Babylon Berlín, avantgardný nemecký neo-noir seriál z medzivojnového obdobia

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

„V tom čase si ľudia neuvedomovali, aké absolútne nestabilné bolo toto nové budovanie spoločnosti, ktorú reprezentovala Weimarská republika… Ľudia majú tendenciu zabúdať, že to bola tiež veľmi drsná éra… veľa chudoby a ľudia, ktorí prežili vojnu, trpiaci traumami…“
– Tom Tykwer, spoluautor seriálu Babylon Berlin (2017 až súčasnosť) 1

Weimarská republika, tajné operácie, politická polícia, podsvetie Berlína, sociálne nerovnosti a revolty v kontraste bujarých swingových večierkov, chladný pragmatizmus alebo revolučný zápal, industrializmus, avantgardné umenie, traumy z vojny, vznik pornografie a mravnostné oddelenie, dekadencia a depresia, chudoba a prostitúcia, odpočúvanie a prenasledovanie, politika, trockisti, leninisti, sociálni demokrati, národní socialisti, monarchisti, sovietski emigranti, pokus o prevrat, rozviedka a kontrarozviedka, okultizmus, dvojití agenti… to je niekoľko adjektív a javov opisujúcich nemecký thriller a neo-noir ² seriál Babylon Berlín v réžii Toma Tykwera, Achima von Borriesa a Hendrika Handloegtena, vytvorený podľa predlohy románov nemeckého spisovateľa Volkera Kutschera.

Hlavná postava, inšpektor Geneor Rath (hrá Volker Bruch) je komplikovanou a ťažko ideologicky čitateľnou postavou. Pod vplyvom traumy z Prvej svetovej vojny užíva barbituráty a celkovo pôsobí na jednej strane miestami ako chladný pragmatik bez politického názoru, na strane druhej ako citovo rozorvaný a vo vnútri chaotický. Podlieha veleniu hlavného chladného pragmatického inšpektora Bruna Woltera (hrá Peter Kurth) predstierajúceho silnú lojalitu režimu. Dvojicu hlavých postáv prvých dvoch sérií dopĺňa Charlotte Ritterová (hrá Lisa Friesová), pôvodne prostitútka pochádzajúca z prostredia slumov pri Neuköllne. Plní si sen stať sa prvou detektívkou vrážd v dejinách Nemecka (autor použil postavu ako interpretačnú skratku pre emancipáciu žien medzivojnového obdobia).

Stret ideológií a politických záujmov v dekadentom Berlíne

Seriál rozvíja celý rad ďalších prepletených dejových línií spojených s ďalšími postavami ako ruská emigrantka grófka Svetlana Sorokina; Alexej Kardakov, anti-stalinistický ruský utečenec a vodca trockistickej bunky v Berlíne; plukovník a sovietsky diplomat Trokhin; Helga Rath, tajná milenka inšpektora Gereona Ratha a manželka jeho brata; Oberst Wendt, ambiciózny a nedôveryhodný poradca politickej polície, ktorý je aktívnym hráčom v NSDAP; Greta Overbecková, detská priateľka Charlotty Ritter; Samuel Katelbach, výstredný spisovateľ a novinár, či Dr. Völckerová, komunistická lekárka, ktorá bojuje s praxou policajného oddelenia v Berlíne.

Prvé dve série sú napísané ako kompletný príbeh viazaný na pôvodný Kutscherov román. Významnú úlohu zohrávajú komunisti a monarchisti. Prvé dve série zobrazujú násilie medzi komunistami a berlínskou políciou (počas akcie zomrelo 33 civilistov, pozri: Blutmai) z mája 1929 a vojenské formácie podporované nemeckou armádou (Schwarze Reichswehr) a nadväzný pokus o prevrat.³ Atmosféra prvej a druhej série je odlišná od tretej. Kým prvé dve série opisujú viac prostredie trockistov, mafie a dekadentných klubov Berlína, tretia séria nadväzujúca na román Tichá smrť (Kutscher) mapuje vznik SA, pripravovanú konzervatívnu (kontra)revolúciu, osud zneužitej obete atentátov na démonizáciu komunistov a kriminálnu zápletku založenú na falzifikácii dôkazov. Seriál tiež mapuje mimoriadne aktuálne determinanty hospodárskej krízy a jej rozpútaním sa vlastne celá tretia séria aj uzatvára.

„To čo práve prežívame je mánia na burze…(túto časť radšej autocenzurujem) nič iného, než štátom podporovaná medzinárodne operujúca zločinecká banda.. žiadny z podnikov nemôže reálne počítať s takým nárastom hodnôt. Celé zem vsadila na to, že sa špirála rastu bude aj naďalej pohybovať smerom nahor, bez toho, že by existoval motív. Je to ako kolektívna hystéria…,“ hovorí postava Nysenn.

Nysennovi, ktorý predpovedá krízu, nikto neverí, majú ho za blázna a zaprie ho aj vlastná matka. Taktiež sa tu rozvíja aj motív okultizmu a psychotroniky (psychotronické experimenty Dr. Schmidta), ktorý celé dielo otvára. Tretia séria obsahuje aj motívy tvrdej morbídnej pornografie (scéna v ôsmej časti). Asi v polovici tretej série môže divák precítiť atmosféru strachu a politických perzekúcii zo strany vznikajúceho hnutia, ktoré viedlo až ku koncentračným táborom.

Taktiež tu môžeme vidieť (na Slovensku tabuizovanú tému), a to prenasledovanie komunistov či nahliadnuť do činnosti tzv. Rudej pomoci, čo bola politická dobrovoľnícka organizácia poskytujúca pomoc (napr. právnu) chudobným robotníkom a politickým väzňom (pozri pozn. A). Ale aby sme neodbočovali, hlavná postava Rath sa tu akosi mení. Je viac uvoľnený, je viac rozvážny a taktiež sa začínajú prejavovať aj jeho politické postoje (napr. keď začne kryť novinár Katelbacha, ktorého obhajujú aj komunisti alebo keď participuje na očistení komunistov od falošnej viny za nabádanie k politickej vražde). Na druhú stranu, v tretej sérii je Rath akosi v pozadí a do popredia sa dostávajú viac vedľajšie postavy. Symbol hospodárskej krízy uvádza a končí celé dielo. Typickým znakom seriálu je tiež neistota pri posudzovaní kladnosti či zápornosti postáv. Preto si netrúfam predpokladať, ako celý seriál po zhliadnutí štvrtej série dopadne…

Dĺžka seriálu, mystifikácie a politická korektnosť

Azda najväčšou slabinou celého seriálu je jeho dĺžka (21 hodín a 52 minút rozhodne nie je málo). Na tento seriál skrátka musíte mať čas.4 Ak by režisér spracoval tematický dvoj až troj-hodinový film, mohol by sa zapísať do dejín, avšak seriálová forma už len svojim žánrom trpí na možnosť únavy z dĺžky. Režisér tak napriek svojmu talentu riskuje, že diváka odradí. Taktiež sú slabosťou filmu niektoré až príliš zbytočne naturalistické prvky (prepichovanie oka či líc, zahnívajúce mŕtvoly, miestami bizardné pornografické motívy a pod.), ktoré pôsobia miestami rušivo. Otázne je tiež až prehnané zdôrazňovanie sexuálnych menšín. Či už išlo o kritiku dekadencie doby (Berlín ako Babylon?) alebo propagandu v rámci politicky korektného umeleckého postupu (bisexuálne sklony hlavnej, kladnej postavy), nech rozhodne divák. No neodpustím si poznámku, že je dnes už zázrak nájsť v západnej kinematografii dielo, ktoré by neobsahovalo dúhové motívy. Taktiež je tu problém oddelenia fikcie od reality v prospech ideologickej kompozície. K vyvražďovaniu trockistov samopalmi (a to z iniciatívy ZSSR) historicky v Nemecku nikdy nedošlo a tak isto je problematická existencia onoho zlatého vlaku. Vykreslenie Rusov ako chladnokrvných zabijakov nahráva etnickej stereotypizácii.

Veľkolepý návrat medzivojnovej avantgardy

Čo by som však v tejto krátkej recenzii rád najviac ocenil je využitie avantgardných umeleckých postupov, či už v hudbe, grafike, strihu, choreografii alebo všeobecne výtvarnom spracovaní. Nechýbajú ani odkazy na dobové osobnosti literatúry a vedy (od odkazov na opery Bertolda Brechta až po Thomasa Manna). V Babylone Berlín nejde iba o samoúčelnú formu ako to v postmoderne často býva (a ako to kritizuje napr. Fredric Jameson v Postmodernizmus alebo kultúrna logika neskorého kapitalizmu v súvislosti s kritikou retro štýlov). Niečo o estetických motívoch autorov seriálu prezrádza aj citát zo šiesteho dielu, tretej série. Jedna z postáv (dcéra konzervatívneho plukovníka, ktorá seba označí ako komunistka) sa tu odvoláva na estetiku Waltera Benjamína:

Hudba je ľúbozvučná, ale neprikladám jej vážnosť. Akonáhle sa jej prioritou stane opojenie, potom nie. To všetko je stratégia buržoázie, ako odviesť pozornosť od kritického vedomia smerom k ornamentalizmu. (Babylon Berlin, séria 3, časť 6, 30 minúta)

Práve prostredníctvom vernej nadväznosti na avantgardné postupy experimentálneho medzivojnového umenia (konštruktivizmus a odkazy na sovietsku avantgardu v úvodnej a záverečnej grafike diela, či expresionizmus, dokonca priamy odkaz na poetiku Weineho Dr. Caligariho v tretej sérii), autori verne rekonštruujú atmosféru doby.

Dvadsiate roky boli šialeným obdobím, spoločnosť nebola ukotvená, na jednej strane konzervatívna a opatrná, na druhej experimentujúca. Berlín bol medzinárodným, kozmopolitným hlavným mestom, lákadlom pre mladých ľudí a umelcov z celého sveta. Priťahoval ich ešte viac ako dnes.Komunisti, nacisti, feministky, homosexuáli – všetci spolu v tých istých berlínskych uliciach,“ opísal túto rozporuplnú dobu scenárista a režisér Achim von Borrie.

Excentrický štýl a kultúrne fenomény doby pomáhajú pochopenie súvislostí. Autori nemiesia film so súčasnými žánrami (tohto konceptu sa držia až v tretej sérii, špeciálne od 9. časti 3. série). Snažia sa zachovať autentickú čistotu moderny zakomponovanej do muzikálovej formy vystihujúcej dekadentný Berlín. Predovšetkým záver druhej časti. Medzi umeleckým postupom a autentickým zobrazením doby je teda kauzálny vzťah. Všíma si to aj Jarmila Křenková:

Okamžiku rozpadu odpovídá expresionistická perspektiva plná vertikál a kaleidoskopických struktur vyvolávající dojem závrati. Vizualita zde odráží nepřehledné uspořádání světa, pro nějž je příznačná manipulace s realitou a její vytěsňování. Postavy běžně upadají do stavu kolektivní sugesce či podléhají hypnóze a nejrůznějším sebeklamům. Posunuté vnímání má ostatně kromě hlavní postavy inspektora Ratha Gereona závislého na morfiu i jeho spolupracovnice Lotta Ritterová, která prakticky nespí. Jeho nervní, trhaný pohyb a její spánková deprivace umocňují halucinační atmosféru města.
Jarmila Křenková, Babylon Berlin. Německý seriál ukazuje cestu od kabaretu ke koncentráku

Avantgarda v bode zlomu, kedy sa Berlín obrátil v popol a prach… titulná pieseň Zu Asche, Zu Staub (V popol a prach) v podaní herečky a speváčky Severije Janušauskaitė a filmovej kapely The Moka Efti Orchestra (pomenovanej podľa fiktívneho luxusného baru v seriále) s tranzovým a nepokoj vyvolávajúcim rytmom znie ako parná lokomotíva týchto dobových zvratov. Moka Efti Orchestra hrá dobovú hudbu od ragtime cez avantgardný jazz až po klezmer. Za návrhom hudby ako avantgardným počinom stojí experimentálny hudobník Johny Klimek, ktorý spolupracoval priamo s režisérom Tykwerom (za hudbu získali aj vysoké ocenenie v German Television Awards). Už samotný text s podmanivým spevom a kvalitnými jazzovými bicími vyvoláva zimomriavky:

V popel, v prach, připraven o světlo, prosím jen ne teď! Zázraky přichází nakonec, snad je to jen sen, snad pouhý úprk za větrem, kdo to přesne ví. Hodiny na stene tvé, naplněny pískem. Polož svoji dlaň do mé a spojme je stiskem. Jen ty sám si vybereš, zavedeš nás mezi štěstí a bol, já však odpustit ti mohu. Jsi tak blízko smrti své, tvuj pohled je tak jasný, on rozezná mě, jsem připravena a najdu s tebou nesmrtelnost.
Zu Asche, Zu Staub, titulná pieseň seriálu

V závere druhej série možno počuť aj jednu z vôbec najdepresívnejších skladieb dejín hudby, maďarskú skladbu Szomorú vasárnap v ruskej verzii. Použitie tejto skladby ešte viac umocnilo temnú a depresívnu atmosféru medzivojnového Nemecka…

Český preklad: Svíta, je neděle. Trápím se, nemohu spát. Nemohu přežít noc ve stínu minulosti. Z nebe se snesla černá smuteční rouška. V bíle zahradě jsme nalezli ponurý les. Tuším, že andělé už mi tě znova nepřinesou. Oni vědí, jak tu bez tebe trpím. V neděli… Nezapaluj svíce, nechej chorál utichnout, všichni, co nás znali, musí věŕiť, že se nam bude dařit lépe. Smrt není sen, neočekávam procitnutí. Chci tě zahrnout veškerou nežností… v neděli…

Tri série, jedna plánovaná, najdrahšia televízna dráma v nemeckej tvorbe s rozpočtom 40 miliónov, to je bilancia seriálu Babylon Berlin. Nakoľko je seriál vo vývoji a čakáme na štvrtú sériu, dej je stále otvorený a aj dôsledky konania postáv. Netrúfam si predpovedať, ako celý seriál dopadne, no v každom prípade je Babylon Berlin to najlepšie zo súčasnej nemeckej seriálovej produkcie. 5

PhDr. Lukáš Perný

Poznámky
1 Gray, Tobias (28. januára 2018). „Hit dráma v Nemecku, Babylon Berlin prechádza Atlantikom“ . Wall Street Journal .
2 Pôvodný filmový noir bol žáner spojený s low key čiernobielym nemeckých expresionizmom, taktiež s detektívnym prostredím chladných postáv zapletených do sprisahaní a zobrazovaním drsných antagonizmov sveta premietajúcich sa do sveta noci, hmly a dažďa. Pôvodný noir poznáme z filmov Johna Hustona, Orsona Wellsa, návrat alebo neo-noir z Melvilových detektívnych thrillerov 60. rokov s Alainom Delonom (Le Samouraï, Le Cercle rouge, Un flic), ale v sfilmovanom komixovom spracovaní (Watchmen, Sin city).
3 Seriály a filmy ako Babylon Berlin, Mladý Karl Marx, Che, Good Night, and Good Luck, Trumbo či El hoyo naznačujú, že doba sa mení a s ňou aj filmová produkcia. Začali vznikať filmy, ktoré demaskujú sociálne problémy, antagonizmy kapitalizmu a otvárajú témy, ktoré dobová propaganda a komisie rôznych inkvizítorov blokujú. Iste, nemožno čakať zázraky. A iste, v každom z týchto filmov je samozrejme časť súčasnej propagandy. Väčšinou podprahovej, a to buď ako kompromis režiséra so sponzormi, prejav ideologického spracovania autora alebo prejav politickej objednávky. Ale to nevadí. Sčítanejší a kriticky mysliaci divák to dokáže dešifrovať.
4 Nutno dodať, že určitým prototypom tohto žánru, ktorý spája thriller, detektívku, motív činnosti tajných služieb, protištátnych hnutí, subkultúr, nešetril časom a počtom dielov a podobne využíval hudobno-divadelné motívy, bol u nás s istou nadsázkou aj seriál 30 prípadov majora Zemana (napr. časť Bíle linky, kde tvorcovia spolu s excelentnou hudbou Zdenka Lišku využili aj kreatívnu choreografiu; a taktiež prvé diely ako Klešte či Konec velké šance s typickou temnou/noir atmosférou). Aj keď si túto analógiu len málokto spojí, nachádzame tu mnohé žánrové prieniky. Iným príkladom je seriál 17 zastavení jara pojednávajúci o činnosti tajných služieb počas Druhej svetovej vojny.
5 A teraz si predstavte podobný seriál z prostredia prvej ČSR, ktorý by ukazoval štrajky a sociálne nepokoje (generálny štrajk 14. októbra 1918, Krompašská vzbura 1921, krvavé Košúty 1931, hlad a nezamestnanosť po hospodárskej kríze), ale aj boje politických prúdov od agrárnikov, ľudákov, čechoslovakistov, cez demokratov až po komunistov, úlohu davistov, hlasistov či národniarov na pozadí kultúrno-politických rozporov prvej republiky. Mierne sa k tejto predstave priblížilo Česke století. Žiaľ, predstava, že by takýto film vznikol so štátnou podporou na Slovensku, a bez ideologických skratiek v službách dobovej propagandy, je zatiaľ naivné. Avšak už v minulosti vznikli kvalitné filmy opisujúce slovenské dejiny, kde autori využívali aj dobové pramene. Príkladom je Tisícročná včela Petra Jaroša alebo seriály Štúrovci a Povstalecká história od Jozefa Boba. Nové, moderné a dnešnej generácii blízke spracovanie by si zaslúžila aj davistická tvorba (Jilemnický, Kráľ), prípadne seriál alebo film, ktorý by mapoval spomínané kontexty 20. a 30. rokov a činnosť davistov na základe zachovaných historickych prameňov. Davisti by v takomto filme nemuseli hrať hlavnú úlohu, ale mohli by tvoriť aspoň časť dejovej línie podobne ako niektoré vedľajšie postavy typu Katelbach v Babylone Berlín. Toho sa však pravdepodobne tak skoro nedočkáme. Kiežby som sa mýlil…
pozn. a. Na Slovensku sa o aktivity podobné Rudej pomoci zaslúžili aj davisti, špeciálne Clementis, Husák, Okáli, Poničan, čo dokumentuje vo svojej knihe Peter Kerecman)

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom