E-book: Elektrosvit, národný podnik rozkradnutý v mene slobody a demokracie

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


„Chceme zachovať činy, z ktorých sa rodil dnešok, na poučenie najmladšej generácii a budúcim pokoleniam. Chceme ukázať aj život nepokorených a zocelených, grandióznu epochu slobodného života a veľkých spoločenských premien, ktorých statočnou prácou jednej generácie zrodila sa socialistická spoločnosť. V závode – i v celej našej spoločnosti—“

z úvodu knihy Elektrosvit

Elektrosvit bol československý národný podnik, ktorý osvetľoval celé Československo a zamestnával vyše 3,5 tisíca zamestnancov. Dnes, po ekonomickej transformácii na liberálnu, „slobodnú a demokratickú“ spoločnosť z tohto podniku zostali len ruiny. Prečítajte si unikátne svedectvo, knihu, ktorá dokumentuje dejiny tohto dnes už neexistujúceho podniku.

75 rokov a 25 rokov strojárskej výroby v národnom podniku Elektrosvit Nové Zámky on Scribd

Ukážky z diela

Nové Zámky za feudalizmu a kapitalizmu

Nové stroje slúžili podnikavému majiteľovi na rýchle zbohatnutie, ktoré bolo nepochybne jeho hlavným cieľom. Na jeho dosiahnutie bol Bánhégyimu dobrý každý prostriedok. Najjednoduchším z nich bolo vykorisťovanie robotníkov, zamestnávanie detí vo veku 12-14 rokov a minimálne mzdy, čo sa Bánhégyimu dobre darilo najmú preto, že príležitostí na zamestnanie v meste bolo veľmi málo. Ján Hlavačka spomína na pracovné podmienky vo fabrike: Bánhégy ho prijal ako 12 ročného, robil všetko čo bolo treba, uprednostnili ho, lebo na detský vek dosť silný. Pracoval 12-14 hodín denne, len neskôr určili pracovný čas na 10 hodín, nikdy nevedel akú odmenu dostane, koľko zarobí. Spočiatku zarábal denne 30 grajciarov, čo sa rovnalo cene 3 kg chleba a dvoch pív. Dielne boli vysoké, nedostatočne vykurované, pričom výroba bola s spojená s používaním chemikálií. Mokré a vlhké prostredie vyvolávalo prechladnutia a iné ochorenia. Sociálne miestnosti neboli, robotníci pracovali vo svojom odeve tak, ako prišli z domu. Neraz sa stalo, že počas cesty po práci domov zamrzli na nich premočené šaty. Už 18. 9. 1902 robotníci továrne pripravili štrajk, ktorý bol prvý na území mesta. Štrajk bol zmarený a inciátori štrajku „vzaní do ochrany“ policajtov vládneho režimu. O dva roky ďalší štrajk spolu so železničnými zamestnancami – štrajk potlačili po zavolaní vojenskej posily. V roku 1907 zakázali činnosť odborových organizácií.“

…o 60. rokov neskôr, národný podnik Elektrosvit

V socialistickej spoločnosti, ktorej úsilím je existenčné zabezpečenie, uspokojenie každodenných potrieb človeka, sa neustále zvyšuje životná úroveň rozvojom hmotných a kultúrnych oblastí. Pracovný kolektív, ktorý pred 30 rokmi nepoznal oddych, postupom času prejavil čoraz väčší záujem o poznanie krás našej vlasti, o nové príjemné zážitky. Rekreácie v okolí Vranovskej priehrady, vo Vysokých Tatrách, na Šumave spĺňajú očakávania generácií.V obľube sú i zahraničné pobyty. Za posledných 6 rokov strávilo napr. dovolenku pri Balatóne 2500 osôb. Dnes je už rekreácia prirodzenou potrebou každého pracujúceho človeka. Medzi činnosti ROH patrí aj starostlivosť o kultúrny a spoločenský život pracujúcich. Kultúrna činnosť závodu siaha do dávnejších čias, z ktorých je známy najmä dychový súbor. Vzniká ochotnícka kultúrna činnosť, ochotnícke divadlo slovenského a maďarského divadelného krúžku a dychovej hudby. Divadelné predstavenia, estrádne programy a operety navštevovali pracovníci podniku, ale aj obyvatelia mesta. Medzi úspešné patrili Volá Vás Tajmír, Figarova svadba, Medový koláč. Spoločenský život pracujúcich predstavovali aj početné čajové večierky, fašiangové zábavy a reprezentačné plesy. Vznikli súbory tanečnej hudby, estrádny, ako aj filmový krúžok, kultúrne podujatia na politické výročia či výročia závodu. Vďaka spoločenskému životu dosahoval závod aj vyššie pracovné úspechy. Súčasťou závodu bola aj starosť o telovýchovu – vzniká futbalové mužstvo, krúžky gymnastiky, hádzanárstva, pästiarov – telovýchová národného podniku Elektrosvit patrila k najúspešnejším na Slovensku. Polovica pracovného kolektívu vyvíjala aktívnu činnosť v telovýchove.
Z 3700 zamestnancov vykonáva pre spoločnosť každý kus užitočnej práce. Svojim dielom prispieva k hospodárskym výsledkom podniku, zúčastňuje sa záujmových spoločenských podujatí, ktoré mu poskytujú možnosti sebarealizácie a napomáhajú v dosiahnutí cieľov v politickej i hospodárskej sfére závodu. Zvyšuje sa podieľ mladých ľudí na úlohách štátneho plánu a dosiahnutých hospodárskych výsledkov v početných brigádach socialistickej práce.

Elektrosvit kedysi a dnes

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


5 thoughts on “E-book: Elektrosvit, národný podnik rozkradnutý v mene slobody a demokracie

  • 21. decembra 2019 at 15:21
    Permalink

    Robil som vysunutého redaktora v okrese Nové Zámky viac rokov a tak ako Elektrosvit dopadli mnohé novozámocké podniky a závody, Elektrosvit bol iba jeden z nich. Sigma, Novodev, dva veľké stavebné podniky, Mliekospol, Mäsokombinát, Brašnam, Slovlik, Zdroj, JCP Štúrovo, Elitex, Šuriansky cukrovar a mlyn, najstarší v Európe, čo sa týka rokov spracovateľskej kampane. Výroba kvalitného cukru a múky pomohla ľuďom počas vojny a nezničili ho ani proletári, no demokracia a tí čo boli v správnom čase na správnom mieste ho zlikvidovali za mesiac a za rozkradnuté peniaze si postavili v rekreačnej oblasti neďaleko Šurian v Podhájskej penzióny. Ale čo už???

    Reply
  • 2. januára 2020 at 12:23
    Permalink

    Milan Kupecký , nepíšete celkom pravdu , pozabudol ste nato že tento národný podnik iba vyrábal ale nepredával , nakoľko jeho výrobky nechcel nikto boli kazovové a nespolahlivé (hlavne svietidlá) . Vyrábalo sa do skladov a okolo NZ hlavne napr. v Bajči kde bola bývala sušiareň tabaku bolo všetko plné svietidlami . Keď trebalo splniť plán tak sa vyrábalo ako o dušu ale problém bol že sa všetko uskladňovalo na dvore . Potom v marci sa všetko nosilo na čistene od korozie a špiny. A po novembri prebrali bývali papaláši (komunistický predstavitelia) podnik a rozobrali si ho. Koncom 90 rokov prišla možnosť obnovy výroby ale žiaľ tí papaláši sa nedokázali dohodnúť na predaji celého arealu . Pokiaľ viem išlo o firmu OMS .

    Reply
    • 8. januára 2020 at 23:24
      Permalink

      Dolce Vita, netrepte: iba že by ste sa inšpirovali korporáciou Boeing, ktorý už 24 mesiacov v 2020 vyrába Boeing 737 Max iba na sklad a občas zas niečo „padne“, pozabíja to ľudí – a nič, ale amíci nepustia a nepustia…. inak, pán Kupceký, tú knihu by rád Spolok národohospodárov Slovenska získal – dnes sú to spomienky na minulosť, žiaľ

      Reply
      • 9. januára 2020 at 11:08
        Permalink

        Presne tak! O kvalite dnešných výrobkov by som radšej pomlčala, neviem o čom Dolce Vita spieva. Kúpte si dnes žehličku, notebook, vysávač, práčku…vydrží vám tri- štyri roky. Minule som kúpila hrniec na mlieko, hojdal sa na platničke a podskakoval na nej ako Matovič v parlamente; ochotne mi ho síce vymenili, no hojdal sa a podskakoval i ten druhý; funkčná bola iba píšťalka, no skoro mi poškodila sluch. Mamin mlynček na mäso vyrobený za socializmu slúži dodnes, dobrých 50 rokov; nový vôbec nemelie. Topánky? No, nebudem sa rozpisovať, hoci by sa ešte dalóóó.
        Nuž čo, predávať sa musí, veď z čoho by náš „milovaný“ kapitalista žil?
        Ale pritom si nahodíme smrteľne vážne ekologické ksichty a usilovne triedime odpad, ktorý sa hromadí a hromadí; ale o kapitalizme tichúčko, ani muk.
        P.S. Netvrdím, že nebolo čo zlepšovať.

        Reply
  • 23. júla 2020 at 13:34
    Permalink

    V Elektrosvite pracovali aj moji rodičia, otcovi bratia, dedko, dedkovi bratia. Skoro celá naša rodina. Je smutné že po prevrate v roku 1989 sa všetko postune rozpredalo. Teraz to všettko len chátra. Strašné.????

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *