale zároveň výrazne zvýši aj riziko novej svetovej vojny.
