Deň kmínov

Deň zlodejov, tak som chcel pôvodne nazvať tento príspevok, potom som si uvedomil, že sa to nehodí, lebo máme napr. deň armády, deň matiek, deň narcisov, deň mlieka a všetko sú to pekné, dobré a užitočné subjekty, tak aspoň sa zasmejeme – nech je to deň kmínov. Posúďte sami...

Ráno, len čo som sa prebudil a naraňajkoval, siahol som do vrecka nohavíc a zistil som, že mi chýbajú drobné mince, ktoré som mal odložené na cigarety a noviny. Iste „úradovala“ manželka, ktorá mi  odkladala  večer nohavice, pomyslel som si… Predsa len nejaké  „centíky“ na noviny som našiel a začítal som sa do bulvárneho denníka, ktorý písal na prvých stranách o daňových zlodejoch, ktorí v Paname prali peniaze a boli aj zo Slovenska...Potom som sa vybral do veľkého obchodného domu, ktorý láka zákazníkov na víkendové zľavy. Pri jednom z regálov stála pani a nadávala obchodníkom do zlodejov. Vyšlo najavo, že tovar, ktorý si chcela kúpiť, bol akože v akcii, s víkendovou zľavou, hoci  podľa nej ešte pred mesiacom mal  o dvadsať  centov nižšiu cenu, i keď vtedy  nebola vyhlásená ako akciová.  Márne som jej vysvetľoval, že to je marketingový ťah obchodníkov z veľkého reťazca a nie zlodejina. Cestou späť  som sa ešte zastavil u kamaráta, ktorý ma už pri dverách privítal slovami: „predstav si, idem ráno do garáže a bol vylomený zámok.

Ešteže som včera odviezol auto do servisu.“ Ľutoval som ho a cestou domov som stretol niekoľko bezdomovcov, tak som si pomyslel, že horšie sú na tom  tí chudáci, ktorých niekto okradol o všetko a zostali na ulici… Doma som zistil, že nám chýba ešte niekoľko vecí k nedeľnému obedu . Ešteže bola sobota a potraviny nemám ďaleko.  Ba dokonca mám  v blízkosti hneď pekáreň  s čerstvým chlebom a  samoobsluhu. Tak som sa najskôr vybral do pekárne ,kde som si kúpil čerstvý chlebík a s ním som odišiel do samoobsluhy po nejaké minerálky.  Igelitku  som si položil na odkladací stolík, nepovažoval som za nutné vložiť ju do boxu, ktorý sa dá zamknúť . A to bola zrejme chyba, lebo keď som odišiel s minerálkami od pokladne, zistil som, že moja igelitka s chlebom je preč.  Keď som to oznámil pokladníčke, len konštatovala, že tu pred chvíľou  boli bezdomovci kupovať čučo. Možno , že ich ešte nájdem sedieť na lavičke pred obchodom… Áno sedeli tam, ale dokazovať im, že majú igelitku s mojím chlebíkom som vôbec nemal  chuť.  Veď boli možno hladní. A čo ak sa raz ocitnem aj ja medzi nimi. Jeden nikdy nevie. S  takýmito myšlienkami som vkročil do vchodu nášho paneláku, kde na mňa volal sused. Vraj, či som náhodou nevidel niekoho  s bicyklom vychádzať z vchodu von. Jeho zať si tam položil na chvíľu bicykel, aj ho zamkol, ale než sa vrátil poň, už ho nebolo…

Večer som si zapol televízor, v televíznych novinách na bola hlavná téma o zlodejoch vo vládnej koalícii a slovo mal jeden prostoduchý poslanec z opozície. Mal som toho už po krk a iste uznáte, keď v televízií zahlásili, že hlavným filmom sobotňajšieho večera bude akčná komédia Zlodeji a vydieračky, nedalo sa zaspať. Ešteže ten film bol americko-anglickej produkcie a nie slovenský.