V rámci medzinárodného rozmeru DAV DVA, v duchu kultúrnej politiky štyroch svetových strán, prinášame vám exkluzívne novinky zo sveta, ktoré nenájdete nikde inde. DAV DVA rozšíril spoluprácu o mediálne informácie z Kuby, Kazachstanu či Číny, publikujeme informácie o činnosti kultúrnych inštitúcií v Srbsku, no nebránime sa ani informovaniu o podujatiach západných krajín. Pripájame tiež komentár čitateľa DAV DVA Tibora z projektu OpenSlovakia.
POZRI AJ: Premiér SR Robert Fico realizuje ďalej politiku štyroch svetových strán; po Taliansku nasleduje Kazachstan a Uzbekistan, skritizoval eurocentrizmus, ktorý dlhodobo odsudzujeme aj v DAV DVA, Premiér SR Robert Fico realizuje politiku štyroch svetových strán. Rokoval s prezidentmi Brazílie, Ruska a Činy, ako aj tajomníkom komunistickej strany Vietnamu (AKTUALIZOVANÉ)
Tokajev zdôraznil strategický význam parlamentnej reformy na prvom zasadnutí pracovnej skupiny
ASTANA – Prezident Kazašskej republiky Kasym-Žomart Tokajev na prvom zasadnutí pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu, ktoré sa konalo 14. októbra, vyzdvihol historický význam a zložitosť pripravovanej reformy parlamentu. Vo svojom úvodnom vystúpení pripomenul, že reforma, ktorú ohlásil vo svojom septembrovom prejave o stave krajiny, predstavuje jednu z kľúčových etáp prebiehajúcej politickej modernizácie Kazachstanu, uvádza webová stránka Akorda.
„Parlamentná reforma je mimoriadne dôležitá a zároveň veľmi náročná úloha, ktorá stojí pred našou krajinou. Priamo sa dotýka osudu národa a našich občanov,“ uviedol prezident Tokajev. Zároveň poznamenal, že Kazachstan pokračuje v rozsiahlych politických a sociálno-ekonomických premenách. V rámci tejto transformácie zostane prezidentský systém základom štátneho zriadenia, pričom plánovaný prechod na jednokomorový parlament odráža domácu politickú logiku, ako aj globálne trendy – keďže dve tretiny krajín sveta fungujú na podobnom princípe. Tokajev zdôraznil, že reforma musí byť dôkladne pripravená a široko konzultovaná – za účasti zástupcov parlamentu, vlády, politických strán, akademickej obce i občianskej spoločnosti. Varoval pred unáhlenými zmenami v ústave, pričom pripomenul, že reforma si vyžiada úpravu takmer 40 článkov ústavy a zosúladenie viac ako 60 zákonov a právnych predpisov. Vyhlásil, že tento proces bude „porovnateľný s prijatím novej ústavy“.
Hlavné koncepčné východiská reformy
Prezident Tokajev predostrel niekoľko kľúčových princípov reformy. Všetky zmeny by sa mali uskutočňovať postupne, s ohľadom na aktuálne potreby občanov, národné špecifiká a strategické záujmy štátu. Reforma parlamentu nie je len o zrušení Senátu, ale znamená hlbokú premenu celej reprezentatívnej vetvy moci. Zdôraznil, že reformy parlamentu úzko súvisia so širšími zmenami v krajine – ekonomickými, sociálnymi aj technologickými. Osobitný dôraz sa kladie na digitalizáciu a zavádzanie umelej inteligencie, ktorá transformuje systémy verejnej správy na celom svete.
Tokajev uviedol, že Kazachstan smeruje k vytvoreniu tzv. e-Parlamentu – digitálnej legislatívnej platformy, ktorá umožní efektívnejšiu tvorbu zákonov a zároveň otvorí nové možnosti pre účasť občanov na legislatívnom procese. Prechod na jednokomorový parlament podľa neho umožní rýchlejšie rozhodovanie, pričom si krajina zachová vysokú kvalitu prijímaných zákonov. Prezident zároveň podčiarkol, že rozhodujúci faktor úspechu reformy bude odbornosť poslancov. Voľby prostredníctvom straníckych kandidátok majú zabezpečiť kvalifikované a kompetentné zloženie parlamentu, pričom viacstranícky systém v rámci jednokomorového parlamentu podporí vecný a profesionálny dialóg, v ktorom preváži zodpovednosť a odbornosť nad populizmom.
Na záver svojho vystúpenia prezident Tokajev vyzval členov pracovnej skupiny – zloženú zo zástupcov parlamentu, prezidentskej administratívy, vlády, politických strán, právnikov, vedcov a verejnosti – aby pristupovali k tejto úlohe s najvyššou mierou zodpovednosti a profesionality. „Všetky návrhy, ktoré občania predkladajú prostredníctvom platforiem e-Otinish a e-Gov, musia byť dôkladne analyzované. Ako spravodlivý štát máme povinnosť vypočuť si každý návrh, ktorý slúži spoločnému dobru,“ zdôraznil Tokajev.
***
Ako obnoviť dôveru v medzinárodný systém a prejsť od polarizácie k partnerstvu?
Kazachstan iniciuje dialóg
V čase, keď sa medzinárodný poriadok čoraz viac triešti a dôvera medzi štátmi slabne, prichádza z Kazachstanu jasný impulz k obnove globálneho dialógu. V dňoch 15.–16. októbra 2025 sa v hlavnom meste tejto stredoázijskej krajiny uskutoční druhý ročník Astana Think Tank Forum, podujatia, ktoré si už počas prvého ročníka v roku 2024 získalo rešpekt analytickej a politickej komunity ako platforma pre vecnú, nekonfrontačnú diskusiu o výzvach súčasného sveta. Organizátorom fóra je Kazašský inštitút pre strategické štúdie pri prezidentovi republiky v spolupráci s Astana International Forum (AIF), pričom tento ročník sľubuje ešte väčšiu medzinárodnú účasť a ambicióznejší program.
Astana sa tak opäť stáva miestom, kde sa stretávajú analytici, diplomati, politici, zástupcovia think-tankov a lídri verejného diskurzu, aby spoločne hľadali odpovede na kľúčové otázky dneška – ako čeliť narastajúcej rivalite veľmocí, ako reformovať bezpečnostnú architektúru, aká je budúcnosť jadrového odzbrojenia a aké miesto môže v tomto svete zaujať Stredná Ázia. Fórum sa nebude vyhýbať ani kontroverzným či globálne naliehavým témam, ako je vplyv klimatických zmien na demografické procesy a migráciu, etické dilemy umelej inteligencie či bezpečnostné dôsledky vývoja v Afganistane. Diskusia sa bude viesť aj o hospodárskej fragmentácii, o potrebe posilniť obchodné a dopravné koridory naprieč Euráziou a o tom, ako možno investovať v čase, keď sa globalizácia ocitla na rázcestí.
Zmyslom fóra nie je len pomenovať problémy, ale navrhnúť reálne odporúčania pre medzinárodné inštitúcie a politické rozhodovanie. Kazachstan sa v tomto kontexte profiluje ako tzv. „stredná moc“ – krajina, ktorá síce nepatrí medzi globálnych hráčov, ale dokáže sprostredkovať dialóg tam, kde sa iní zrážajú. Astana Think Tank Forum je súčasťou širšej diplomatickej stratégie, v rámci ktorej Kazachstan ponúka svoju geografickú a politickú neutralitu ako priestor pre globálne porozumenie. Takáto iniciatíva je o to dôležitejšia v čase, keď sa svet ocitá v špirále geopolitického napätia, oslabeného multilateralizmu a ideologických delení.
Cieľom organizátorov je nielen podporiť profesionálny a analytický diskurz, ale najmä vytvárať mosty – medzi Východom a Západom, medzi rozličnými paradigmatami a medzi svetom politiky, vedy a občianskej spoločnosti. Astana sa usiluje stať sa nielen hlavným mestom Kazachstanu, ale aj jedným z mála miest, kde sa ešte stále verí v zmysel konštruktívneho rozhovoru a kde sa stretávajú hlasy, ktoré by inde ostali nepočuté.
zdroj informácií: Veľvyslanectvo Kazašskej republiky v Slovenskej republike
***
Do redakčnej pošty nám prišiel komentár čitateľa DAV DVA z projektu OpenSlovakia
Kazachstan a jeho rozvoj – náš pohľad zo Slovenska
Krajina, o ktorej iba zriedka nájdeme článok v dennej tlači na Slovensku.
V poradí deviaty najväčší štát sveta a zároveň najväčší vnútrozemský štát. Jeho rozloha 2 724 900 km2 je skoro rovnaká ako rozloha všetkých krajín eurozóny dohromady (približne 2,8 milióna km2). Pritom má iba málo cez 20 miliónov obyvateľov. Krajina s bohatstvom prírodných krás, vo veľkej miere ešte len čakajúcimi na objavenie a premenu na klenoty rozvoja turizmu. Zároveň oplýva svetovo významnými zásobami nerastných surovín.
Ako Slovák vnímam túto krajinu s rastúcim rešpektom a záujmom, pretože predstavuje zaujímavý mix tradičnej kultúry, dynamického rozvoja a strategickej polohy. Pravých milovníkov prírody fascinuje, aké neskutočné prírodné scenérie Kazachstan ponúka – od hôr Tienšan a Altaj až po púšte a slané jazerá. V krajine sú rozsiahle národné parky, kde sa dá stretnúť divoká zver, a zároveň kultúrne dedičstvo v podobe pozostatkov starobylých civilizácií.
Pre Slovákov, ktorí majú radi hory, turistiku a dobrodružstvo, je Kazachstan stále nedocenenou destináciou. Kazachovia sú veľmi pohostinní a vedia oceniť úprimný záujem o ich krajinu a kultúru.
15. septembra 2025 bol uverejnený na DAV DVA zaujímavý prejav, ako každoročné posolstvo prezidenta Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajeva. Uvádzajú sa v ňom veľmi zaujímavé vízie vlády Kazachstanu do blízkej budúcnosti v rôznych odvetviach výskumu, vedy, modernizácie a digitalizácie verejného sektora, ako aj všetkých odvetví hospodárstva krajiny. Plány sú na prvý pohľad veľmi ambiciózne, ale z pohľadu hodnotenia rozvoja v uplynulých rokoch je Kazachstan v kondícii, ktorá by určite mala priťahovať našu pozornosť.
Kazachstan sa vyvíjal v prirodzenom geopolitickom tieni Ruska. Už od 18. storočia bola jeho história formovaná expanziou Ruskej ríše a neskôr ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa Kazachstan stal nezávislým štátom, no jeho ekonomické, dopravné i energetické väzby zostali silno previazané s Ruskom. Stal sa akýmsi „mostom“ medzi Ruskom, Čínou a Západom a v tejto úlohe stále odhaľuje obrovský potenciál.
V 21. storočí sa pojem suverenita stal relatívnym. V čase, keď ekonomické, informačné a bezpečnostné väzby presahujú hranice štátov, otázka nezávislosti už neznamená len schopnosť vydávať vlastné zákony, ale aj schopnosť rozhodovať o vlastnom osude v prostredí globálnej prepojenosti. Malé a stredné štáty – ako Kazachstan, Slovensko či Maďarsko – stoja dnes pred rovnakou dilemou: kde je hranica medzi spoluprácou a stratou samostatnosti?
Tradične sa suverenita chápala ako absolútna moc štátu nad vlastným územím. Dnes je to skôr otázka miery schopnosti vyjednávať s väčšími aktérmi. Malý štát si svoju nezávislosť zachováva nie vtedy, keď odmieta spoluprácu, ale keď dokáže v spolupráci presadiť svoje záujmy bez toho, aby stratil kontrolu nad kľúčovými zdrojmi. Kazachstan je výborným príkladom tejto rovnováhy. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa ocitol medzi tromi mocnosťami – Ruskom, Čínou a Západom. Jeho stratégia tzv. viacvektorovej politiky znamenala, že namiesto jednostrannej orientácie na Moskvu alebo Washington sa snažil využívať spoluprácu so všetkými stranami – s Ruskom zdieľa bezpečnostné väzby, s Čínou buduje obchodné koridory a so Západom investičné projekty. Výsledkom je štát, ktorý síce nie je úplne slobodný od vplyvu veľmocí, no získal priestor na manévrovanie, čo je v geopolitickom prostredí Strednej Ázie pozoruhodný úspech.
Ekonomická globalizácia ponúka šancu na rast, ale aj riziko, že štát sa stane len zdrojom surovín alebo lacnej pracovnej sily. Kazachstan je príkladom krajiny, ktorá prilákala západné investície do ropného a plynárenského sektora, no zároveň zostáva závislá na exporte surovín. Zisk z týchto investícií často končí mimo krajiny, zatiaľ čo ekologické a sociálne dôsledky ostávajú doma. Nie je to klasické „vykradnutie“ – skôr forma asymetrickej výmeny, kde silnejší partner diktuje podmienky. Podobné procesy možno pozorovať aj v strednej Európe. Slovensko je súčasťou Európskej únie, profituje z investícií automobilového priemyslu, no zároveň čelí riziku, že sa stane „montážnou dielňou“ Európy, bez skutočnej inovačnej autonómie. Na porovnanie Maďarsko zasa využíva investície z EÚ i Číny, no usiluje sa o „suverénnu demokraciu“, ktorá má chrániť domáce rozhodovanie pred vonkajšími tlakmi. V oboch prípadoch platí: suverenita nie je len otázka politiky, ale aj ekonomickej štruktúry a duševného kapitálu.
Globalizácia prináša aj kultúrny tlak. Malé národy zápasia s tým, ako chrániť vlastný jazyk, identitu a hodnoty v prostredí, kde globálne médiá a sociálne siete často prepisujú domáce naratívy. Suverenita nie je len geopolitická kategória, ale aj morálna otázka zodpovednosti elít voči vlastnému národu. Rozhodnutie „nechať si vykradnúť krajinu“ – či už západnými korporáciami alebo východnými oligarchami – vzniká vtedy, keď elity prestanú hájiť verejný záujem. Silný štát nevzniká z ideologickej izolácie, ale z mravnej integrity politickej vrstvy, ktorá vie, kedy je spolupráca výhodná a kedy už ohrozuje základné piliere spoločnosti.
A čo možnosti spolupráce medzi Slovenskom a Kazachstanom?
Hoci Slovensko a Kazachstan patria do odlišných geografických a historických svetov, spája ich spoločná skúsenosť – prechod z centrálne plánovanej ekonomiky k trhovému systému, hľadanie vlastnej identity po páde impéria (ZSSR) a potreba udržiavať rovnováhu medzi Západom a Východom. Táto podobnosť vytvára priestor na zmysluplnú spoluprácu v niekoľkých kľúčových oblastiach.
Kazachstan je energetická veľmoc Strednej Ázie – patrí medzi najväčších svetových exportérov ropy, zemného plynu a uránu. Slovensko je naopak energeticky závislé od dovozu, čo mu spôsobuje zraniteľnosť voči výkyvom cien a geopolitickým tlakom. Spolupráca by mohla prebiehať v oblasti diverzifikácie energetických zdrojov, napr. cez spoločné projekty s EÚ na prepravu kazašskej ropy cez Kaspické more a južný koridor. Slovenské podniky s know-how v oblasti energetickej efektivity, plynárenstva či jadrovej bezpečnosti by mohli nájsť odbyt v Kazachstane. Tým by Slovensko získalo alternatívne zdroje energie mimo ruského systému, zatiaľ čo Kazachstan by posilnil svoje väzby so strednou Európou.
Slovensko má dlhú tradíciu v strojárstve, automobilovom a elektrotechnickom priemysle, Kazachstan zasa usiluje o modernizáciu svojho priemyslu a zníženie závislosti od surovín. Partnerstvo by mohlo vzniknúť v transferi technológií, vývoji dopravnej infraštruktúry a automatizácii výroby. Slovenské malé a stredné podniky by mohli vstúpiť na kazašský trh cez spoločné podniky v priemyselných zónach. Opačným smerom by Kazachstan mohol vstúpiť do slovenského výskumu prostredníctvom investícií do startupov či zelených technológií.
Takáto spolupráca by bola obojstranne výhodná – Slovensko by sa dostalo na trhy Strednej Ázie, Kazachstan by získal európske know-how a kredibilitu. Obe krajiny by profitovali aj z prípadnej akademickej spolupráce. Slovenské univerzity by mohli ponúkať štúdium technických a prírodovedných odborov pre kazašských študentov, ktorí hľadajú kvalitné, ale cenovo dostupné vzdelanie v EÚ. Zároveň by výmenné programy posilnili vzájomné porozumenie kultúr, ktoré sa síce líšia, no spája ich historická skúsenosť so sovietskym modelom a úsilie o vlastnú modernizáciu.
Slovensko ako člen EÚ a NATO a Kazachstan ako regionálny líder v Strednej Ázii by mohli spolupracovať ako sprostredkovatelia medzi Západom a postsovietskym priestorom. Kazachstan dlhodobo vystupuje ako stabilizujúci prvok v regióne a podporuje dialóg – napríklad medzi Ruskom a Ukrajinou, Iránom a Západom či v rámci OSN. Slovensko, ktoré si buduje imidž mierotvornej a multilaterálnej krajiny, by s ním mohlo spájať sily v témach mierovej diplomacie, jadrovej bezpečnosti a rozvoja strednej Ázie.
Pri všetkom potenciáli treba realisticky dodať, že obchodné a politické väzby Slovenska s Kazachstanom sú zatiaľ veľmi obmedzené. Prekážkami sú geografická vzdialenosť, nedostatok informácií, byrokracia a rozdielna podnikateľská štruktúra. Ak by však EÚ a Kazachstan posilnili strategické partnerstvo (čo sa po roku 2022 už deje, najmä v energetike), Slovensko by z toho mohlo aktívne profitovať ako sprostredkovateľ a technický partner. V dlhodobom horizonte by sa mohol vytvoriť stredoázijsko-stredoeurópsky most, založený na výmene surovín, technológií a know-how – model, v ktorom sa nevydiera, ale zdieľa a vzájomne posilňuje.
Zintenzívnenie slovensko-kazašských vzťahov by teda nebolo len ekonomickou otázkou, ale aj strategickým vyhlásením. Ukázalo by, že menšie štáty strednej Európy a Strednej Ázie môžu budovať vlastné siete spolupráce bez potreby sprostredkovania veľmocami. Pre Slovensko by takýto krok znamenal rozšírenie manévrovacieho priestoru v zahraničnej politike a prístup na nové trhy. Pre Kazachstan by zas znamenal posilnenie väzieb s Európskou úniou a zníženie závislosti od jednostranných vzťahov. V konečnom dôsledku by obe krajiny získali viac suverenity, pretože by si ju budovali na základe spolupráce, nie podriadenosti. Skutočná nezávislosť v globalizovanom svete totiž nespočíva v izolácii, ale v schopnosti tvoriť mosty – a most medzi Slovenskom a Kazachstanom by mohol byť jedným z tých, ktoré spájajú Európu a Áziu na princípoch rovnosti a vzájomného rešpektu.
Tibor H.
