Po Slovinsku, Srbsku, Morave a Lužici MATICA SLOVENSKÁ navštívila aj Chorvátsko - DAV DVA

Zdieľaj článok:

Delegácia Matice slovenskej vedená predsedom Mariánom Gešperom absolvovala v dňoch 13. až 14. mája 2026 pracovnú a kultúrnu cestu po Chorvátsku, ktorá spojila bohatý krajanský, literárny, kultúrny i vedecko-spoločenský program. Návštevy slovenských komunít v Slavónii, stretnutia s deťmi a mládežou, rokovania so Zväzom Slovákov v Chorvátsku i prijatie v sídle Matice chorvátskej v Záhrebe potvrdili, že slovenský krajanský život v Chorvátsku má pevné korene, živú prítomnosť a jasnú perspektívu ďalšieho rozvoja.

POZRI AJ STARŠIE ČLÁNKY:

Slovenské slovo v školských triedach, knihy putujúce medzi deti, rozhovory o dejinách i budúcnosti slovanských matíc, srdečné krajanské privítania a vedomie spoločnej historickej pamäti. Aj takýto obraz priniesla pracovná cesta delegácie Matice slovenskej do Chorvátska, ktorá nadviazala na dlhodobú kultúrnu misiu najstaršej slovenskej národnej ustanovizne medzi Slovákmi žijúcimi za hranicami vlasti. Delegáciu Matice slovenskej tvorili predseda Matice slovenskej Marián Gešper, podpredseda Matice slovenskej Peter Schvantner, tajomník Matice slovenskej Viliam Komora, riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Milina Sklabinská a riaditeľka Vydavateľstva Matice slovenskej Ingrid Majeriková. Ich cesta do Chorvátska nebola iba protokolárnou návštevou. Bola stretnutím s komunitou, ktorá si napriek takmer poldruha storočiu života mimo materského Slovenska uchovala jazyk, kultúrnu pamäť, spolkový život i úctu k svojim predkom. Zároveň bola potvrdením, že matičná vzájomnosť nie je iba historický pojem z učebníc národného obrodenia, ale môže mať konkrétnu podobu aj v 21. storočí – v knihách, školách, etnodomoch, vedeckých projektoch a osobných stretnutiach.

Literárne stretnutia: keď sa deti stávajú autormi

Prvým výrazným pilierom matičnej cesty boli literárne stretnutia so slovenskými deťmi a mládežou v Chorvátsku. V dňoch 11. až 13. mája 2026 ich pripravili Vydavateľstvo Matice slovenskej a Krajanské múzeum Matice slovenskej s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Tvorivé besedy sa uskutočnili v Iloku, Josipovci Punitovskom, Jelisavaci, Markovci Našickom, Našiciach a Lipovľanoch. V týchto prostrediach, ale aj v ďalších lokalitách v Chorvátsku, majú deti možnosť učiť sa slovenský jazyk podľa modelu C – teda formou pestovania slovenského jazyka a kultúry na základných a stredných školách. Vďaka učiteľkám, ktoré žiakov na besedy pripravili – Boženke Dasovićovej a Jarmile Mudrochovej v Iloku, Ane Gašićovej v Josipovci Punitovskom, Maji Kandjerovej v Jelisavci či Anne Maroševićovej v Markovci Našickom a Našiciach – sa deti mohli prirodzene zapojiť do interaktívnych stretnutí s ilustrátorom Martinom Kellenbergerom, spisovateľom Igorom Válkom, ilustrátorkou Ninou Válkovou, spisovateľkou Martinou Jankovou a riaditeľkou Vydavateľstva Matice slovenskej Ingrid Majerikovou.

Na celom procese prípravy, ktorú organizačne zastrešovala riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Milina Sklabinská, sa významne podieľali aj riaditeľky a riaditelia škôl, v ktorých sa vyučuje aj po slovensky – riaditeľka ZŠ Josipa Kozarca Sanja Kanisek Kuricová, riaditeľka ZŠ Kralja Tomislava Vlatka Zahirovićová, riaditeľka ZŠ Ivana Brníka Slováka z Jelisavca Ljerka Čorkovićová a riaditeľ ZŠ Julija Benešića Miroslav Bošnjak. V školských triedach sa nerozprávalo iba o hotových knihách. Deti sa oboznamovali s celým procesom ich vzniku – od prvého nápadu cez písanie príbehu až po ilustráciu a finálnu podobu publikácie. Pod vedením slovenských autorov a výtvarníkov sa samy premieňali na malých spisovateľov, ilustrátorov a tvorcov. Vznikali príbehy, prvé knihy i dvojjazyčné slovníčky. V prostredí krajanských komunít mali tieto stretnutia osobitnú váhu. Slovenčina tu nie je samozrejmosťou každodenného verejného priestoru, a práve preto každé tvorivé stretnutie v materčine získava hlbší význam. Deti v nej nielen čítali a písali, ale cez ňu objavovali vlastné korene, rodinné príbehy a vedomie spolupatričnosti so Slovenskom.

Lipovľany: slovenský dom, ktorý rozpráva príbeh predkov

Oficiálny program delegácie Matice slovenskej sa začal 13. mája 2026 v Lipovľanoch. Miestni matičiari prijali slovenskú delegáciu s príznačnou krajanskou srdečnosťou. Na čele hostiteľov stál predseda Matice slovenskej v Lipovľanoch Josip Krajči. Prvou zastávkou bol Slovenský etnodom – miesto, ktoré nie je iba muzeálnou expozíciou, ale koncentrovanou pamäťou slovenskej prítomnosti v tejto časti Chorvátska. V jeho priestoroch sa pred návštevníkom otvára obraz života slovenských osadníkov: tradičné zariadenie domu, poľnohospodárske náradie, kroje, fotografie, dokumenty, predmety každodennej potreby i stopy folklórneho a duchovného života. Treba dodať, že ide o jediný etnodom Slovákov v Chorvátsku. Je vo vlastníctve Matice slovenskej v Lipovľanoch a okrem početných kultúrnych podujatí tu lipovľanskí matičiari organizujú aj výtvarné kolónie. Aj vďaka nim dnes v stodole etnodomu návštevníci nájdu jedinečnú výstavu umeleckých diel.

Slováci prichádzali na územie dnešného Chorvátska najmä v priebehu 19. storočia. Do nového prostredia si prinášali pracovitosť, vieru, jazyk, piesne, zvyky a rodinnú pamäť. V chorvátskych regiónoch zanechali výraznú stopu nielen v poľnohospodárstve a hospodárskom živote, ale aj v kultúre a spolkovom organizovaní. V súčasnosti žije v Chorvátsku približne 3 500 Slovákov. Slovenský etnodom v Lipovľanoch tak nie je iba pohľadom do minulosti. Je dôkazom, že krajanská identita sa dá uchovať vtedy, keď sa spája rodinná tradícia, spolková práca a podpora verejných inštitúcií. Na rekonštrukcii etnodomu sa podieľali aj slovenskí etnológovia z Kysuckého múzea v Kysuckom Novom Meste a na obnove tejto významnej rustikálnej pamiatky sa finančne podieľal aj chorvátsky štát. Josip Krajči predstavil členom delegácie publikácie, ktoré sa viažu k dejinám etnodomu i k životu miestnej slovenskej komunity. V rozhovoroch sa prirodzene prelínali osobné spomienky, historické fakty a úvahy o tom, ako uchovať slovenský jazyk a kultúru pre ďalšiu generáciu.

Knižnica ako most medzi Slovenskom a krajanmi

Po návšteve etnodomu sa delegácia presunula do miestnej knižnice v Lipovľanoch, kde sa nachádza aj oddelenie slovenskej literatúry. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper odovzdal knižnici najnovšie matičné publikácie vrátane reprezentatívnych diel Pamäť národa a Matica slovenská v premenách času. Nešlo iba o symbolický dar. Knihy v slovenskom jazyku majú v krajanskom prostredí mimoriadnu hodnotu. Sú pomôckou pre učiteľov, oporou pre kultúrne spolky, prameňom pre mladých čitateľov a zároveň pripomienkou, že slovenská kultúra sa nekončí hranicami Slovenskej republiky. V knižnici následne pokračovalo literárne stretnutie s najmenšími čitateľmi. Práve pri deťoch bolo najviac cítiť, že krajanská práca má zmysel vtedy, keď sa nesústreďuje iba na spomínanie, ale na živé odovzdávanie jazyka a kultúry. Slovenčina tu znela prirodzene – ako jazyk rozprávok, otázok, tvorivosti i radosti. Delegácia Matice slovenskej zároveň vyjadrila poďakovanie Slovenskému kultúrnemu centru v Našiciach, osobitne honorárnej konzulke Sandre Kralj Vukšić, ako aj ďalším pracovníkom za pomoc pri príprave, realizácii a propagácii literárneho projektu.

Našice: stretnutie so Zväzom Slovákov v Chorvátsku

Ďalšou významnou zastávkou boli Našice, kde sa uskutočnilo rokovanie delegácie Matice slovenskej s predsedom Zväzu Slovákov v Chorvátsku Mirkom Vavrom a poslancom za českú a slovenskú menšinu v Chorvátskom parlamente Vladimírom Bílkom. Našice sú jedným z dôležitých centier slovenského krajanského života v Chorvátsku. Práve tu sídli Zväz Slovákov v Chorvátsku, ktorý od roku 1998 zastrešuje slovenské matice pôsobiace na území Chorvátskej republiky. Dnes ide o sieť šestnástich slovenských matíc: v Iloku, Jakšići, Jelisavaci, Josipovci, Jurjevci, Lipovľanoch, Markovci, Miljevcoch, Međurići, Osijeku, Radoši, Rijeke, Soljanoch, Záhrebe, Zokovom Gaji a najnovšie aj v Beketinciach. Mirko Vavra zdôraznil, že slovenské matice v Chorvátsku predstavujú živý a dobre organizovaný systém krajanskej práce. Ich činnosť je podporovaná najmä chorvátskym štátom, ktorý vytvára priaznivé podmienky pre fungovanie národnostných menšín, ale aj Slovenskou republikou. V tejto súvislosti zaznelo aj to, že slovenské matice v Chorvátsku majú v mnohých prípadoch stabilnejšie materiálne zázemie, než aké má Matica slovenská na Slovensku.

Jedným z konkrétnych výsledkov tejto podpory je aj objekt v Orebići na polostrove Pelješac. Podpora chorvátskych štátnych inštitúcií tu vyústila do vybudovania unikátneho rekreačného Kultúrno-edukačného centra v Orebići. Centrum bolo slávnostne otvorené v stredu 29. apríla 2026 za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov oboch krajín. Výnimočnosť podujatia podčiarkla osobná účasť prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. Centrum bolo zakúpené a zrekonštruované s cieľom slúžiť Slovákom v Chorvátsku i slovenským komunitám z okolitých krajín. Ide o príklad, ako môže štátna podpora menšín nadobudnúť veľmi konkrétnu a dlhodobo užitočnú podobu. Rozhovory v Našiciach sa dotýkali budúcnosti krajanského života, podpory mladých, výučby slovenského jazyka, vydavateľskej činnosti, folklóru i možností ďalšej spolupráce s Maticou slovenskou.

Markovac Našický: Drevenica plná kroník a pamäti

Delegácia Matice slovenskej následne navštívila Markovac Našický, obec spätú so slovenskou krajanskou prítomnosťou v Slavónii. Hostí privítala Branka Baksová, členka Rady pre národnostné menšiny a podpredsedníčka miestnej Matice slovenskej. Branka Baksová je aj dušou Drevenice, osobitného kultúrneho priestoru, ktorý uchováva pamiatky na život slovenských rodín, ich tradície a zároveň rozvíja bohatú spolkovú činnosť. Drevenica vznikla v roku 2007, pričom drevo na jej výstavbu bolo dovezené priamo zo Slovenska. Odvtedy sa tu uskutočnilo nejedno úspešné vystúpenie domáceho Folklórneho súboru Fraňa Strapača. Drevenica je každoročne centrom etnogastronomického podujatia Večer polesňakov. Neprekvapuje preto, že na jej priečelí víta pocestných socha dievčiny so zemiakovými plackami – kedysi dôležitým a chutným pokrmom týchto pracovitých Slovákov, prisťahovalcov, ktorí do Slavónie prišli na pozvanie grófa Ladislava Pejačevića v roku 1879 a usadili sa v časti jeho panstva východne od Našíc. Prišli z oblasti Kysúc, najmä zo Starej a Novej Bystrice, Čadce, Klubiny, Oščadnice, ako aj z okolia Trenčína.

Dnes tu návštevníka obklopujú kroniky, publikácie, fotografie a predmety, ktoré by inde možno zostali iba v rodinných zásuvkách. V Drevenici však vytvárajú ucelený príbeh jednej komunity. Miestni Slováci sa môžu pochváliť kvalitne spracovanou kronikárskou a publikačnou činnosťou. Aj vďaka nej sa dejiny krajanskej komunity nestrácajú v ústnom podaní, ale dostávajú trvalú podobu. To je dôležité nielen pre historikov, ale najmä pre mladú generáciu, ktorá v týchto príbehoch nachádza odpoveď na otázku, odkiaľ pochádza. Návšteva Markovca Našického potvrdila, že slovenská menšina v Chorvátsku patrí medzi životaschopné komunity. Neobmedzuje sa iba na udržiavanie starých zvykov, ale svoju kultúru aktívne rozvíja, vydáva publikácie, organizuje podujatia a udržiava dobré kontakty s chorvátskymi štátnymi i miestnymi štruktúrami.

Záhreb: prijatie v sídle Matice chorvátskej

Vrcholom pracovnej cesty bolo rokovanie v sídelnej budove Matice chorvátskej v Záhrebe, ktoré sa uskutočnilo 14. mája 2026. Delegáciu Matice slovenskej prijal predseda Matice chorvátskej Damir Zorić, etnológ a historik kultúry, ktorý bol do čela tejto významnej chorvátskej ustanovizne zvolený 21. júna 2025. Rokovanie prebiehalo v priateľskej, pracovnej a zároveň intelektuálne podnetnej atmosfére. Zúčastnili sa na ňom aj predstavitelia vydavateľských a mediálnych štruktúr Matice chorvátskej vrátane zástupcov kultúrneho periodika Vijenac. Tento dvojtýždenník patrí k významným chorvátskym kultúrnym médiám a nadväzuje na tradíciu časopisu, ktorý vznikol v roku 1869. Stretnutie oboch delegácií prirodzene otvorilo tému spoločných dejín. Matica chorvátska patrí medzi najstaršie slovanské matice. Bola založená v roku 1842 ako Matica ilýrska. Jej prvým predsedom bol gróf Janko Drašković a pri jej vzniku zohrali dôležitú úlohu osobnosti chorvátskeho národného obrodenia, najmä Ljudevit Gaj. Založenie Matice chorvátskej podporovali aj slovenskí vzdelanci Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik.

V rozhovoroch zaznelo, že dejiny Matice slovenskej a Matice chorvátskej nemožno vnímať izolovane. Obe vyrástli z podobného zápasu – zo snahy menších slovanských národov zachovať si jazyk, kultúru, literatúru a historickú pamäť v prostredí silných politických a asimilačných tlakov. Predseda Matice chorvátskej Damir Zorić v rozhovore osobitne vyzdvihol aj osobnosť Slováka Adama Františka Kollára. Rodák z Terchovej, učenec európskeho formátu, knihovník, právny historik a poradca Márie Terézie, pôsobil vo Viedni, kde sa stal riaditeľom Dvorskej knižnice. V odbornej tradícii býva spájaný aj s rozvojom etnologického myslenia a svojím dielom prispel k poznávaniu národov habsburskej monarchie. Aj preto jeho meno dodnes predstavuje dôležitý zdroj poznania slovenského národa v širšom stredoeurópskom, a teda aj chorvátskom kultúrnom priestore. Damir Zorić zároveň zdôraznil, že je dôležité, aby sa slovenská kultúra, literatúra a veda výraznejšie prezentovali nielen v Záhrebe, ale aj v celom Chorvátsku. Rovnako by to malo platiť aj pre prezentáciu chorvátskej literatúry na Slovensku. Obaja predsedovia sa zhodli na potrebe vzájomných kultúrnych, vedeckých a literárnych výmen, ako aj na organizovaní obojstranne prospešných vedeckých podujatí a návštev.

Moyses, Šulek, Jelačić: slovenské a chorvátske dejiny sa prelínajú

Osobitnú pozornosť venovali účastníci rokovania Štefanovi Moysesovi. Ešte predtým, ako sa stal prvým predsedom Matice slovenskej, pôsobil takmer dve desaťročia v Chorvátsku. Bol profesorom na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, kanonikom, cenzorom záhrebskej tlače a aktívnym účastníkom chorvátskeho národného pohybu. Patril medzi spoluzakladateľov Matice chorvátskej a jeho životný príbeh je jedným z najvýraznejších symbolov slovensko-chorvátskej kultúrnej blízkosti. V Chorvátsku zanechal významnú stopu aj Bohuslav Šulek, slovenský štúrovec, jazykovedec, publicista a podporovateľ chorvátskeho národného života. Stal sa významnou osobnosťou chorvátskej vedeckej a publicistickej sféry a pôsobil aj ako redaktor záhrebských Národných novín. V diskusiách rezonovalo aj meno chorvátskeho bána Josipa Jelačića, ktorý počas revolučných rokov 1848 – 1849 podporil slovenské národné hnutie a osobnosti Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana. Aj tieto historické súvislosti ukazujú, že vzťahy medzi Slovákmi a Chorvátmi neboli iba okrajovou epizódou, ale súčasťou širšieho stredoeurópskeho zápasu o národnú emancipáciu.

Fenomén slovanských matíc zostáva živý

Predstavitelia Matice slovenskej a Matice chorvátskej sa zhodli, že fenomén slovanských matíc má svoje opodstatnenie aj v súčasnosti. Matice nevznikali ako obyčajné kultúrne spolky. Boli inštitúciami národnej sebaobrany, vzdelanosti, vydavateľskej práce, vedeckého výskumu a kultúrnej organizácie. Dnes už ich úloha nemá rovnakú podobu ako v 19. storočí, no jej podstata zostáva aktuálna. V čase globalizácie, kultúrneho zrýchlenia a oslabovania historickej pamäti sú práve ustanovizne tohto typu dôležitými nositeľmi kontinuity. Uchovávajú jazyk, sprostredkúvajú dejiny, podporujú literatúru, vedu, umenie a vytvárajú priestor pre dialóg medzi národmi. Na rokovaní sa hovorilo o možnostiach výmeny historikov, literátov, vedcov a vydavateľských pracovníkov. Obe strany prejavili záujem o organizovanie spoločných vedeckých konferencií venovaných slovensko-chorvátskym témam, dejinám národných hnutí, krajanskému životu i súčasnej literatúre. Predseda Matice chorvátskej Damir Zorić zdôraznil potrebu výraznejšie propagovať súčasnú slovenskú literatúru v Záhrebe a v chorvátskom kultúrnom prostredí. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper zároveň pozval delegáciu Matice chorvátskej do sídla Matice slovenskej v Martine. Zaujímavosťou rokovania bolo aj pripomenutie, že Matica chorvátska vydala chorvátske vydanie románu Demokrati od slovenského spisovateľa, politika a matičiara Janka Jesenského.

Po stopách osobností v chorvátskej metropole

Po skončení rokovania si členovia matičnej delegácie uctili pamiatku významných osobností chorvátskych i slovensko-chorvátskych dejín. V Záhrebe sa zastavili pri miestach spojených s bánom Josipom Jelačićom, biskupom Josipom Jurajom Strossmayerom a Štefanom Moysesom. Delegácia navštívila aj historické centrum Záhrebu vrátane Katedrály Nanebovzatia Panny Márie a svätých Štefana a Ladislava, ktorá patrí medzi najvýraznejšie dominanty chorvátskej metropoly. Chrám i viaceré historické objekty v centre mesta dodnes nesú stopy ničivých zemetrasení, ktoré v posledných rokoch zasiahli Záhreb a jeho okolie. Členovia delegácie sa zaujímali aj o pamätné miesta spojené so Štefanom Moysesom. Práve jeho pôsobenie v Záhrebe predstavuje jednu z najdôležitejších kapitol slovensko-chorvátskych kultúrnych kontaktov. Aj preto by si táto osobnosť zaslúžila výraznejšie pripomínanie v slovenskom i chorvátskom verejnom priestore.

Chorvátsko ako blízky partner Matice slovenskej

Záhreb pôsobí ako mesto mladých ľudí, študentov, univerzít, kníhkupectiev a kaviarní, no zároveň ako metropola, ktorá si stále uchováva svoj chorvátsky a juhoslovanský charakter. V tomto prostredí sa osobitne zreteľne ukázalo, že slovensko-chorvátske vzťahy majú hlbšie korene než iba súčasnú diplomatickú alebo hospodársku spoluprácu. Matica chorvátska patrí medzi najbližšie partnerské organizácie Matice slovenskej. Potvrdila to aj jej účasť na prvom Kongrese matíc slovanských národov v roku 2007. Súčasné kontakty medzi Slovenskom a Chorvátskom sa rozvíjajú nielen v oblasti kultúry, vedy a krajanského života, ale aj v hospodárskej a spoločenskej rovine. Pracovná cesta delegácie Matice slovenskej do Chorvátska ukázala, že slovenský život za hranicami nie je iba témou slávnostných prejavov. Má konkrétnych ľudí, školy, knižnice, kroniky, domy, spolky, piesne a knihy. Má deti, ktoré ešte stále tvoria v slovenčine. Má krajanov, ktorí v Chorvátsku žijú ako lojálni občania svojej krajiny, no zároveň si uchovávajú vedomie slovenského pôvodu. A má aj partnerov, s ktorými možno ďalej rozvíjať spoločnú kultúrnu a vedeckú prácu. Práve v tom spočíva najväčší význam tejto cesty: nebola iba návratom k minulosti, ale najmä hľadaním nových ciest, ako môže slovenská kultúra, krajanský život a matičná spolupráca zostať živou hodnotou aj pre budúce generácie.

Text: IÚ MS, KM MS