Niekoľko viet o demokracii od Jeana-Jacquesa Rousseaua

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Jean-Jacques Rousseau – vari niet geniálnejšieho teoretika demokracie. Svoju rigoróznu prácu, ktorú som Rousseaovi venoval, končím nasledujúcim prianím: Dielo O spoločenskej zmluve by malo patriť k základnej vedomostnej výbave nielen každého politika, ale aj každého občana, ktorý sa zúčastňuje demokratických volieb. Za týmito slovami si stojím a znalosť Rousseaua by som zaviedol ako povinnú literatúru do školských osnov, už len z hľadiska toho, že väčšina národných ústav (vrátane tej našej) pochádza z jeho teórie.

Ústava SR: § 2 „(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

Pre českú stránku WikiCitátov som v rámci teoretických príprav zhromaždil 99 citátov Jeana-Jacquesa Rousseaua (1712 – 1778). Okrem mimoriadne zaujímavých myšlienok o živote, Bohu, o šťastí a nešťastí, o láske, o slobode, sú tu mimoriadne aktuálne vety o zmysle demokracie a jej princípoch. Týchto pár viet by si mali prečítať všetci politici, ktorí slovo demokracia zneužívajú na akýsi nový druh fundamentalizmu, založený len na falošnom moralizovaní, ktoré odmieta tú hlavnú podstatu demokracia je vláda ľudu, väčšiny, suveréna. Ak rešpektujeme tento základ, nemôžeme nikomu, či už doma alebo v zahraničí vyčítať, že vyhral nedemokraticky v prípade, že je väčšina národa, teda suverén, na jeho strane. Kto vie čo tým myslím, pochopí. Vyberám teda uvedené citáty najmä z diel O spoločenskej zmluve a Rozpravy o politickej ekonómii:

  • Spoločenská zmluva je základom takej rovnosti medzi občanmi, kedy sa všetci zaväzujú za rovnakých podmienok a majú tiež všetci rovnaké práva.
  • Každý člen (spoločnosti) dáva svoju osobu a všetku moc pod najvyššie riadenie všeobecnej vôle a každý je tak prijímaný ako neoddeliteľná časť celku.
  • Všeobecná vôľa je prvou zásadou verejnej ekonómie a základným pravidlom vlády.
  • Nestačí však mať občanov a chrániť ich, je treba tiež pamätať na ich existenciu. Starosť o verejné potreby je samozrejmou záležitosťou všeobecnej vôle a treťou hlavnou povinnosťou vlády.
  • Cnosť je súladom súkromnej vôľe s verejnou vôľou.
  • Občianska sloboda je vymedzená zákonom, ktorý je prejavom všeobecnej vôle a jeho zmyslom je odstránenie individuálnych závislostí, teda odstránenie ľubovôle a svojvôle bohatých a vplyvných jednotlivcov a skupín.
  • Prameňom všetkých zákonov je všeobecná vôľa. Spravodlivé zákony konajú v súlade so všeobecnou vôľou.
  • Ak je suverén tvorený jednotlivcami, skladá sa z nich, a nemá ani nemôže mať opačný záujem ako oni. Zvrchovaná moc nepotrebuje voči poddaným žiadne záruky, pretože je nemožné, aby teleso chcelo škodiť všetkým svojim členom … aby spoločenská zmluva nebola prázdnu formulou, obsahuje mlčky záväzok, ktorý štátnemu telesu dáva takú silu, ktorá každého, kto by odoprel vypočuť všeobecnú vôľu, môže k tomu donútiť, čo znamená, že každý je nútený byť slobodný.
  • Pozorná a dobre zmýšľajúci vláda, ktorá neustále dbá na to, aby v ľuďoch udržiavala a pripomínala im lásku k vlasti a dobré mravy. Predchádza tak už zďaleka zlám, ktoré sú skôr či neskôr dôsledkom nezáujmu občanov o osud republiky. Kkladie úzke medze súkromnému záujmu jednotlivcov, ktorí svojou silou oslabujú štát a od ktorých štát nič dobrého nemôže čakať. Všade, kde národ miluje svoju vlasť, rešpektuje zákony a žije proste, ostáva len málo, aby sa stal šťastným. Vo verejných záležitostiach, kde šťastie hrá menšiu úlohu než v osudoch jednotlivcov, je múdrosť tak blízka šťastiu, že spolu splývajú.
  • Život jedného alebo druhého je spoločnou vecou všetkých, všetci spoločne cítia; je tu vzájomná vnútorná spojitosť medzi všetkými časťami. Pokiaľ dôjde k porušeniu vzájomných vzťahov, zanikne ich dokonalá jednota.
  • Vzdať sa svojej slobody znamená vzdať sa svojej ľudskej hodnoty, svojich ľudských práv a dokonca aj svojich povinností. Keď sa ktokoľvek všetkého vzdá, nie je možné ho za to nijako odškodniť.
  • Jedným z najdôležitejších úloh vlády je predchádzať krajnosti v majetkovej nerovnosti, nie však odňatím bohatstva jeho majiteľom, ale tým, že všetkým odoberie prostriedky na ich hromadenie, nie stavaním chudobincov, ale tým, že im zabezpečí, aby sa stali skutočnými občanmi.
  • Akonáhle verejná služba prestane byť hlavnou záležitosťou občanov a keď slúžia viac svojou peňaženkou než svoju osobou, je štát už blízko svojej skaze. Slovo financie je slovom otroka; je neznáme v obci. V naozaj slobodnom štáte konajú občania všetko vlastnými rukami a nič peniazmi.
  • Rodina je prvým vzorom štátnej spoločnosti, hlava štátu je obrazom otca, ľud je obrazom detí; a všetci sú zrodení rovní a slobodní, nakladajú svojou slobodou len pre svoj úžitok.
  • Ľudia tvoria štát a pôda živí ľudí: priemeraný pomer je, aby územie postačilo na obživu svojich obyvateľov! V správnom pomere spočíva sila ideálneho štátu.
  • Nech sa teda vlasť ukáže spoločnou matkou všetkých občanov… Nech vláda ponechá aby sa cítili, že tu sú doma, a nech sú v jej očiach zákony vždy zárukou spoločnej slobody. Tieto práva patria v celej svojej kráse všetkým ľuďom. … Vlasť nemôže existovať bez slobody, sloboda bez cnosti a cnosť bez občanov. Všetko to budete mať, až keď vytvoríte občanov.

Tieto slová, nech sú akousi „sekulárnou Bibliou“ pre každého politika, ale aj občana, ktorý sa aktívne zapája do vecí verejných a zúčastňuje sa volieb. Niet dokonalejšieho vyjadrenia toho, na čom je postavená skutočná demokracia, než Rousseaove myšlienky. Na suverenite, na schopnosti ľudu rozhodovať o sebe. Samostatným problémom je situácia, ak je ľud manipulovaný a jedná proti svojej vôli bez toho, že by si toho bol vedomý. Problém manipulácie deštruuje celý koncept demokracie, avšak to nie je predmetom tohto článku. Suverenita, všeobecná vôľa, kolektívny záujem, odstránenie svojvôle bohatých, materiálne zabezpečenie občana (sociálnych práv) to je teoretický základ demokracie. Na ňom stavia aj Ústava SR.

Demokraticky môže byť zvolený ktokoľvek, teda nie iba ten, koho si mocní želajú a ktorého oni považujú za demokratického, ale ten koho si slobodne zvolí ľud. Ak by sme žili v skutočnej demokracii, mal by každý dokonale rovnaké podmienky na to byť zvolený, to znamená, že strany, ktoré sú financované súkromnými záujmami nespĺňajú podmienky autentickej demokracie.

Demokracia je politický systém alebo zriadenie, v ktorom je zdroj štátnej moci ľud; predpokladá určitú rovnosť medzi hlasujúcimi a podriadenie sa menšiny väčšine.

PhDr. Lukáš Perný

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

5 thoughts on “Niekoľko viet o demokracii od Jeana-Jacquesa Rousseaua

  • 9. októbra 2020 at 0:05
    Permalink

    Výborne nastolená téma a dobrý výber citátov.
    Upriamil by som pozornosť na jednu vetu, ktorá je pre demokraciu (vládu ľudu) kľúčová:
    Všeobecná vôľa je prvou zásadou verejnej ekonómie a základným pravidlom vlády.“
    Keď sa budeme striktne držať zmyslu tejto vety, tak prídeme na to, že posledná veta článku (najmä časť o podriadení menšiny väčšine) nemôže byť pravdivá v duchu Rousseaua.
    „Všeobecná vôľa“ sa proste nikdy nemôže zvrhnúť na hlasovanie s jednoduchou väčšinou. Práve taký prístup je jedným z osvedčených nástrojov, ktorými oligarchovia demokraciu deformujú.

    Na ukážku, ako Rousseau a jeho súčasníci uvažovali o hlasovaní a probléme väčšiny pri tvorbe zákonov, dávam napríklad toto:
    http://rousseaustudies.free.fr/ArticlePateman.htm
    Je vidieť, že problémom pre osvietencov nebolo len presadenie svojej vôle pri rozhodovaní, ale ešte viac to, aby konečné rozhodnutie bolo s čo najväčšou pravdepodobnosťou správne. (Trápi dnes toto niekoho v NR SR?)
    Sám Rousseau presadzoval proporcionálnu väčšinu. To znamená, že pri dôležitejších zákonoch a rozhodnutiach mala byť nutná výraznejšia väčšina.

    Že v tomto pohľade na Rousseaua nie som zďaleka sám, dokladám aj týmto traktátom:
    http://www.scielo.org.mx/scielo.php?script=sci_arttext&pid=S2007-43872014000100012
    Tu sa píše jasne, že v ideálnom prípade Rousseauskú ideu „všeobecnej vôle“ vyjadruje len jednohlasný konsenzus.
    Ústupok k väčšinovému systému rozhodovania je vynútený len tým, že ideálne situácie sú zriedkavé a dosiahnutie konsenzu nie je vždy praktické.
    Lenže kým Rousseau pripustil väčšinové rozhodovanie ako východisko z núdze, my už ho dnes berieme ako jediný možný „demokratický“ spôsob, dokonca jednoduchou väčšinou aj o jediný hlas aj v tých najzávažnejších otázkach.

    Na záver pripomeniem slávnu vetu „Divide et impera“. Práve kvôli tomu do nás pri výchove vštepujú hlasovanie, aby sme sa pri každej príležitosti delili na menšiny a väčšinu a tá sa ďalšou rekurziou delí na ďalšie čoraz menšie menšiny, až je celú spoločnosť schopný ovládnuť triumvirát osôb, ktoré držia spolu (alebo Penta…).

     
    Reply
  • 9. októbra 2020 at 3:14
    Permalink

    Nezdá sa vám, akoby civilizácia prehajdákala viac ako dvestopäťdesiat rokov, od doby Rousseaua?
    Nechcem Savanorollovsky volať po božom treste (koniec-koncov Dostojovský zločin a trest tiež opisuje okovy zločinu a prijatie trestu, ako oslobodenie)… Keby sme sa nenechali opantať účelovými manipuláciami triednej spoločnosti, kde by naša civilizácia bola…Gagarinovsky by sme dotýkali hviezd, namiesto toho sa brodíme ekologickým marazmom., sociálnou biedou a kultúrnym úpadkom…Tragédiu je účet platia nevinní a bonusy užívajú nezodpovední, ale vinní…

     
    Reply
  • 13. októbra 2020 at 17:53
    Permalink

    I demokracia má svoje úskalia.

    Ak Rousseau spomína demokraciu a bohatých, okamžite tušíme , že pôjde o deformovanú demokraciu, otrokársku, buržoáznu …
    Demokracia môže rozhodovať o občianskych právach menšiny, rozhodne však nesmie rozhodovať o ich ľudských právach…
    Demokracia, spravodlivosť .. stratia v určitom okamihu svoje opodstatnenie a to vtedy , keď nebude nikoho, na kom by mohli byť uplatnené a to sa stane len a len v materiálne nezávislej spoločnosti.

    Demokracia a socializmus sa navzájom nevylučujú, ale demokracia v komunizme môže existovať len ako nadbytočná hypotéza.

     
    Reply
  • 14. októbra 2020 at 22:35
    Permalink

    Dobré pripomenutie ako veci chápal Rousseau. Vidí sa mi, že v súčasnosti sme tu úplne vedľa: …“Jedným z najdôležitejších úloh vlády je predchádzať krajnosti v majetkovej nerovnosti“… V ostatných rokoch sa vo svete stále extrémne prehlbuje majetková nerovnosť a pritom sa o tom veľmi málo (najmä v hlavnom prúde) reálne hovorí, nikto to v hlavnom prúde neanalyzuje, resp. hovorí, píše sa o tom (možno) na na niektorých alternatívnych weboch. Hlavný prúd rieši pritom všetky možné témy protikladov: muži-ženy, mestá-vidiek, mladí-starí, veriaci-neveriaci, vzdelaní-nevzdelaní, ľavica-pravica (ľavica hlavne bez sociálneho rozmeru), zdraví-chorí, atď. O oligarchii sa vie, že existuje, ale je o nej v podstate ticho, nie je to téma na analyzovanie v hlavnom prúde (mimo bulvárnych senzácií). Asi je to následok zlyhania ideológie komunizmu, zlyhania socializmu, ale teraz sa asi nachádzame v opačnom extréme. Súčasný pohľad väčšiny je (?) v podstate tento: „extrémna chudoba aj bohatstvo je normálne“.

     
    Reply
  • 14. októbra 2020 at 22:40
    Permalink

    Dobré pripomenutie ako veci chápal Rousseau. Vidí sa mi, že v súčasnosti sme tu úplne vedľa: …“Jedným z najdôležitejších úloh vlády je predchádzať krajnosti v majetkovej nerovnosti“… V ostatných rokoch sa vo svete stále extrémne prehlbuje majetková nerovnosť a pritom sa o tom veľmi málo (najmä v hlavnom prúde) reálne hovorí, nikto to v hlavnom prúde neanalyzuje, resp. hovorí, píše sa o tom (možno) na na niektorých alternatívnych weboch. Hlavný prúd rieši pritom všetky možné témy protikladov: muži-ženy, mestá-vidiek, mladí-starí, veriaci-neveriaci, vzdelaní-nevzdelaní, ľavica-pravica (ľavica hlavne bez sociálneho rozmeru), zdraví-chorí, atď. O oligarchii sa vie, že existuje, ale je o nej v podstate ticho, nie je to téma na analyzovanie v hlavnom prúde (mimo bulvárnych senzácií). Asi je to následok zlyhania ideológie komunizmu, zlyhania socializmu, ale teraz sa asi nachádzame v opačnom extréme. Súčasný pohľad je (?) v podstate tento: „extrémna chudoba aj bohatstvo je normálne“.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom