Kategorické ultimátum nemeckej kancelárky národným štátom: vzdať sa vlastnej suverenity ! Prečo sú naši politici ticho ? Môžeme sa podvoliť ? Časť II.

Nemecká kancelárka svojim kategorickým ultimátom jasne určila, čo je vo vzťahu k EÚ ( Bruselu ) povinnosťou národných štátov. Národné štáty sú povinné vzdať sa vlastnej suverenity. Smer nadnárodnej politiky je prezradený a jasne určený ! O tomto smere som sa v svojich článkoch už viackrát zmieňoval. Ide o ustanovenie EÚ ako super štátu, ako imperiálnej mocnosti a pri rozhodujúcej úlohe Nemecka v tomto integračnom procese ide možno o to, aby bolo konečne ustanovená Veľkonemecká ríša.

Naše politické elity sa už nemôžu tváriť, že o nič zásadného nejde a že všetko bude v poriadku. Ak sa Béla Bugár obáva rozkladu európskej spolupráce, tak je zrejme, že sa obáva, aby európskej spolupráci  NIČ nestalo v ceste k ustanoveniu európskeho super štátu. Z jeho strany má zmysel, aby sa na verejnosti neviedli žiadne reči o členstve SR v EÚ a teda o jej fungovaní.

Kategorické ultimátum A. Merkelovej je z môjho pohľadu pre SR, rovnako ako pre všetky ostatné členské štáty EÚ, neprijateľné. Odovzdať národnú zvrchovanosť v celom „balíku“ štátnych úloh a funkcií, znamená podriadiť  svoje životy úplne cudzej a ešte k tomu nadnárodnej moci, znamená koniec demokratického právneho štátu, zničenie vlastného národa v prospech nových politických, ekonomických, finančných síl a vojensko – priemyselného komplexu v Európe a USA a v prospech rodiacej sa svetovej vlády.

O tom, ako sa bude našim občanom žiť  v našej krajine, už v mnohých otázkach rozhodujú nadnárodné organizácie a inštitúcie EÚ. Podľa Bruselu a A. Merkelovej sa integrácia musí práve  vzdaním sa vlastnej suverenity každého národného štátu definitívne dokončiť, aby úplne o všetkom bolo rozhodované v Bruseli. Myslieť si, že budeme žiť v lepšom svete, v slobodnej spoločnosti, v plnom blahobyte, to je veľká utópia. Myslieť si, že európske impérium má mať prednosť pred demokratickým právnym národným štátom je utópia a veľký hazard.

Je preto potrebné bojovať za zachovanie  slovenskej štátnosti, nedovoliť národnému parlamentu a vládnej moci, aby ďalej spoločne pokračovali v politike odnárodňovania a vzdávania sa štátnej suverenity. Ak predstavitelia politických strán v SR, vládna a zákonodarná moc majú záujem z nejakých „objektívnych“ dôvodov odovzdať zvrchovanosť štátu do rúk  Bruselu, nech predstúpia pred verejnosť, pred občanov – voličov a nech nám dokážu predložiť argumenty, že dopustiť sa vlastizrady je jediná alternatíva pre život nás všetkých, našich deti a vnúčat v budúcnosti.

Vzhľadom na kategorické ultimátum nemeckej kancelárky je potrebné, aby vláda SR čo najskôr pripravila podrobnú analýzu o súčasnej situácií – fungovaní EÚ, aby boli jasné prehľady o doteraz odovzdaných kompetenciách inštitúciám a organizáciám EÚ vrátane právnych záležitosti, aby boli jasné prehľady o všetkých doterajších finančných tokoch zo SR do Bruselu a opačne a to tak plánovaných ako aj mimoriadnych.

Rovnako  je potrebná podrobná analýza podpísaných zmlúv, ktoré sa dotýkajú fungovania EÚ. Do prípravy rôznych analýz súvisiacich s fungovaním EÚ je potrebné, úplne nezávislé od štátnych orgánov, zapojiť kolektívy SAV, jednotlivých univerzít, aby zo svojich pohľadov vypracovali určité stanoviska a opatrenia na prípadné reformy EÚ.

V každom prípade má byť rešpektovaná zásada, že spolupráca členských štátov v rámci EÚ a samotné fungovanie EÚ si nemôže nárokovať, aby národné štáty sa definitívne vzdali svojej vlastnej suverenity. Z rešpektovania tejto zásady má vzísť úloha, ako sa prikročí k samotnej reforme EÚ. Ak sa nedosiahne konsenzus v týchto dvoch otázkach , je zbytočne sa ďalej prispôsobovať existujúcemu tlaku nadnárodných síl a radšej voliť výstup z EÚ.

Lenže naša vládna moc aj v súčasnosti zatiaľ nemá žiadny záujem, aby sa uvedené dve zásady mohli v politike nastoliť  a aby sa podľa nich aj postupovalo. Prejav bezvýhradných sympatií a úcty k EÚ ( či NATO ) je udivujúci. Predstavitelia našej vládnej moci z času na čas vysielajú smerom k EÚ a NATO slovné ubezpečenia o vernosti k uvedeným štruktúram. Ak sa prijme nejaké konkrétne opatrenie na úrovni vlády SR, tak sa jej predstaviteľom   zdôrazňuje, že vo vzťahu k EÚ ( či NATO ) sme vyslali signál o to, že sme verným spojencom ( partnerom ) a podobne. Nikto z vládnych predstaviteľov si ani nespomenie, že „dymové signály“ vernosti má vláda vysielať v smere k svojim občanom, obyvateľom SR.

II.

Aj Angela Merkelová svojim kategorickým ultimátom vyslala predstaviteľom členských štátov EÚ signál, ktorý sa však vôbec nevyznačuje vernosťou k národným štátom a ich suverenite, ale ktorý má jasnú povahu príkazu. Proti tomuto signálu z našej politickej elity nikto nemá záujem protestovať a média to zámerne politikom ani nepripomenú. Kategorické ultimátum nemeckej kancelárky akosi veľmi korešponduje s politikou hitlerovského Nemecka. Základom expanzionistického programu hitlerovského Nemecka boli plány nastolenia bezvýhradného a neobmedzeného panstva nad Európou. A najdôležitejšie miesto v politickom živote Tretej ríše zaujala fašistická geopolitika, teória „životného priestoru“ – Lebensraum.

Nemecká kancelárka vie, že v súčasnej dobe nepotrebuje vojenskú silu k presadeniu určitých zámerov. Keď sa národný štát vzdá vlastnej suverenity v prospech EÚ, stratí svoju moc nad správou svojho územia a jeho ochranou. Politika demokratického Západu funguje  v súlade s politikou Hitlera. V prvom rade dôjde k tomu, že neobmedzené panstvo nad priestorom členských štátov EÚ ziska ten, kto má v rukách EÚ, pretože EÚ bude nositeľom všetkej či najdôležitejšej moci – moci nového super štátu. V druhom rade je potrebné si pripomenúť, že získanie „životného priestoru“ nad Európou sa nekončí územím členských štátov EÚ. Paralelne sa postupuje so smernicou A. Hitlera podmaniť si „životný priestor“ na východe, teda podmaniť si súčasné Rusko.

Naši statoční historici by mali vedieť, že nacistický režim sa usiloval presvedčiť západné mocnosti, že jeho záujmy sa týkajú aj oblasti strednej a východnej Európy, teda získať si malé štáty proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu, v súčasnosti proti Rusku. Veď v Londýne sa už v roku 1933 uskutočnila hospodárska konferencia, ktorá uznanie nárokov nemeckého imperializmu na expanziu na východ riešila. V súčasnosti celá politika získania „životného priestoru“ je postupne realizovaná, oblasť strednej a východnej Európy sa dôkladne využíva k nástupu proti Rusku, vojenská technika sa pravidelne presúva cez nočné smeny železničiarov SR na východ. Je jasné, že všetky tie zámery okolo podmanenia si národných štátov sú úspešne realizované vďaka politike EÚ a NATO a samozrejme vďaka ochoty vlád národných štátov na takejto politike verne participovať.

Politika získavania „životného priestoru“ je v týchto rokoch orientovaná aj na zrealizovanie projektu európskej armády EÚ. Predpokladám, že sa začal proces vytvárania jednotného európskeho vojensko-priemyselného komplexu za aktívnej účasti zbrojných korporácií Nemecka a Francúzska. Už v roku 2016 Nemecko a Francúzsko  pripravili návrh na modernizáciu európskej obrany, ktorý predpokladá jednotné veliace stredisko, materiálno-technické zabezpečenie či satelitný sledovací systém. Projekt európskej armády je o ďalšej strate národnej suverenity.

V júni minulého roku EÚ predstavila plán spoločných výdavkov na obranu. Bolo oznámené, že Brusel počíta s výdavkami 5,5 miliárd eur ročne na obranu. A od júna 2017 má EÚ vojenskú štruktúru zodpovednú za operatívne plánovanie vojenských misií a ich správanie. Vojenský plán EÚ pozostáva z dvoch častí. Prvý pomôže členským štátom financovať vojenský výskum v oblasti elektroniky, šifrovania softweru, robotiky a dronov. Druhá časť fondu bude určená na nákup tankov, vrtuľníkov či dronov.

Nemecká kancelárka určite vie, že zatiaľ prekážkou založenia európskeho super štátu je určitý zmysel pre národnú identitu. A presadiť novú identitu – európsku identitu – nie je také jednoduché.     Preto je možné očakávať, že v duchu jej kategorického ultimáta bude tlak z úrovne nadnárodných štruktúr a najmä z Nemecka a Francúzska stúpať. Prezident Francúzska Macron svoju „kolegyňu“vhodným spôsobom dopĺňa. Najnovšie podľa jeho vyjadrenia EÚ potrebuje väčšiu nezávislosť v oblasti zahraničnej politiky.  A tak vzhľadom aj na vytvorenie Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany ( PESCO ) spred roka sa dá reálne predpokladať, že sa môžeme „tešiť“ na ďalší vytvor EÚ – európsky militarizmus.

Nemecká kancelárka sa už otvorene pridala k deštrukcií identity členských štátov EÚ. Jej úsilie iba bude umocňovať prisluhovačov eurokratov, aby zvýšili svoje úsilie o vymazávanie a stratu národnej pamäti, pretože týmto spôsobom sme manipulovateľným stádom, ktorému sa hovorí „európania“, či ktoré sa samo týmto označením pýši. Ak chcem uviesť jeden príklad, tak politická strana Progresívne Slovensko stratu národnej pamäti berie ako samozrejmosť.

V dnešnej dobe vôbec si neberieme poučenie z obdobia, keď došlo k mníchovskej zrade, k ustanoveniu protektorátu Čiech a Moravy, k ustanoveniu slovenského fašistického štátu. Čo je potrebné si všimnúť vzhľadom na fakty z uvedeného obdobia ?

V prvom rade to, čo súvisí s politikou ovládania konkrétnych národov v Európe. Je dôležité si všimnúť nacistickú koncepciu ovládania Slovenska, ktorá bola realizovaná. Nemecko si ovládanie Slovenska zabezpečilo systémom nerovnoprávnych zmlúv vo forme „ochranného vzťahu.“ Najprv tu bola nevyhnutnosť, aby si politici na Slovensku, ak mali svoje ciele, uvedomili, že je potrebné požiadať Nemecko o ochranu, potom propaganda vlády označovala ochranu Nemeckom za dosiahnutie bezpečnosti nového štátneho útvaru. Preto aj prítomnosť nacistických vojsk bolo niečim, čo sa nesmelo pokladať za narušenie suverenity Slovenska.

„Ochranná zmluva“  zaväzovala slovenskú vládu „viesť svoju zahraničnú politiku v úplnej zhode s nemeckou vládou“, zabezpečiť úplné podriadenie slovenskej armády a aj slovenského hospodárstva  pod fašistické Nemecko. Ľudácky režim bol výsledkom nemeckej nadvlády na Slovensku, ale ľudácka ideológia živila u verejnosti ilúzie o nezávislom, slobodnom a suverénnom štáte. Nefunguje táto ideológia v určitom zmysle ešte aj v súčasnosti ? N

Nacistická koncepcia ovládania Slovenska sa neskôr stala,  podľa svojej metódy a obsahu, základom postupného ovládnutia a ovládania národných štátov v Európe, ktoré je potrebné dokončiť práve naplnením kategorického ultimáta nemeckej kancelárky.

Zdôrazňujem, že táto koncepcia ovládnutia a ovládania je založená na prijímaní nerovnoprávnych zmlúv ( základných ), ktoré predstavitelia národných štátov podpisovali bez pochybnosti možno práve s nádejou na lepší zajtrajšok. Je zaujímavé, že na rozdiel od ľudáckej ideológie zameranej na šírenie ilúzií o existencií nezávislého, slobodného a suverénneho národného štátu, súčasná propaganda vládnej moci a médií hlavného prúdu „krmí“ verejnosť ilúziami o skvelej EÚ, ktorá jediná nám, občanom, zaručí slobodu, demokraciu, blahobyt. Národné uvedomenie a antiglobalizmus pokladajú „európania“ za niečo odstrašujúce, čo stratilo zmysel a preto ľudí na uvedených pozíciach označujú ako populistov a politiku ochráňujúcu národnú suverenitu za populistickú.

Koncepcia ovládania Slovenska sa v prípade koncepcie ovládnutia a ovládania Európy podstatne zdokonalila. Proces naplnenia myšlienky ovládnutia Európy začal takým nevinným pojmom ako je integrácia, ktorého výsledkom bol najprv vznik európskych spoločenstiev ( ES ), neskôr EÚ. Niekto na základe svojich motívov prišiel na myšlienku, že nestačí, aby v Európe existoval  právny poriadok jednotlivých členských štátov a systém medzinárodného práva verejného, ale že je potrebné dosiahnuť ( bez tvrdej sily ) taký stav, aby vznikol právny poriadok, ktorého normy budú záväzné pre členské štáty a ich štátnych príslušníkov. Ten NIEKTO, aj so svojím motívom, zabezpečil, aby sa chápalo, že základom integračného procesu, ktorý smeroval najprv k vzniku európskych spoločenstiev ( Spoločenstva ) je prevod ( prenos ) časti suverenity jednotlivých členských štátov na Spoločenstvo ( až na výnimky ) zmenou ich ústav.

Toto sa udialo aj v prípade Slovenskej republiky. Ústava SR, tak ako bola pôvodne prijatá, neumožňovala prevod ( či prenos ) časti suverenity štátu ( SR ). K zmene Ústavy SR došlo až po nástupe Mikuláša Dzurindu na čelo vládnej moci, do ktorej bol zakomponovaný článok 7 ods.3. Iba v spojení s týmto zápasom o ďalšie smerovanie SR je možné pochopiť, prečo bolo potrebné od moci odstaviť Vladimíra Mečiara a prečo sme sa od neho mali možnosť dozvedieť niečo o tom, že s ním sa končí aj samostatná slovenská cesta.

Treba si uvedomiť, že Mikuláš Dzurinda nebol iba náhodou a celkom bez vplyvu nadnárodných síl inštalovaný do funkcie predsedu vlády SR. Mikuláš Dzurinda musel  vedieť, čo sa od neho očakáva. A očakávania boli jasné. Aké ? Tvorba vôle na vnútroštátnej úrovni sa realizuje v národnom parlamente. Lenže tvorba vôle v ES ( neskôr v EÚ )  bola dlhý čas záležitosťou zástupcov vlád členských štátov, respektíve štátov, ktoré sa o členstvo v EÚ uchádzali a ktorí boli združení v príslušných orgánoch – Rade EÚ či Európskej rade.  Ten NIEKTO, nositeľ konceptuálnej moci na nadnárodnej úrovni, sa musí postarať, aby v uvedenom združení ( orgánoch EÚ ) boli ľudia, ktorí nesklamú, zabezpečia odstúpenie suverenity štátu na nadnárodnú úroveň.

Zdrojom moci v štáte sú občania štátu. Zdrojom moci na nadnárodnej úrovni nie sú občania ( ani žiaden európsky ľud ), ale zdrojom moci sú členské štáty so svojimi predstaviteľmi, ktorí sa podieľajú na schvaľovaní právnych aktov so záväzným účinkom pre členské štáty a ich občanov. Členské štáty založením spoločenstiev obmedzili svoju suverenitu a vytvorili samostatný právny poriadok, ktorý sa nazýva komunitárnym právnym poriadkom a je nezávislý od zákonodarstva členských štátov. Aby komunitárny právny poriadok bolo možné aj efektívne zaviesť do praxe, tak bola presadená zásada priamej uplatniteľnosti komunitárneho práva a zásada prednosti komunitárneho práva pred národným právom, ktoré je s ním v rozpore.

Nositelia konceptuálnej  moci zameranej na vybudovanie zjednotenej Európy vedeli, že komunitárne právo je potrebné v praxi presadzovať ( uplatniť ) vo všetkých členských štátoch jednotne. Preto si zmluvne zabezpečili ustanovenie nezávislej moci, ktorá bude dbať o systém právnej ochrany ES  či EÚ. Z týchto dôvodov bol preto ustanovený Súdny dvor európskych spoločenstiev a k nemu pribudol Súd prvej inštancie. Na nadnárodnej úrovni bola inštalovaná súdna moc, ktorá má za úlohu kontrolu uplatňovania komunitárneho práva, výklad komunitárneho práva a ďalšiu tvorbu komunitárneho práva. Ešte je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor plní funkciu judikatívneho orgánu. V členských štátoch sú úlohy rozdelené na rôzne druhy súdnictva. Súdny dvor však plní svoju úlohu komplexne: rozhoduje ako ústavný súd, ako správny súd, ako pracovný a sociálny súd, ako finančný súd, ako trestný súd a ako občiansky súd. Čo to všetko znamená ?

Koncepcia ovládnutia a ovládania členských štátov EÚ sa významne posilnila ustanovením komunitárneho  právneho poriadku a súdnej moci. Slovenská republika pri získaní členstva v EÚ musela v plnej miere rešpektovať existenciu komunitárneho práva a súdnej moci. Jednou z najväčších podlosti vládnej moci v SR, či akejkoľvek inej, je to, že občanom  – voličom sa nevysvetlia mnohé zásadné otázky toho, čo znamená uchádzať sa o členstvo v EÚ podľa skupiny západných štátov a stať sa členom EÚ.  Oficiálne platí, že komunitárne právo majúce nadnárodný charakter je výrazom vôle členských štátov  ES či neskôr EÚ a je nadradené vnútroštátnemu právu.

V skutočnosti   vôbec nešlo o prejav vôle členských štátov, ale o určitým spôsobom zorganizovaný súhlas predstaviteľov členských štátov s návrhmi, ktoré nositeľ konceptuálnej moci predložil. Prejav vôle členských štátov sa totiž mal organizovať minimálne na spôsob celonárodného referenda nielen o samotnom členstve v EÚ, ale predovšetkým o vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu so zmluvami, ktoré  predstavitelia členských štátov podpisujú z vlastného uváženia ako z titulu reprezentácie štátu a ďalej o súhlas s prenosom konkrétnych kompetencií na nadnárodnú úroveň. Bolo to potrebné urobiť, nakoľko sa predpokladá, že jednotlivé zakladajúce zmluvy Spoločenstva sa považujú za Ústavu tohto nadnárodného spoločenstva a za primárne právo ako prameň komunitárneho ( nadnárodného ) práva.

Koncepcia ovládnutia a ovládania členských štátov EÚ sa významne posilnila ešte iným spôsobom. NIEKTO, ako nositeľ konceptuálnej moci, rozhodol, že riadenie integračného procesu v Európe nebude ( ! ) prenechané   iba ( ! )  iniciatíve a právomoci členských štátov či medzinárodnej spolupráci a preto bol ustanovený inštitucionálny systém, ktorý najskôr  ES a neskôr EÚ umožňuje dávať zjednocovaniu Európy nové impulzy a ciele, ako aj tvoriť komunitárne právo so záväznosťou pre členské štáty. Iba pripomeniem, že inštitucionálny systém EÚ bol ustanovený tak, aby nebol podriadený členským štátom, ale aby bol samostatným systémom. Aktérmi tohto systému sú: Európska rada, Európsky parlament, Rada EÚ, Európska komisia, Európsky súdny dvor, Európsky úrad auditórov, Európska centrálna banka, Európska investičná banka, Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.

EÚ je takým nadnárodným útvarom, ktorý sa podarilo skonštruovať tak, aby nemusela byť použitá vojenská sila či nejaká iná moc. Postupným a vedomým podriaďovaním sa členských štátov zámerom nositeľa konceptuálnej moci sa podarilo vybudovať úplne nové právne prostredie, nové právo. Preto sa otvorene zdôrazňuje, že EÚ je výtvorom sily práva, čiže v mojom poňatí, výtvorom  konceptuálnej moci tých, čo si dovolili podriadením si zástupcov členských štátov „prinútiť“ súhlasiť s podmienkami spoločenstva. Uplatnením – ustanovením nového nadnárodného ( nie medzinárodného ) práva sa teda podarilo dosiahnuť to, čo sa nedosiahlo „mečom a krvou“.

Predstavitelia národných štátov sa bez veľkých problémov dali nalákať na tú, zdalo sa im, najzaujímavejšiu ponuku: vytvoriť fungujúce hospodárske spoločenstvo, ktoré musí mať  aj nový fungujúci právny poriadok spoločenstva, ale mimo dosahu vnútroštátneho práva. Orgány ES si nárokovali prednosť nimi vytvorenej legislatívy pred národným právom, čo platí aj v súčasnosti. Treba dodať, že pre fungujúce hospodárske spoločenstvo je jeho „srdcom“ problematika jednotného vnútorného trhu aj s jeho základnými slobodami a určitý poriadok hospodárskej súťaže.

Lenže orgány Spoločenstva či EÚ sa nezastavili na hranici hospodárskeho spoločenstva. Postupne sa zmluvné podmienky integrácie  upravovali a upravujú tak, že dochádza ku kvalitatívnej zmene z čisto hospodárskeho spoločenstva na politickú úniu, na dokončenie politickej integrácie. EÚ už teraz prináležia úlohy, ktoré ako celok vytvárajú charakter štátnosti. EÚ má s tradičnými medzinárodnoprávnymi organizáciami spoločné iba to, že vznikla na základe medzinárodnoprávnych zmlúv.

Je, myslím si, teraz aspoň trochu jasné, že koncepcia ovládnutia a ovládania členských štátov EÚ nemohla vzísť zo základnej požiadavky demokratickej ústavy, podľa ktorej všetká štátna moc musí vychádzať z ľudu. Táto požiadavka sa zákonite musela obísť, nesmelo sa s ňou počítať a preto nositeľ konceptuálnej moci sa musel zamerať na také aktivity, z ktorých bude ako – tak vyplývať, že EÚ je výtvorom práva a spoločenstvom na základe práva. Hospodárske a sociálne spolužitie národov členských štátov  sa riadi nie silou moci, ale právom spoločenstva – EÚ. Komunitárne právo je základom inštitucionálneho systému.

Je potrebné sa na chvíľu zastaviť pri tom, aké sú „zdroje práva“. Ak spomeniem „zdroje práva“, tak ide o dva významy. Zaujímavý je hneď ten prvý význam, respektíve dôvod vzniku práva.  Berie sa, že  motiváciu k vytvoreniu komunitárneho práva  je treba hľadať vo vôli zachovať mier a cestou ekonomických väzieb vytvoriť lepšiu Európu. Týmto dvom momentom vraj ES vďačí za svoju existenciu. Nemám námietky k tomu, že jedným z dôvodov je cesta vytvoriť ekonomickou integráciou lepšiu Európu. Je na odborných tímoch, aby preskúmali, či k tomu bolo potrebné použitie určitých metód vytvoriť práve systém komunitárneho práva alebo existovali aj iné možnosti.

Pokiaľ ide o dôvod vzniku práva, že to bolo motivované úsilím o zachovanie mieru, tak tento dôvod neuznávam, pretože je to iba výhovorka, ktorá sa používa v EÚ aj v súčasnosti v rámci úsilia o ďalšiu integráciu EÚ. Občanom EÚ sa stále podsúva, že EÚ je projekt, ktorý zabezpečuje trvalý mier, že nacionalizmus vedie k vojne, zatiaľ čo budovanie európskeho spoločenstva vedie k mieru. Politikom a občanom západná propaganda podsúva myšlienku, že opatrenia, ktoré národný štát urobí v prospech EÚ a teda Bruselu, že nevyhnutne vedú k mieru v Európe. Takže je tu otázka, či vzdanie sa národnej suverenity môže byť podmienkou, ktorú máme splniť ( pre koho ? ) pre zachovanie mieru v Európe ? Moja odpoveď je, že vzdanie sa národnej suverenity nesúvisí s podmienkou zachovania mieru v Európe a ani vo svete.

Patrím medzi tých, čo si myslia, že vojny nespôsobuje nacionalizmus, ale ambície vybudovať  napríklad európske impérium. Patrím medzi tých, ktorí si myslia, že vojny sú nutným prejavom hrabivého kapitalizmu. EÚ v dôležitých otázkach svetovej politiky chce vystupovať s váhou najväčšej obchodnej moci vo svete. V zmluve o EÚ sa šéfovia vlád členských štátov EÚ dohodli rozvíjať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá v jednom bode je zameraná na zachovanie svetového mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN. A aká je prax napríklad od deväťdesiatich rokov minulého storočia ?

Zločiny kapitalizmu vo svete dostali a stále majú zelenú, voľné pôsobenie, pretože samotná EÚ je výtvorom nadnárodných síl kapitalizmu.

Rozbitie Juhoslavie, ekonomická blokáda Iraku, agresia do Iraku, Afganistan, vojna v Sýrií, zničenie Líbye. Nesmieme zabúdať na deštrukčnú politiku EÚ vo vzťahu k Ukrajine, ktorej bola poskytnutá všestranná pomoc, aby sa štátny prevrat podaril a aby bola vyvolaná občianska vojna. Zločinom kapitalizmu v ostatných rokoch sa EÚ nikdy nepostavila do cesty. Samotné prípravy na vybudovanie európskej armády svedčia o tom, že expanzionistický duch ženie EÚ k tomu, aby sa Európa vo svete presadila ako politická a vojenská moc. Najhoršie je to poznanie, že SR sa cez svojich najvyšších štátnych predstaviteľov hlási k tým silám, ktoré zločiny kapitalizmu podporujú či sú ich priamymi aktérmi.

EÚ, ak by mala skutočne veľký záujem na presadzovaní mieru vo svete, mala možnosť konať iným spôsobom a aj jej pričinením by nemuselo dôjsť k mnohým agresiám a zločinom. Tým, čo radi hovoria o potrebe ochrany západných hodnôt a demokracie, rád pripomeniem, že západná Európa vybudovala svoj demokratický právny štát v rámci národného štátu. EÚ pod heslom zabezpečenia mieru chce v skutočnosti rozvinúť vo svete a Európe svoju imperiálnu politiku. Zdôvodňovať zriadenie európskej armády tým, že EÚ tak dá Rusku  na vedomie, že má vážny záujem na zachovaní hodnôt EÚ či na tom, že existuje ukrajinská kríza, je choré a každého zmýšľajúceho občana to musí urážať.

Ako si chceme uchovať mier už len napríklad v Európe, keď Rusko pokladáme za svojho nepriateľa, ktorého treba zničiť, keď sa so všetkou vážnosťou pripravujeme na vojnový stret ? Ako sme sa  poučili z druhej svetovej vojny, keď si nechceme uvedomiť, že pre mier v Európe je potrebné vytvoriť systém kolektívnej bezpečnosti a ten nemôže bez Ruska fungovať. Veď ZSSR reagoval na hegemonistické snahy fašistického Nemecka úsilím o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti, ale Veľká Británia, Francúzsko a USA to odmietli. A aké boli dôsledky tohto odmietnutia pre ľudí vo svete ?

Ak sa za dôvod či motiváciu pokladá vôľa zachovať mier v Európe ( či medzi národmi EÚ ), ktorá viedla k vytvoreniu komunitárneho práva, tak takáto prezentovaná motivácia má veľké trhliny.  Ak sa má zachovať mier medzi národmi EÚ, tak k tomu nie je potrebná spoločná armáda, ale skôr spoločná zmluva ( o kolektívnej bezpečnosti ). Ďalší problém spojený so zachovaním mieru je v tom, že zo strany EÚ je akýmsi divným spôsobom deliteľný. Uvediem citát: „Spoločná európska armáda by ukázala svetu, že nebudú existovať prostriedky, aby niekedy došlo k vojne medzi národmi EÚ.“ Toto vyhlásenie je zavádzajúce z viacerých dôvodov. Pri existencií európskeho super štátu národná identita sa stráca a bude najskôr určitým znakom regiónu nového štátneho útvaru – impéria.

Dôležitejšie je však to, že takýto „mier“ vo vnútri nového štátneho útvaru nebude žiadnou zárukou toho, že bude udržaný mier v samotnej Európe. V citovanom stanovisku sa opäť neberie ohľad na Rusko, čo môže byť aj výsledkom zámeru, že „mierumilovná“ EÚ bude plniť bojové úlohy vo vzťahu k Rusku či vôbec k celému svetu.

Zhrniem

Dôvod či motiváciu k vzniku komunitárneho práva vidím v tom, že NOSITELIA konceptuálnej moci ( predstáv o sledovaní svojich ďalekosiahlych zámerov ) po skúsenostiach z druhej svetovej vojny, mali pomerne jasnú predstavu o tom, aký systém ovládnutia a ovládania Európy je potrebné zvoliť a postupne presadzovať. K uvedenej motivácií bolo potrebné „nainštalovať“ aktivity súvisiace s pôvodom a zakotvením práva !!! Iba pripomeniem, že k prvému zdroju komunitárneho práva patria tri zakladajúce zmluvy vrátane ich príloh a protokolov ako aj neskorších doplnkov a zmien, ktoré sa berú ako zakladacie akty ES či EÚ a sú označované ako primárne komunitárne právo.

Treba zdôrazniť, že TEN, kto pripravuje návrhy zakladacích právnych aktov ES či neskôr EÚ, má v svojich rukách určitú moc, pretože cez jeho usmernenia a navrhnutý obsah sa zakladalo nové právo ! Zvyčajne boli stanovené rámcové podmienky ES ( EÚ ), ktoré sú povinné  v záujme spoločenstva ( ! ) naplniť komunitárne orgány, ktoré sú zmluvne vybavené  určitými legislatívnymi a administratívnymi právomocami. Orgánom ES či neskôr EÚ boli zverené právomoci, aby ich na základe práva vytvoreného  zmluvami mohli vykonávať. Vykonávanie sa deje cez určité právne akty ( nariadenia, smernice, rozhodnutia ) a tie patria do sekundárneho komunitárneho práva. Tretí zdroj práva súvisí s činnosťou ES či EÚ na medzinárodnej úrovni. V rámci tohto zdroja bola napríklad podpísaná Asociáčna dohoda k príprave napríklad aj SR za člena EÚ. Počas určitej doby sa kandidátska krajina snaží  o priblíženie hospodárskych podmienok k podmienkam EÚ a o splnenie aj ďalších kritérií.

Dušan Hirjak

Koniec časti II.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


24 thoughts on “Kategorické ultimátum nemeckej kancelárky národným štátom: vzdať sa vlastnej suverenity ! Prečo sú naši politici ticho ? Môžeme sa podvoliť ? Časť II.

  • 30. januára 2019 at 10:29
    Permalink

    Odporúčam Vám ponúknuť túto analýzu národnému kandidátovi na prezidenta SR, pretože tu už nejde o to, či pôjdeme „vľavo“ a či „vpravo“, tu už ide o suverenitu našej republiky a svojbytnosť občanov Slovenska. Hra sa skončila – stojíme opäť pred katastrofou z roku 1938 a znova ide o čo iné ako o vlastníctvo zdrojov.

    Reply
  • 31. januára 2019 at 14:12
    Permalink

    Len poznámka: Prečo sa tak snažia Makron a Merkelová ísť na to cestou „zhora“? Vieme prečo, ale treba si tú „básnickú otázku“ položiť.
    Pretože celkom normálnym pokračovaním integrácie členských štátov EÚ by bolo nielen že jednotná mena EURO a šengenský priestor a Eurofondy, rovnaké technické normy a normy energo, ale a predovšetkým – rýchle vyrovnanie mzdových hladín ( a to nie je ani v krajinách kde sa Euro stalo menou), rýchle vyrovnanie dôchodkových príjmov a rýchle definovanie rovnakých minimálnych miezd a sociálnych subvencií.
    Lenže to sa nestalo a nedeje ani 15 rokov od r.2004 keď sme vstúpili do Európskej Únie!
    Takže ani národné štáty Francúzsko a Nemecko nemajú vplyv na ekonomické deje a globálne korporácie si s nimi robia čo chcú. To znamená že snaha o „superštát“ vôbec nemusí byť ich snahou, možno ide iba o podriadenie si hlavných aktérov aby sa o nič už nepokúšali a len pekne nechali sociálne a ekonomické záležitosti na svojvôli korporácií, ktoré mimochodom veľmi dobre ťažia z rozdielnych príjmových hladín členských štátov i nečlenov a vo veľkom zavádzajú import pracovnej sily popri existencii domácej chudoby a nezamestnaných. A tie rozdiely? Plat operátora v rakúskom Grazi v korporácii držiacej značku Jaguar LandRover je asi 1600 Eur, plat slovenského operátora v Nitre u tej istej značky je 900 Eur a menej.
    Som pamätník – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci sídliaca v Moskve nikdy nebola tak direktívna a tak drzo centralistická ako EÚ z Brusela – a teraz ten pokus o „superštát“….

    Reply
    • 31. januára 2019 at 14:56
      Permalink

      Pane Kantor, vítejte.

      S Vaším vystoupením v zásadě souhlasím. Obdobně jako i Vy jsem rovněž tak pamětníkem RVHP, čímž plně potvrzuji Váš výrok, cituji: „Som pamätník – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci sídliaca v Moskve nikdy nebola tak direktívna a tak drzo centralistická ako EÚ z Brusela“ Konec cit.

      Dovolím si poznamenat jen něco málo navíc. To Vaše srovnání platu operátora v Rakousku a na Slovensku sice považuji za skvělou ukázku KOLONIÁLNÍ PODŘÍZENOSTI slove(a)nských „podlidí“ germánským „nadlidem“, avšak v průměru je to mnohem horší!!! Přečtěte si nejen Vy sám TOHLE – je to KATASTROFÁLNÍ UKÁZKA KOLONIÁLNÍHO PANSTVÍ STÁTU NĚMECKO NADE VŠECKO vůči slovanským, nejen slovenským „podlidem“:

      https://www.vimvic.cz/clanek/prumerna-mzda-cesko-a-sousedi

      RESUMÉ? Vstupem do EU před téměř 15 lety bývalé socialistické, především však slovanské státy, – prokázaly jediné. A sice, že jsou méněcenné, PONĚVADŽ NEPOCHOPILY, že s obojkem KOLONIÁLNÍ PODŘÍZENOSTI na krku se prosperovat NEDÁ! Shrnutí mých slov bych formuloval takto: EU = DEUTSCHLAND ÜBER ALLES, TJ. NĚMECKO NADE VŠECKO:

      Reply
      • 31. januára 2019 at 15:31
        Permalink

        OCH, TA MÁ HLAVA DĚRAVÁ, JIŽ STÁRNU, MÁLEM BYCH BYL ZAPOMNĚL…

        Pane Kantor, všiml jste si té fotky nahoře nad článkem?

        Jistě ano. Kdo je ten fešák vlevo, patrně víte. Nemám na mysli Fešáka Huberta z čs. film. komedie z r. 1984 s Karlem Heřmánkem v hlavní roli. ) Jedná se o Martina Schulze, německého politika, jenž byl v letech 2012-2017 předsedou EP. Byl poslancem Evropského parlamentu za německou Soc.dem. stranu v letech 1994-2017. V letech 2004–2012 byl předsedou evropské parlam. politické skupiny Pokrokové spojenectví socialistů a demokratů. M. Schulz Jako jediný v EP NEměl maturitu. A pak že vzdělání v EU rozhoduje. ))

        V letech 1966-1974 navstěvoval soukromé katolické gymnázium. Musel dvakrát opakovat 11. třídu, nebyl totiž kvůli špatným studijním výsledkům připuštěn k maturitě. ) Už jako studentovi Martinovi Schulzovi chutnal alkohol. ) Po vyhození ze školy se jeho záliba v chlastu proměnila v závislost. Od 19 do 24 let byl nezaměstnaný a hrozilo mu i nucené vystěhování za jeho nezřízený život.

        Nicméně, později se srovnal a stal se vzorným abstinentem. Již na první schůzi nově zvoleného EP v r. 2012 tento šikovný chlapec M. Schulz byl zvolen do jeho čela, s neméně šikovným platem 29 tisíc € měsíčně do roku 2016. No, neber to, že jo! ))

        Reply
        • 1. februára 2019 at 0:21
          Permalink

          Ano, a pritom my dobre vieme,že sú to nevolení „riaditelia“Európskej Unie.

          Reply
        • 1. februára 2019 at 11:41
          Permalink

          Otázka na Vaška: A bol ten Schult vôbec zvolený? Respektíve, dobre – Europoslanci zdvihli ruku ZA – ale kto ho nominoval? Nemali by ho nominovať „zo svojho stredu“ poslanci – bol vôbec poslancom? Nie som tak zbehlý v Euro-problematike, ale pripadá mi to, ako keď sa v novembri 1989 dostal do postu ministra financií človek veľmi subtílny, tichý a nenápadný – V.Klaus. Len ho tam odporučil Vašek Havlú – a čo nastváral s čs.ekonomikou: či to nie je obdobný prúšvih…

          Reply
          • 1. februára 2019 at 13:02
            Permalink

            SPOLEČENSKÁ KARIÉRA MARTINA SCHULZE JE ZÁHADA

            Pane Kantor, díky za Váš dotaz,

            ani já nejsem zběhlý v europroblematice, ostatně, proč taky, je to beztak jen říšský diktát, že? Váš příměr k Václavům Havla a Klause je na místě, souhlasím. Doplním jen to, co jsem si přečetl na netu + má úvaha.

            Svou politickou kariéru Schulz začal v 19 letech, kdy vstoupil do SPD (Soc.dem. strana Německa). V 31 letech se stal nejmladším starostou v nejlidnatější německé zemi Severní Porýní-Vestfálsko. Starostou města Würselen byl 11 let. Toto jen prokazuje, že za tímto Schulzovým společenským postupem muselo být COSI, O ČEM AŽ TAK MOC NEVÍME. O to více, že Schulz nemá ani maturitu, zatímco podle pravidel EU dokonce i uklízečka na Slovensku či v Česku musí umět anglicky a musí mít div ne VŠ.

            Od roku 1994 je M. Schulz členem EP, byl členem několika jeho různých výborů, včetně podvýboru pro lidská práva a výboru pro občanské svobody. Od roku 2000 vedl německou delegaci ve skupině Evropských socialistů a zároveň byl v té době místopředsedou skupiny Evropských socialistů v EP.

            P.S.
            V r. 2003 M. Schulz jako řadový socialistický europoslanec ostře kritizoval magnáta Berlusconiho pro jeho střet zájmů. Ten se však nedal a vrátil to Schulzovi takto: „Vím, že se teď v Itálii natáčí film o nacistických koncentrácích. Chtěl bych vám navrhnout roli kápa. Výborně byste se pro tuto roli hodil!“

          • 1. februára 2019 at 14:23
            Permalink

            POZNÁMKA NA OBHAJOBU MARTINA SCHULZE

            Výše jsem uvedl, že M. Schulz pobíral jako hlava Evr. parlamentu 29 tisíc € měsíčně. Bez úplného SŠ vzdělání. Jenže, ono to zase v tak vysoké funkci není žádná sláva. ) Vysvětlím to.

            Od r. 2001, tedy v podstatě po celou dobu působení V. Putina v čele ruského státu, v čele největší ruské plynárenské společnosti GAZPROM (název plyne z ruských slov газовая промышленность, tedy plynárenský průmysl) stojí více než pozoruhodná osoba pod jménem Alexej Miller (má hezké ruské příjmení). A tento plynárenský magnát VYDĚLÁVÁ DENNĚ PŘES 2 MILIÓNY RUBLŮ, NEBO-LI PŘES 27 TISÍC EUR DENNĚ!

            Velice odvážně toto vykřičel před novináři, jakož i v ruském parlamentu, místopředseda ruských komunistů a poslanec Valerij Raškin, kterého já osobně považuji za ideálního revolučního předsedu KSRF místo stárnoucího a příliš smířlivého Gennadije Zjuganova.

            Jinak řečeno, co vydělal předseda EP Schulz za měsíc, tento ruský oligarchický frajír s typickým ruským příjmením Miller vydělá za jediný den! Pravda, na rozdíl od pana Schulze, tento frajír odkojený ekonom. fašistou panem Čubajsem má VŠ diplom. Inu, proti gustu žádný dišputát, že jo! ) Prostě sranda, jak má být! ))

            Učitelé v ruské Rostovské obl. vydělávají sotva 110 eur měsíčně, tedy ani ne 4 eura za den. Pokud podělíme plat šéfa Gazpromu Millera platem učitele v Rostovské oblasti, obdržíme číslo, které nám říká, kolikrát nadčlověk Miller bere více než učitelská lůza podlidí v Rost. obl. To číslo zní: 7000. Tj., co vydělá elita Miller za měsíc, vydělá rostovský učitel asi za 600 roků. Komentář? Netřeba. ((

            ZDROJ:
            https://zen.yandex.ru/media/vladislav/skolko-zarabatyvaet-predsedatel-gazproma-miller-aleksei-borisovich-5bfae9ecdfc89b00aa85dd55

    • 1. februára 2019 at 10:12
      Permalink

      Peter, to si pekne napísal, že normálnym pokračovaním integrácie by malo byť aj zjednotenie daňovej, príjmovej, dôchodkovej úrovne.

      Buď vystúpime z EÚ, a potom si naozaj budeme určovať všetko sami, aj keď s vyššími nákladmi, clami, nižšími príjmami, obmedzeným pohybom. Alebo ak Slováci trvajú na zotrvaní v EÚ, pretože sa cítia Európanmi, tak potom treba tlačiť na zjednotenie daní, príjmov, cien, dôchodkov. Žiadne daňové raje a daňové úniky, preťahovanie firiem kvôli daniam, rovnaká hladina pracovných príjmov, aby nám neutekali lekári a všetky profesie do zahraničia, nastavenie obchodných, výmenných procesov tak, aby neboli v prospech Nemecka a Západu (Ilona Švihlíková:_Ako sme sa stali kolóniou), atď.

      Dnes sa tlačí na jednotnú zahrničnopolitickú orientáciu celej EÚ, ale daňové, finančné, príjmové otázky, rovnaká kvalita potravín boli mimo. Pretože tak to vyhovuje imperiálnemu charakteru EÚ, ako si poznamenal, nadnárodným korporáciám, ktoré nie sú pod kontrolou.

      Treba tlačiť na tieto otázky, a buď sa pôjde smerom skutočnej integrácie, a imperiálny charakter sa bude potláčať, alebo sa EÚ rozpadne na dve, tri časti s rôznou mierou integrácie. Zrejme by post-socialistické krajiny sa mali pokúsiť budovať svoje integračné zoskupenie, rozvinúť skúsenosti RVHP v novej kvalite.

      Usilovať sa o zapojenie do Eurázijskej ekonomickej únie pod vedením Ruska zatiaľ nemá význam, má podobný charakter a problémy ako EÚ a tie bránia hlbšej integrácie post-sovietskych krajín.

      Čína sa vlastne nemala s kým integrovať na socialistickom základe, s Vietnamom sú problémoví susedia a preto si vybrala skôr cestu budovania globálneho socializmu (nie globálnej civilizácie, sú to rozdielne procesy, globálny socializmus má tiež imperiálny charakter, aj keď v novej podobe). To je jej projekt Novej hodvábnej cesty, ale aj formát 16+1, ap.

      Reply
      • 1. februára 2019 at 11:24
        Permalink

        No, Milan, klobúk dolu! My si občas polemicky „vlezieme do vlasov“ ale to čo si napísal úplne rozvíja to správne smerovanie, ktoré by Slovensko a krajiny strednej Európy mali rozbehnúť.
        Vidíme kam smeruje EÚ pod vedením „Bruselu“ a ako sa „jadro“ FR-NEM má snahu meniť na „superštát“ – a my vo V4 + Rakúsko, Slovinsko, by sme si mali uvedomiť, že máme prirodzenú výhodu integrovať svoje národné ekonomiky do takej spolupráce, ktorá kooperáciami a užším koordinovaním hospodárskych politík povedie k spoločnému rozvoju a pozdvihnutiu Strednej Európy.
        Stop – ja nie som geopolitický expert, ale z vlastných skúseností z Rady vzájomnej hospodárskej pomoci viem dodať správne podnety, ako sa dá fungovať a prosperovať koordinovaním hospodárskej politiky národných štátov a kooperovaním vo výrobe tak, aby naše podniky boli „vlastné“ a zároveň mali silu „stredoeurópskeho zoskupenia“ a potom budú príťažlivé ako pre Euroázijskú ekonomickú úniu (vrátane Ruska a Číny) tak i pre „zbytok“ západoeurópskej únie, ako aj pre Veľkú Britániu (ktorá predvídam nepadne ale výrazne si pomôže utrhnutím sa od bruselskej byrokracie) a potom i pre USA, – tých sa až bojím kvôli vojenskému vmiešavaniu NATO.
        Príklad
        Chce to konkrétny príklad spoločnej hospodárskej politiky Stredoeurópskych krajín v praxi:
        Poľnohospodárstvo a potravinárstvo na novej kvalitatívnej úrovni: čo krajina, to „rajská záhrada“ a pritom priemyselná história sklbená z ITtechnologiami – ktorej budú „konkurovať“ iba izraelské pestovateľské a potravinárske technológie.
        Ako to využiť? Nuž – export doširoka vymedzený všetkým čo sa definuje ako „Agrokomplex“ – od škôlok lesných stromov cez tvorbu pasienkov a živočíšnu výrobu až po mnohorakú rastlinnú výrobu ( žiadna monokultúra repky olejnej) a to všetko spracované vo vlastnej potravinárskej výrobe a na báze vlastných strojových, IT a biotechnológií- export ktorý by „brali“ všetkými prstami Euroázijský hospodársky zväz rovnako ako Ázia a Afrika, čo by v dôsledkoch znamenalo KONIEC MIGRÁCIE, pretože ak dodáte agrokomplex do krajín odkiaľ dnes prichádzajú imigranti a zapracujete ich vo výrobe potravín, svet bude krajším miestom pre ľudstvo.
        Záver: nie, nesnívam. Podieľal som sa v Technopol a.s. podnik zahraničného obchodu na takých projektoch vtedy pre Sovietsky zväz a jeden bol aj čiastočne uskutočnený – v Estónsku. A ľudia z praxe od Techopolu stavali investičné celky (mlyny, krmovinárne, porážkárne, agrostroje) v mnohých krajinách „rozvojového sveta“. My to vieme, ale musíme koordinovať – niečo vedia Maďari, niečo vedia Česi a Moravania, niečo vedia Poliaci, niečo Slovinci a Rakúšania a predstavte si bývalých Východných Nemcov (ba vtipne poviem, čo ak zas budú chcieť emigrovať z toho „západného Nemecká?- to už bola humorná vsuvka, pretože my nevieme ako to tam vrie v bývalej NDR).
        Porozmýšľaj, dáme tému …

        Reply
        • 3. februára 2019 at 16:03
          Permalink

          Peter, so všetkým súhlasím, týmto smerom by sme mali rozmýšľať. Spoločná hospodárska politika stredoeurópskych, prípadne aj východoeurópskych krajín, deľba práce, budovanie veľkých hospodárskych komplexov, agrokomplexov.

          Lenže, neviem, či si si uvedomil, toto je už súčasť globalizácie, ale teda pozitívneho smeru globalizácie.

          Ja som hovoril aj o podnikoch v globálnom vlastníctve, prípadne vlastníctve integračného zoskupenia.

          Všimnime si posledný prípad s poľským mäsom. Sú výzvy na uzatvorenie hraníc, potravinovej sebestačnosti, využívanie len vlastných chovov, dotácie vlastným chovateľom. Nuž, je to pekné, so všeličím sa dá súhlasiť, ale zrejme to touto cestou už nepôjde. Ako si poznamenal, každá krajina má lepšie podmienky pre niečo iné. A je efektívnejšie, ak to vyrába ona a dodáva do celého zoskupenia. V podobe vybudovaného celého agrokomplexu, kde je sústredená rastlinná, živočíšna výroba, spracovanie, odbyt. Tak sa dá lacnejšie vyrábať.
          A čo je dôležité, dá sa to aj efektívnejšie kontrolovať veterinármi, ako desiatky malých súkromných roľníkov.

          Teda, takáto firma s tak veľkým dosahom by mohla byť len štátna, aby sa zmenšilo pokušenie ísť za každú cenu za ziskom.
          A ja by som išiel ešte ďalej, ak je to firma, ktorá je rozhodujúcim dodávateľom do viacerých krajín, nemala by byť len vo vlastníctve jednej krajiny, pretože tým vlastne voči iným krajinám vystupuje ako súkromná firma a má aj také správanie, ale celého zoskupenia. Aby Slovensko nemuselo riešiť problém, ako kontrolovať poľské mäso a spoliehať sa len na poľských veterinárov, rozmýšľať nad dotáciami, sebestačnosťou. Ak by to bol spoločný veľký agropodnik, mali by právo kontrolovať ho aj slovenskí veterinári. A malí dodávatelia nech dodávajú vo svojom okruhu, ale cez hranice by som ich nepustil.

          V dnešnej integrovanej a globalizovanej ekonomike treba v otázke vlastníctva ísť za hranice národných štátov, aby sa dostali pod kontrolu aj veľké nadnárodné firmy.

          Reply
  • 1. februára 2019 at 23:37
    Permalink

    Vašku z Moravy – k tej Vašej poznámke o obhajobe Schultza:
    1.Dosť demagogické je sem zaťahovať porovnanie príjmov EU Schultza a ruského gen.riaditeľa výrobnej korporácie – to načo? Čo ma do Ruska? Ale veľa ma do platov Eu-byrokratov, lebo sme vraj „všetci v EU rovní“ a ešte viac mi vadí rozdiel v príjme slovenského dôchodcu a slovenského politika – od 2019 to bude priepastný rozdiel 1.489 Eur, (přepočtěte na Kč)…takže fuj preč od demagógie…
    2.Sám teda neviete ako sa Schultz dostal do vedenia EU byrokracie – nuž asi ozaj tak ako ten Klaus, bol tichý milý, nekonfliktný…a že má ľavicovú minulosť? – to je prúser, to má i Mogheriniová a obávam sa, že rozumiem prečo ich konzervatívna pravica označuje za „neomarxistov“ i ked je to hanlivé označenie…
    inak, pozdravujem, zas odbočujeme od hlavnej témy článku a on má už i III. a IV.pokračovanie…

    Reply
    • 1. februára 2019 at 23:51
      Permalink

      Kantore, ne, to z mé strany nebyla demagogie,

      ale ukázka toho, že v EU je stupeň vykořisťování proletariátu nesrovnatelně menší oproti Rusku. Rusko v současnosti vykazuje největší rozdíly v příjmech elity a lůzy ze všech zemí na této planetě. Má sestra je učitelkou AJ v učilišti. Její příjem činí 1300 eur měsíčně, v Rusku 10x méně. Jen to jsem chtěl vzkázat na DAV-DVA. To je celé.

      RESUMÉ
      V Rusku je nevyhnutelná nová násilná socialistická revoluce, protože Rusko naprosto není schopno žít v kapitalismu, jak je to běžné zde v EU. V Rusku jsou v zásadě možné jen dvě společenské formace, buď proamer. otrokářský systém jako nyní za Putina, anebo socialistický systém pod vedením komunistů. Jiná možnost v RF nepřichází v úvahu.

      Reply
      • 2. februára 2019 at 9:53
        Permalink

        Pán Vašek!
        Názory Kantora sa mi páčia, cítiť, že je to múdry človek, zbehlý vo svojom odbore, vážim si mnohé jeho postoje…Ale! Na vetu z komentára, ktorým na Vás reaguje, musím zareagovať, nemôžem inak…Tá veta znie: „Čo ma do Ruska?“
        A mňa veru je čo do Ruska. Mňa je čo do každej ktrajiny, v ktorej sa dejú neprávosti!!!
        Ďakujeme za informácie z RF, pán Vašek, ako inak by sme sa k nim dostali, keď sú naše médiá zaplombované.
        P.S. Kapitalizmus je hrozba pre celý svet !
        Viem, že to Kantor myslel asi tak, že myšlienky v článku pána Hirjaka sú podnetné a želal by si, aby sa rozdiskutovali, ale nešťastne sa vyjadril vetou „Čo ma do Ruska?“ Určite to ani nemyslel tak, ako to napísal, ale na takto formulovanú vetu mi nedalo nezareagovať. Prepáčte, Kantor!
        Určite spolu diskutujte, obaja nám máte čo povedať.

        Reply
        • 2. februára 2019 at 13:09
          Permalink

          Paní Slavomíro, přeji Vám příjemnou sobotu!

          Za Váš názor Vám vřele DĚKUJI. Povím Vám proč. Rusko zcela nepochybně nejen v době SSSR a svět. socialistické soustavy vůbec, hrálo, hraje a bude hrát naprosto klíčovou roli pro BUDOUCÍ světový vývoj. Navzdory současnému děsivému sociálnímu propadu, jenž naprosto nemá v celé historii Ruska obdoby, co se týče celého období po VŘSR před více než sto lety. PROČ tak soudím? Z celé řady důvodů. Uvedu stručně jen zlomek.

          Rusko je nejen největší stát na této Zemi, ale, a to je naprosto klíčové, Rusko je vlastníkem Sibiře. Co se tam ukrývá za bohatství, netřeba nijak rozvádět, víme to zde všichni. Ne nadarmo vznikl v USA videodokument na téma obsazení Sibiře USA do r. 2050. Zdroj máte dole.

          Paní Slavomíro, předkládám proto nejen Vaší pozornosti ruskou verzi okomentovanou samotnými Rusy. Hned na začátku zazněla slova: „Toto video se stalo opravdovým hitem amer. internetu.“ Po 40. vteřině od začátku filmu zazněla tato věta Condoleezzy Riceové, cituji: „Sibiř je příliš velký región na to, aby se mohl spravovat jen jednou zemí.“ Konec cit.

          A počínaje časem 3 min 10 sec si můžete vyslechnout, co Američané soudí o Sibiři: „Sibiř, jako součást Ruska, je naše kolonie.“ A o kousek dále: „Jen jediná cesta vede k našemu opravdovému rozkvětu – až se území Sibiře stane součástí USA.“ Dále ve videu zazněla tato slova: „Jen málokdo ví, že USA se pokoušely koupit celou Sibiř již v r. 1988.“ Neuvěřitelné?

          No ano, ale vzápětí po této informaci na obrazovce lze spatřit kopii záhlaví výtisku Komsomolské pravdy z 13.10.1988 (počínaje časem 3 min 55 sec), kde stojí toto: „Na základě informací našeho zvláštního zpravodaje ve Washingtonu George Bush st. zcela vážně uvažuje o koupi celé Sibiře, aby se tak stala 51. státem USA.“ A vzápětí z dokumentu zaznívají tato slova: „Pokus se však nezdařil, avšak již v r. 1992 se tento pokus odehrál znovu – za 3 bilióny USD. … Avšak USA se nechystaly zaplatit tuto sumu naráz, ale ve splátkách během následujících 20 let. Aby toho nebylo málo, Rusko, v případě přijetí takového obchodu, bylo povinno polovinu získaných peněz utratit za amer. zboží.“

          A ke konci videodokumentu, počínaje časem 5 min 20 sec, zazněla tato slova amer. novináře Thomasе Friedmanа, trojnásobného laureáta Pulitzerovy ceny: „Základním postulátem USA je ropa, poněvadž je klíčovou surovinou ve světě, kterou smí vlastnit jen a pouze nejdemokratičtější a nejspravedlivější režim na celém světě, tj. USA.“

          ZDROJ: https://www.youtube.com/watch?v=ZeH9AietTMg

          Reply
          • 2. februára 2019 at 15:39
            Permalink

            2. ÚNORA 1943 BYLA ZAVRŠENA NEJVĚTŠÍ VÁLEČNÁ BITVA VŠECH DOB

            Ano, je to již 76 let, kdy byla vůbec poprvé zastavena německá fašistická mašinérie na ruské Volze, aby od tohoto rozhodujícího momentu fašistické Německo již jen ustupovalo zpět až do Berlína. To kratičké video dole komentáře nepotřebuje. Dovolím si nabídnout jen pár údajů z onoho videa.

            ►200 dní a nocí se obránci hrdinsky bili za každý dům a ulici města.
            ►Celková rozloha území bitvy dosáhla asi 100 tisíc km² (má pozn.: bezmála bývalá ČSSR).
            ►Při útoku na Stalingrad bylo nasazeno téměř 500 tanků.
            ►Fašistické letectvo shodilo na město více než 2 milióny bomb.
            ►V průběhu bojů zahynulo okolo 480 tisíc sovětských vojáků, více než půl miliónu jich bylo raněno.
            ►Na straně nepřítele zahynulo, bylo raněno či padlo do zajetí jeden a půl miliónu vojáků.
            ►Stalingradská bitva byla uznána voj. historiky jako nejmohutnější pozemní bitva.
            ►Vítězství sov. vojsk v této bitvě radikálním způsobem změnilo průběh Velké vlastenecké války.

            Pro doplnění uvádím ZDROJ: https://ru.wikipedia.org/wiki/Сталинградская_битва

            NA ZAČÁTKU GIGANTICKÉ STALINGRADSKÉ BITVY
            PROTI SOBĚ STÁLY NA OBOU STRANÁCH TYTO SÍLY:

            ►820 tisíc vojáků
            ►k 19.11.1942 již bojovaly proti sobě neuvěřitelné 2 milióny 130 tisíc vojáků a obránců, na straně obránců 1 milión 140 tisíc Sovětů
            ►5200 děl a minometů
            ►1920 letadel

            NA STRANĚ FAŠ. NĚMECKA BOJOVALO:

            ►220 tisíc vojáků a důstojníků Itálie
            ►200 tisíc vojáků a důstojníků Maďarska
            ►více než 143 tisíce vojáků a důstojníků Rumunska
            ►20 tisíc vojáků a důstojníků Finska
            ►4 tisíce vojáků a důstojníků Chorvatska


            2. ÚNORA 1943 BYLA ZAVRŠENA STALINGRADSKÁ BITVA

          • 2. februára 2019 at 15:55
            Permalink

            Pán Vašek, to sú informácie, fú!
            Myslím, že toto je už diskusia o tom „superštáte“…

      • 2. februára 2019 at 15:09
        Permalink

        „Vašku“…Rusko sem budeme pliesť až keď tu nejaký expert dá článok o sociálnom postavení Ruského občana za Putina.Dobre? TOTO TU JE DISKUSIA POD ČLÁNKOM O MERKELOVEJ a nem-fr.“superštáte“…alebo si mám myslieť, že zámerne „trolujete“?

        Reply
        • 2. februára 2019 at 15:52
          Permalink

          Pane „PZV Kantor“, jen pár slov

          mi dovolte. Pokud mě považujete za trolla, prosím. Pak není nic jednoduššího, než mě SMAZAT nebo ZABLOKOVAT, co myslíte? Tím tohle navrhuji redakci DAV-DVA, tedy, aby mě jako trolla S KONEČNOU PLATNOSTÍ ZABLOKOVALA JEDNOU PROVŽDY. Já to přijmu, nejsem VTÍRAVÁ MASAŘKA. A ještě maličkost. Reagoval jsem nikoli na Vás, ale na paní Slavomíru, když už Vás tak seru, promiňte mi.

          POSTSKRIPTUM
          Pane „PZV Kantor“, není má vina, že nemám kam nacpat vzpomínku na vítězství SSSR ve Stalingradské bitvě, než právě tady. Hergot, to není má vina, že dnes nikoho tato událost hlubokého dějinného významu NIKOHO ZE SRDCE NEZAJÍMÁ, akorát tak trolla Vaška z Moravy, vážený pane! ( Mějte se hezky.

          S pozdravem troll V.V.

          Reply
          • 2. februára 2019 at 18:04
            Permalink

            V.V. veď napíšte o Stalingrade článok a pošlite na mailovú adresu DAVDVA. Vidíte, kto sa teraz zlostí – Vy…pracovať a tvoriť je ozaj niekedy ťažké, ale uznám, že ste to nevedeli. Len neklaďte „kukučie vajcia“ v diskusii pod články s inou tematikou, to je všetko…no a kedy ten Stalingrad spravíte? :)

  • 2. februára 2019 at 20:16
    Permalink

    Kantor, to je dobrý nápad, vážne! Komentár pána Vaška o Stalingrade je už článkom a hodnotným.
    Pán Vašek, určite ho pošlite redakcii DAV DAV, škoda, že sa stráca tu medzi komentármi.
    P.S. Hrôza! Peklo na zemi!

    Reply
  • 2. februára 2019 at 20:28
    Permalink

    A ešte, pán Vašek, nemohli by ste doplniť ten článok o Stalingrade o nejaký dojímavý príbeh konkrétneho človeka, niečo silné zo života tých, ktorí toto peklo prežili/neprežili?

    Reply
  • 2. februára 2019 at 21:10
    Permalink

    A ešte ešte ešte, pán Vašek, môžem Vás ako správneho trolla poprosiť, aby ste tu ešte trošku zatrollovali a vložili sem toto video A Guerra Sagrada – Elena Vaenga / Елена Ваенга Священная Bойна?

    Reply
  • 3. februára 2019 at 20:08
    Permalink

    Milí spolubesedníci a i „troll“ V.z M. – TROCHU DISCIPLÍNY by sa vám zišlo. Zvrátili ste pod II.pokračovaním vynikajúceho analytického článku D.Hirjaka diskusiu na niečo úplne iné a to vôbec pán troll nepísal o Stalingrade, lež pindal rusofóbsky na súčasné Rusko (ani ste si to nestihli všimnúť, však?) …no a ešte mi Slavomíra vkladá to textu slová čo som nenapísal (cit.“čo ma do Ruska?“)…
    …pôsobíme ako akčná skupina „roztrúsená skleróza dôchodcov pána Alzhaimera“ – a teraz som zvedavý čo budete písať za diskusné príspevky pod článok o Stalingrade spracovaný L.Perným…mimochodom, ten som prevzal ako redaktor webu SLOV-RUS SPOL aktuálne včera na web…Hm, Slávka, .“čo ma do Ruska?“…
    Kedy sa konečne kurňa my Slováci naučíme konštruktívne a disciplinované diskutovať k jednej téme aby sme ju dotiahli do nejakého zmyslu?
    (potom že prečo sa rozčuľujem)

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom