VI. kongres matíc a konferencia druhá vlna národného obrodenia a odhalenie busty Jána Bulíka priniesli aj dve MIMORIADNE CENY MATICE SLOVENSKEJ. Udialo sa to tesne potom, čo dostal Nebojša Kuzmanović ocenenie slovenského veľvyslanca v Srbsku Michala Pavúka.
V Archíve Vojvodiny veľvyslanec Michal Pavúk odovzdal ocenenie riaditeľovi Dr. Nebojšovi Kuzmanovićovi. Ide o uznanie, ktoré spolu s Nadáciou Pamätník slovenského vysťahovalectva udeľuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí významným osobnostiam, ktoré prispeli k zachovaniu a rozvoju slovenského jazyka, kultúry a identity za hranicami Slovenska. „Toto ocenenie nie je len prejavom vďaky, ale aj úcty k celoživotnému úsiliu o zachovanie a rozvoj slovenskej kultúrnej identity v zahraničí. Je to spôsob, ako sa odvďačiť ľuďom, ktorí venujú svoju energiu, odborné znalosti a srdce 
tomu, aby slovenský jazyk, kultúra, vzdelávanie a tradícia žili aj za hranicami Slovenska,“ povedal veľvyslanec Pavúk.
Pre Kuzmanovića čakalo ďalšie ocenenie v Matici slovenskej. Dostal ho spolu so spisovateľom a prekladateľom Martinom Prebudilom. Obaja mimoriadne prispievajú k upevňovania srbsko-slovenskej kultúrnej spolupráce.
MIMORIADNA CENA MATICE SLOVENSKEJ bola udelená za mimoriadne zásluhy na upevňovaní slovensko-srbských vzťahov a posilňovanie matičnej činnosti. Video z ocenenia prináša špeciálne TV DAV.
(lp)
Nebojša Kuzmanović ( * 25. november 1962, Srbsko) je srbský spisovateľ, redaktor a sociálno-politický pracovník. Je riaditeľom Archívu Vojvodiny. Za svoju tvorbu získal niekoľko národných ocenení, ako aj ocenení od slovenských asociácií a Ministerstva kultúry SR. Je členom Matice srbskej, Matice slovenskej, Združenia spisovateľov Srbska, Združenia spisovateľov Vojvodiny a Združenia pre kultúru, umenie a medzinárodnú spoluprácu „Adligat“. Kuzmanovič pochádza z Boboty. Vyštudoval Strednú ekonomickú školu v Osijeku. Bakalárske štúdium sociológie a filozofie absolvoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde následne získal magisterský titul na Katedre srbskej a komparatívnej literatúry s témou „Srbsko-slovenské literárne vzťahy Rista Kovijaniča“. Doktorandská dizertačná práca „Srbsko-slovenské literárne a kultúrne väzby v dobe romantizmu“. Vyštudoval Katedru sociológie a filozofie na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Magisterský titul získal na Katedre srbskej a komparatívnej literatúry na tému „Srbsko-slovenské literárne vzťahy Rista Kovijanića“ a následne obhájil dizertačnú prácu „Srbsko-slovenské literárne a kultúrne vzťahy v čase romantizmu“. V rokoch 1988 až 1989 pôsobil ako asistent šéfredaktora a pomocný redaktor novosadských študentských novín „Gaudemaus“ a v rokoch 1989-1994 ako redaktor v Literárnej komunite Nového Sadu . Je zakladateľom vydavateľstva „Východník“. Do roku 1998 viedol rovnakú nahrávaciu spoločnosť. Kuzmanović pracoval v redakčných radách časopisov „Krovovi“, „Pisac“ a „Adresa“.
Bol šéfredaktorom „Literárneho klubu DIS“ z Bačky Palanky. Je zakladateľom časopisu pre kultúru, literatúru a umenie Sunčanik, ktorého bol šéfredaktorom Bol tiež šéfredaktorom Spoločnosti pre vedu a kreativitu Logos. Kuzmanovićove eseje, recenzie a ďalšie práce boli publikované vo veľkom množstve srbských a slovenských časopisov. Bol kultúrnym referentom, školským inšpektorom a vedúcim sociálnych vecí obce Bačka Palanka a pokrajinským tajomníkom pre kultúru, verejné informácie a vzťahy s náboženskými komunitami. Zúčastnil sa mnohých vedeckých konferencií a konferencií, napríklad okrúhleho stola o srbsko-izraelských vzťahoch organizovaného Centrom pre boj proti terorizmu v Jeruzaleme. Bol zvolený za prvého predsedu Združenia členov Matice srbskej v Bačke Palanke. Písal o národnej identite počas pandémie COVID-19. Podľa primátora Nového Sadu Miloša Vučevića Kuzmanović výrazne zlepšil prácu Archívu Vojvodiny a priblížil ju verejnosti. Počas jeho pôsobenia bol na mieste archívu postavený amfiteáter. Obhajuje návrat starého názvu mesta Zrenjanin – Petrovgrad. Jeho koníčkom je cestovanie a plánuje navštíviť všetky krajiny sveta.
Martin Prebudila, slovenský vojvodinský básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ, redaktor, predstaviteľ slovenského literárneho života vo Vojvodine, sa narodil 25. mája 1960 v Obrenovci v Srbsku. Základnú školu a gymnázium vychodil v Starej Pazove, kde aj maturoval (1979). Absolvoval odbor slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade (1979 – 1984). Žije a tvorí v Starej Pazove. Vyučoval slovenský jazyk a literatúru na základnej škole v Novom Sade (1983 – 1984), bol turistickým sprievodcom v Belehrade (1985 – 1986), novinárom v týždenníku Hlas ľudu (1988 – 1989) v Novom Sade. Pracoval ako redaktor kultúrnej rubriky Slovenského vysielania Novosadskej televízie (od 1989), je redaktorom v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Je predstaviteľom strednej generácie slovenského literárneho života vo Vojvodine, patrí do literárneho zoskupenia – Generácia X. V tvorbe sa zamýšľa nad hodnotovou orientáciou súčasného človeka.
Debutoval bibliofilskou zbierkou srbo-chorvátsko a slovenských básní Prolecni plodovi/Jarné plody (1977). Vydal básnické zbierky – v slovenčine Dážď do tváre (1983) a Život na plejbek (1987), v srbčine bibliofíliu Sarajevska rapsodija (1987), v slovenčine Horeznačky (1992), bibliofílie Nedá sa metaforovať (1993), Nič nie je moje (1999) a zbierky básní Namiesto kodicilu (2001) a Tri bodky v dvoch vytiach… (2014). Pod názvom Nezamkýnaj prázdny dom mu vyšiel výber z poézoe (vybral a pripravil Ladislav Čáni, 2010). Je autorom dvoch kníh krátkych próz pre deti Pozemšťan Milan a Vincent bez ucha (1996), divadelnej hry Záložák (1998), novely Rezervista bez rezervnej kože (2000), ktorý mu vyšiel aj v srbčine pod názvom Rezervista bez rezervne kože (preložil Samuel Boldocký, Prometej, Novi Sad, 2003), po srbsky román Ma, daj, nasmeši se… (Prometej, Nový Sad, 2007), ktorý mu vyšiel aj v slovenčine pod názvom No tak, usmej sa… (SVC, Báčsky Petrovec, 2012) v preklade Ladislava Čániho a s rovnakým názvom aj na Slovensku – No tak, usmej sa… (Vydavateľstvo SSS, Bratislava, 2019). Vydal knihu postmoderných jednominútoviek Príbehy z čiernej skrinky (2013) a zbierku poviedok Príbehy z čiernej skrinky (2013). Zostavil monografickú knihu o staropazovskom hercovi, divadelnom režisérovi a dramatikovi Jurajovi Ondríkovi Život ako veľké divadlo (2007), pri príležitosti stého výročia narodenia staropazovského rodáka a nestora vojvodinskej slovakistiky profesora Michala Filipa (7. januára 1915 – 26. mája 1989) knihu Sny a hviezdy profesora Michala Filipa (2015) a monografiu Makan o Jánovi Makanovi k jeho šesťdesiatinám (2015). Je zostavovateľom ročenky Pazovský kalendár (od 2002). Jeho prózy a básne vyšli vo viac ako 30 antológiach a čítankách v slovenčine, srbštine, rumunčine, angličtine i iných jazykoch. Zo slovenčiny do srbčiny preložil zbierky básní Daniela Heviera: Elektronski klovn (Elektrónkový klaun, 2002), Jozefa Leikerta: Iz dubine trave neba (Z hlbokej trávy neba, 2006), Miroslava Bielika I kada ne bih bio (Aj keby som nebol, 2012), Dany Podrackej Autoportret s prokrustovim ležajem (Autoporrét s prokrustovým lôžkom, 2015) a Jaroslava Rezníka Múdrosť jesenného lístia (Mudrost jesenjeg lišća, 2015). Je nositeľom Ceny Nového života (2010, 2015)a Zlatého odznaku KOS Srbska za rok 2018. Je členom Spolku slovenských spisovateľov, Klubu nezávislých spisovateľov Slovenska, Spolku spisovateľov Vojvodiny a Združenia spisovateľov Srbska.
