Príbeh amerického senátora Joea McCarthyho je v našich končinách relatívne málo známy. V ľavicových kruhoch sme pravda väčšinou už počuli o ,,MCCARTHYZME“ menej ale už o tom čo konkrétne robil práve on. Viacero známych Hollywoodskych filmov, ktoré sa touto érou zapodievajú (Oppenheimer, Trumbo) sa človeku podľa ktorého bola nazvaná venujú iba veľmi stručne.
V 50. rokoch to bol pritom jeden z najznámejších politikov v USA. Kto teda bol tento známy neznámy? McCarthy nebol vynálezcom politického prenasledovania ľavice. A nebol jediný kto v Amerike vyvolával paniku z hrozby komunizmu. Bol ale tým kto celú vec dotiahol ad absurdum až natoľko, že ju zdiskreditoval a spravil z nej synonymum paranoje. Nebol masový vrah, ale bezohľadný nemorálny podvodník. Nie Himmler, ale skôr Matovič Spojených štátov (alebo rétorikou skôr Jaro Naď, Ján Benčík, Juraj Smatana či Juraj Krupa pozn. redakcie). Svoju politickú kariéru začal Joe McCarthy klamstvom. Vymyslel si (tesne po skončení druhej svetovej vojny ergo v dobe, keď každý veterán bol pre ľudí hrdinom), že bol legendárny vojnový pilot stíhačky, letecké eso, že mal prezývku ,,Ostrostrelec Joe“.
Realita bola, že sa nikdy v živote nezúčastnil bojovej akcie. To sa však zistilo až oveľa neskôr. McCarthy bez škrupulí obvinil dlhoročného a ctihodného senátora La Folletta z vyhýbania sa vojne (pritom La Folette vo svojom veku vôbec nebol v kategórii na odvody) a vo volebnej kampani z roku 1946 sa proti nemu skryto spolčil dokonca s komunistami, teda tými istými, proti ktorým čoskoro spustí honbu.
Keď bol zvolený, chvíľu nemal jasno v tom, čo by mal vo svojej funkcii robiť. Urobil si meno tým, že sa zastával podozrivých nacistických vojnových zločincov z Malmedy, ale jeho chvíľa prišla až neskôr. Celou Amerikou začala prechadzáť vlna paranoje z komunistického sovietskeho nebezpečenstva a z ,,agentov Moskvy „.
POZRI SÚVISIACE: #D2 odporúča 10 filmov, ktoré demaskujú kapitalizmus a opisujú dejiny socializmu
McCarthy vycítil príležitosť a tému a ako pravý exhibicionista sa jej okamžite chopil. Vo februári 1950 predniesol prejav, pri ktorom mával papierikom, na ktorom údajne mali byť mená 205 komunistických zradcov, ktorí stále pracujú pre vládu. Keď sa ho neskôr spýtali na to, koľko ich bolo, ,zmenil číslo na ,,57 „a papierik a ani mená už nikdy nezverejnil.
Napriek tomu mu ľudia uverili. Vypukla panika, že pre vládu pracujú zradcovia a McCarthy sám bol hrdinom, ktorý osamelo heroicky bojuje za americkú vlasť. Keďže v podstate žiadne seriózne dôkazy o zradcoch v skutočnosti nemal, začal triafať naslepo a obviňovať hlava-nehlava ľudí, ktorí sa mu podozriví aspoň zdali. Obzvlášť nechutným prípadom bolo, keď za zradcu označil dlhoročného zaslúžilého generála, človeka ktorý pre Američanov de facto vybojoval druhú svetovú vojnu – Georga C. Marshalla.
Blížili sa prezidentské voľby roku 1953 a kandidátom republikánskej strany bol Marshallov kolega a priateľ generál Dwight D. Eisenhower. Pri predvolebnom vystúpení vo Wisconsine sa chcel pôvodne svojho priateľa zastať. Nnakoniec, v obave o to aby pred voľbami nestratil McCarthyho podporu, zostal mlčať. Tak zastrašujúci vedel byť vplyv demagogického podvodníka.
Po voľbách obsadili republikáni Biely dom aj Kongres a mysleli si, že ich brechajúci rotvajler McCarthy urobí, čo bolo treba a teraz sa ukľudní. Boli na omyle. McCarthy sotva začal. V Kongrese si zriadil celý vlastný vyšetrovací výbor a rozbehol perzekúcie naplno. Desiatky a desiatky ľudí obviňovali a vyšetrovali z komunizmu.
Medzi najabsurdnejšími prípadmi obvinení bolo, že jedna bezvýznamná armádna posádka povýšila na majora vojenského zubára Irvinga Peresa, ktorý bol kedysi v 30-tych rokoch chvíľu sympatizant drobnej sociálnodemokratickej (nie komunistickej) skupinky Labor Party. McCarthy okamžite žiadal jeho vyšetrovanie. Keď armáda Peresa prepustila McCarthy predvolal generála, ktorý to nariadil a škriekal naňho, že ti je hanba. Prepustiť Peresa totiž McCarthymu bolo primálo.
POZRI SÚVISIACE: Báť sa, či nebáť? Byť, či nebyť? (úvodník k pripravovanej ročenke DAV DVA)
Keď už sa obvinenia z komunizmu zunovali, začal popritom McCarthy obviňovať ľudí z homosexuality. A desiatky, desiatky ďalších mali zničené životy. Pritom podľa mnohých svedectiev sám McCarthy údajne bol homosexuál. Potvrdeným faktom je, že bol alkoholik závislý na drogách. Koncom roku 1954 sa ale McCarthyho narcistické výstupy a lži zunovali takmer každému. McCarthy mal doteraz dlhé roky podporu masmédií, ktoré hystériu okolo komunizmu živili. Teraz ho známy novinár Murrow verejne skritizoval. McCarthy okamžite zareagoval tým, že aj Murrowa obvinil z toho, že je komunista a agent Moskvy.
Následne proti McCarthymu vystúpilo vedenie armády a McCarthy zase verejne okamžite obvinil ich advokátsky tím z toho, že sú všetci komunisti a zradcovia. Každý kto proti nemu povedal kritické slovo bol podľa neho komunista.
,,Senátor, vy už nemáte naozaj žiaden zmysel pre slušnosť?“ znechutene sa ho spýtal jeden z armádnych advokátov. Nakoniec sa ho zriekla aj jeho vlastná republikánska strana a Kongres oficiálne odhlasoval vyhlásenie ktorým jeho správanie odsúdil. McCarthy končil politickú kariéru tým, že stále až do konca svojho funkčného obdobia naďalej demagogicky obviňoval každého a všetko z komunizmu. Všetci ho už ale ignorovali, lebo pochopili, že túži iba po pozornosti. O pár rokov neskôr sa vo veku iba 48 (!)rokov upil a udrogoval k smrti. Tak skončila politická dráha podvodníka a klamára, ktorého preafektovaný demagogický štýl a pokryteckú nemorálnosť môžeme v dnešnej dobe prirovnať iba ak k Igorovi Matovičovi. Jeho koniec môže byť varovaním pre všetkých takých ako on.
Kristián Haulík
